DD.MM.1954-DD.MM.RRRR Naucno-issljedovatjelskogo instituta rjeaktivnoj aviaci, Moskva /
Období výroby: Production Period:
DD.MM.1960-DD.MM.RRRR
Vyrobeno kusů: Number of Produced:
?
Prototyp vyroben: Prototype Built:
DD.MM.1960
Technické údaje: Technical Data:
Hmotnost rakety: Rocket Weight:
235 kg
518 lb
Hmotnost hlavice: Warhead Weight:
123 kg
271 lb
Ráže: Diameter:
240 mm
9 ½ in
Celková délka: Overall Length:
2330 mm
7 ft 7 ¾ in
Rozpětí stabilizátoru: Stabiliser Span:
600 mm
1 ft 11 ⅝ in
Typ hlavice: Warhead Type:
tříštivo-trhavá
High Explosive (HE)
Pohon: Propulsion:
Typ: Type:
Náplň raketového motoru je tvořena sedmi trubkovými zrny o celkové hmotnosti 72 kg, doba hoření asi 1,1 vteřiny.
The rocket motor charge consists of seven tubular grains with a total weight of 159 lb, burning time of about 1.1 sec.
Výkony: Performance:
Rychlost: Speed:
1487 km/h
924 mph
Dosah: Range:
2 km
1 ¼ mi
Uživatelské státy: User States:
...
...
Poznámka: Note:
Vývoj zahájen v roce 1954. Verze S-24 (С-24), GRAU index 9A357, přijata do výzbroje v roce 1964. Verze S-24B (С-24Б), GRAU index 9A744, přijata do výzbroje v roce 1975. Hmotnost výbušniny: 23,5 kg. Rozptyl 4000 střepin: 300 až 400 m podle hmotnosti. Letová rychlost rakety: 413 m/s.
Development started in 1954. The S-24 (С-24) version, GRAU index 9A357, entered service in 1964. The S-24B (С-24Б) version, GRAU index 9A744, entered service in 1975. Explosive weight: 52 lb. Scatter 4000 shards: 328 to 437 yd by weight. Rocket flight speed: 1355 ft/s.
Rakety S-24 sa zavesovali na odpalovacie zariadenia typu PU-12-4O/OU/OUD (PU-12-40/U/UD ???), APU-7/APU-7D a APU-68UM/UM2 (APU-68UM2 je zrejme na fotografiách). Existujú dve verzie - S-24 a S-24B, rozdiel je v zložení paliva raketového motoru.
Kaliber rakety je 240 mm, rozpätie stabilizátorov 600mm, dĺžka rakety 2220mm. Hmotnosť rakety je 235kg, hmotnosť bojovej časti 123kg (123,4kg +/- ???kg), bojová časť obsahuje 23,5kg trhaviny. Náplň raketového motoru je tvorená siedmimi trubkovými zrnami s celkovou hmotnosťou 72kg a horí asi 1,1s. Letová rýchlosť je 400m/s (uvádza sa aj 410m/s). Raketa je stabilizovaná krídlami a rotáciou (trysky sú vyklopené o niekoľko stupňov a krídla majú prelis, čo roztočí raketu na cca 450 otáčok za minútu). Presnosť dosahuje 3-4 tisíciny diaľky. Dostrel dosahuje cca 2000-2500 metrov. Bojová časť je trieštivo-trhavá (niekedy sa uvádza aj kumulatívny účinok), hlavica s vnútorným drážkovaním vytvára okolo 4000 črepín s účinným dosahom 300-400 metrov, so zapalovačom V-24A nastaveným na oneskorenie preráža raketa S-24 až 1 meter betónu. Dá sa použiť aj nekontaktný rádiolokačný zapalovač RV-24, ktorý aktivuje bojovú časť asi 30 metrov pred/nad cieľom (v ČSLA asi nebol zavedený, ale dal sa udajne použiť aj nekontaktný rádiolokačný zapalovač z riadenej rakety RS-2U/UM).
Na lietadlá Su-22 sa podvesovalo až 6 rakiet, na lietadlá Su-25 až osem rakiet S-24. Raketa je v sovietskej a ruskej armáde obľúbená pre vysokú účinnosť a nenáročnú obsluhu.
Neřízená protizemní raketa ráže 240 mm z provenience SSSR, zavedena do výzbroje v 60. tých letech. Určena k ničení betonových a zodolněných opěrných bodů protivníka, těžké pancéřované techniky aj. V čs. letectvu používána u stíhacích-bombardovacích útvarů na letounech Su-7(max. 4 ks u verze "BM" a max. 6 ks u verze "BKL"), Mig-21 (2 ks u verzí F, PF, PFM, 4 ks u verze "MF") a Mig-23 (max. 4 ks). Její použití bylo možné i na bitevních vrtulnících Mi-24 jak je vidět z níže publikovaných fotografií.
S-24. V čs. letectvu používána u stíhacích-bombardovacích útvarů na letounech Su-7(max. 4 ks u verze "BM" a max. 6 ks u verze "BKL"),
V Časlavi došlo niekedy v r. 84-85 pri poplachu k odpaleniu dvojice rakiet v UL-i jedna ostala vo vratach, druha nimi preletela a zastavil ju až nasyp UL-u oproti...
Ad prípad v Čáslavi - k odpalu došlo z lietadla Mig-23, z podtrupových závesníkov. Vrátami úkrytu lietadla prešli obe rakety, jedna sa roztrieštila a hlavica zostala na betónovej ploche pred úlom, druhá skončila v bočnom násype úlu oproti. Rakety boli údajne bez zapalovačov.
Nehodu spôsobil zbrojár, ktorý na podvesenom lietadle nuloval PUSy. Technik lietadla utrpel nejaké zranenia, jedného vojaka? to zhodilo zo schodíkov do kabíny. Prípad mal vo vojenskom letectve dosť širokú publicitu, bol to v danom období jeden z najväčším malérov z viny technikov.
PUS-36, PUS-36DM (typov je viac, prakticky na každom type lietadiel iný...) Pribor upravlenia strelboj - pristroj riadenia streľby - elektromechanické zariadenie, ktoré rozdeluje impulzy pre odpal jednotlivých rakiet z raketového bloku (je jeden pre každý závesník lietadla). Je v ňom kruhová skupina kontaktov, elektromagnet, rohatka, západka... "primitívny" krokový pohon. Pred streľbou má byť v "nulovej" polohe, teda v nejakom počiatočnom stave, čo je signalizované v kabíne pilota. Ak nie je, tak sa spraví cyklus a do nulovej polohy sa nastaví sám.
použivalo sa niekoľko typov PUS-ov, služia na odpal NRS či už samostatných alebo v raketometoch. PUS-36-DM ma režimy po 1 po 2 a Automat, použitie MIG-21R,myslim že aj na L-39ZA PUS-36-68 ma režimy po 4 po 8 a Automat, použitie MIG-21MA,MF PUS-36-71 ma tie iste režimy ako 68-mička ale je ho možne nulovať bez odpalenia rakiet, použivany na MI-24, MI-17
a takto vypadaju, konkretne sa jedna o PUS-36-71 z hrabli MI-17, tu sa používajú 4 ks na 6 závesnikov
