SOV - 152mm kanonová houfnice vz. 1937 ML-20

152 mm kanónová húfnica vz.37 tvorila výzbroj armádneho delostrelectva a bola určená :


- k boju s nepriateľským delostrelectvom,
- k umlčovaniu vzdialených cieľov,
- k boreniu pevnostiek a mohutných palebných zrubov,
- k boju s tankami a obrnenými vlakmi,
- k ničeniu balónov.


Húfnica sa prepravovala za ťažným vozidlom ( špeciálnym pásovým ťahačom D-350 MAZUR alebo nákladným vozidlo T 111, T 138 ).Strelivo a súprava záložných a výstrojných súčiastok, náradia a príslušenstva sa vozila na ťažných vozidlách, časť príslušenstva je pripevnená na lafetových ramenách.


Kanonóvá húfnica sa skladá z :
- hlaveň,
- lafeta,
- kolesna ( spoločná pre 152 mm KH vz.37 aj pre 122 mm K vz.31/37),
- hlavňový voz (spoločný pre 152 mm KH vz.37 aj pre 122 mm K vz.31/37 ),


Hlaveň : vo výzbroji boli 3 druhy hlavní : monoblok, hlaveň so samonosnou dušou ba hlaveň ztuženú ( fretovanú).
Lafeta sa skladá :
- kolíska, s brzdovratným zariadením,
- vrchná lafeta,
- námerové a odmerové ovládače ,
- vyvažovací mechanizmus s ochrannými štítmi,
- spodná lafeta s dvoma lafetovými ramenami s podvozkom,
- lafetový štít,
- mieridlá ( 2 druhy : zameriavač s nezávislou zámernou a zameriavač s polonezávislou zámernou), delový ďalekohľad.


Kolesna je určená k doprave dela. V pochodovej polohe tvorí kolesna s lafetou štvorkolesový voz a pripojuje sa k ťažnému vozidlu. Konštrukcia kolesny a dela umožňuje dopravu dela rýchlosťou do 25 km / hod. Kolesá kolesny mali tzv. „plné“ pneumatiky – obruče s hubovitou gumou.


Hlavňový voz je určený k sťahovaniu hlavne z lafety pri oprave dela. Jeden hlavňový voz pripadal na 12 diel.


Strelivo
Používalo sa delené strelivo – strelivo, ktoré sa nabíja na dvakrát ( úplná rana) .


Takéto strelivo sa skladá :
a) zo strely s trhacou náplňou a zapalovačom,
b) z nábojnice s ostrou prachovou náplňou, zápalkovou skrutkou a pomocnými prvkami ( t.j. ostrá nábojka).
Pri streľbe bolo dovolené používať strelivo československej i sovietskej výroby.


Hlavné technické údaje :
Ráž : 152,4 mm
Počet drážok : 48
Stúpanie závitov ( dĺžka ) : 25 ráží
Počiatočná rýchlosť strely : 655 m / s.
Rýchlosť streľby : 3 až 4 rany / min.
Dostrel : 17230 m
Max. námer : + 65°
Max. depresia : - 2°
Rozsah odmeru : 58°
Palná výška : 1515 mm
Čas potrebný k zmene z pochodovej polohy dela do bojovej ( alebo opačne ) : 8- 10 minút.


Rozmery v mm:
Dĺžka hlavne : bez úsťovej brzdy 4405 / s úsťovou brzdou 4925
Dĺžka dela : v pochodovej polohe 8175 / v bojovej polohe 8000
Šírka : v pochodovej polhe 2345
Výška : v pochodovej polhe 2270
Svetlosť : 315
Koleso : dvojité s obručmi plnenými hubovou gumou
Rozmer : 1250x155
Rozchod kolies : 1900
Šírka kolesa ( dvojitého) : 310
Delá staršej výroby ( pre rokom 1956) mohli mať aj iné kolesá :
a) liate koleso s plnou obručou s pružne uloženým nábojom,
b) liate oceľové koleso bez pryžovej obruče.


Hmotnosť v kg :
V bojovej polohe : 7270
V pochodovej polohe : 8070
Hlaveň so záverom : 2400
Záver : 61
Kolesny : 780


Zdroj : Mat del-II-32 - predpis ČSLA, Praha 1956

152 mm ťahaná kanónová húfnica ML-20 (vz. 1937/1985) je umiestnená na jednoosom dvojkolesovom podvozku, podstavu má s dvojramennou lafetou.
Húfnica má odmer 58° a námer je v rozsahu od -2° do +65°.


Obsluha...................................................9
Podvozok.......................................dvojkolesový
Bojová hmotnosť......................................7.27 t
Kaliber hlavne.......................................152 mm
Minimálny dostrel....................................4000 m
Maximálny dostrel..................................17 230 m
Rýchlosť streľby...............................2-4 rany/min

foto

Polská úprava - 152 mm haubicoarmata wz. 1937/85, Lubuskie Muzeum Wojskowe.

Tohle je starší varianta s paprskovými koly, bez pneumatik s plnými obručemi.

152 mm vz. 37 z muzea vo Svidniku

a este jedno z toho isteho muzea

Posielam niekolko fotiek trencianskej "stopatdesiatdvojky"

Pomník a "skanzen" v Skároši - prvej oslobodenej dediny v okrese Košice-okolie (17.12.1944),20km od KE


Sorry za kvalitu fotiek...svetelné podmienky sú tam hrozné...

Z muzea ve Svidníku

A v Dukelském průsmyku

ML-20 M1937 z múzea SNP v Banskej Bystrici (máj 2007)

152 mm húfnica vz. 37 vo VHM Piešťany, vlastné foto 16.6.2007. Oproti ostatným fotografiám v tejto téme ma zaujali kolesá hlavnej nápravy s pneumatikami, ktoré sú dosť podstatne odlišné od ostatných....

152 mm kanónová húfnica ML-20.



Zdroj : ATOM 1983 č.11

Rozdíl je nejen v pneumatikách.
Novější lafeta měla pneumatické bubnové brzdy, včetně vzduchového rozvodu a připojovací hadice.

Houfnice ML-20 v muzeu Věrchjaja Pyšma




Zdroj: archiv autor

Tato ML-20 byla vyrobena v roce 1945 a je vyfocena ve vojenském muzeum ve vyškově 10.8.2012

Z Banskej Bystrice, ale z roku 1974
Ozaj, neviem identifikovať delo vpravo. Pomôže niekto?

odpověď je snadní jde o Le.F.H. 18/40, tedy 10,5 cm Leichte Feldhaubitze 18/40, ta měla na rozdíl od ostatních houfnic Le.F.H. 18 podvozek z PAK 40. Zde jsou asi použita nestandardní kola (asi od sovětské houfnice 122 mm obr.1938)může jít o úpravu poválečnou, ale i třeba z války, malá kola PAKu omezovala střelbu.

Dík. Ja som hľadal len medzi sovietskymi, netrklo ma ze tam môžu byť aj nemecké .

ML 20 vz.1937. Pamätník Vrútky 49°07'28.11"N 18°54'24.70"E, verzia so starými lúčovými kolesami, ale s pneumatickými bubnovými brzdami a hadicovým vedením s pripojovacími hadicami (zrejme kombinácia starej a novej verzie).


Prezývka húfnice: "Jemelka"
História húfnice: 1. československý armádny zbor, zborový delostrelecký pluk 5, pod velením mjr. Aloise Bočka
oslobodenie Žiliny, apríl 1945


K delu z Vrútok ešte (opísané priamo z informačných tabúľ pri húfnici):
18. apríla 1945 prápory 1. a 3. československej samostatnej brigády podnikli hlavný útok na kóty Grúň a Polom. Nepriateľ prisúval posily. Útok striedal protiútok. Naši pešiaci sa bili o každý meter pôdy. Kóta 824 kryjúca prístupy k Polomu a Grúni prešla počas dňa niekoľkokrát z jedných rúk do druhých. 3. brigáda sa predrala na východný svah Polomu, ale nasledujúci deň bola zrazená späť. Rota 4. práporu vedená npor. Arnoštom Marcinkom dosiahla ako prvá východnú zalesnenú časť Polomu. Z útočiacich jednotiek sa vyznamenalo družstvo des. Františka Fabiánka, ktorý svojich mužov viedol odvážne a s úspechom do najnebezpečnejších miest a tým strhával aj ostatné jednotky k postupu.
Opakovane sa 20. a 21. apríla na vrchol Polomu prebili pešiaci 4. československej samostatnej brigády, ale ani tí neodolali nepriateľskému protiútoku. Dočasný neúspech jednotiek 4. čs. brigády v priestore Polomu sčasti vyvážil 21. apríla úspech 3. práporu, ktorý sa už niekoľko dní márne usiloval zlomiť nepriateľské odpory v priestore kameňolomu pri železničnej zastávke Dubná Skala, na začiatku tiesňavy Váhu, severozápadne od Vrútok.


Spomína Alfréd Ressel:
„Nemci sa v lome zahniezdili, vybudovali si tam betónové bunkre a veľmi pevne prehradili prístupy k Strečnu. Keď opakované pokusy o dobytie Dubnej Skaly neviedli k ničomu, len zvyšovali straty, bolo rozhodnuté zničiť odpory v lome priamou streľbou z kanónovej húfnice kalibru 152 mm a niekoľkými delami 2. československého delostreleckého pluku. Zistilo sa však, že z palebného postavenia na severnom okraji Vrútok nie je do lomu dobrý výstrel. A tak chytráci z 5. delostreleckého pluku vyriešili problém jednoducho a bravúrne. Pomocou oceľového lana pretiahli v noci po dne rozvodneného Váhu ťažké delo na pravý breh rieky a do rána ho dobre zamaskovali. Tŕpol som úzkosťou o delo, ktoré zmizlo pod hladinou, rozbúrený prúd ho mohol prevrhnúť. Dopadlo to však dobre.


O 13:30 prekvapila Nemcov z 1000-metrovej vzdialenosti priama paľba z kanónovej húfnice na bunkre, pre pechotu celkom neprístupné. Bunkre so šiestimi ťažkými guľometmi boli rozstrieľané, osádky umlčané a pechota 3. čs. brigády obsadila kameňolom bez strát. Najmä toto predsunuté delo vynikajúco splnilo svoju úlohu skutočne za mimoriadne ťažkých podmienok, keď sa uváži, že vlastná pechota bola počas streľby od nepriateľa vzdialená iba 50 metrov. V nasledujúci deň sa vďaka dobrej práci delostrelectva podarilo pechote zväčšiť vlom do nepriateľskej obrany v priestore začínajúcej sa sútesky Váhu.“


Zástupca veliteľa zboru na mieste vyznamenal delovoda čat. Mikuláša Vlčáka Československým vojnovým krížom 1939 a mieriča slob. Juraja Martiša medailou Za chrabrosť pred nepriateľom, vzhľadom na mimoriadne náročnú úlohu viesť paľbu iba 50 metrov od vlastných jednotiek. Z kanónovej húfnice vystrelili 13 granátov do priestoru kameňolomu.

A upravený pamätník: začiatok roku 2022