SOV - T-23

T-23


Tančík T-23 vychádzal z odľahčenej bezvežovej verzie konštrukcie tanku T-18. Vývoj tančíka T-23 prebiehal súčasne s vývojom podobných tančíkov T-17, T-21, T-22 v období rokov 1929/30. Vývoj opäť riadilo ГКБ OAT(Главное конструкторкоское бюро Орудийно-арсенального треста).
Posádku mali tvoriť dvaja muži.


Okrem tohoto projektu existoval i projekt T-23, ktorý mal vežičku s lafetovaným guľometom DT ráže 7,62mm. V takomto prípade by stúpla hmotnosť stroja na 3,75 tony.


Laborovalo sa viacerými pohonnými jednotkami, mali byť vyrobené viaceré prototypy


V konkurencii hore uvedených typov, ku ktorým pribudol i T-25, bolo v 3-4/1930 po viacerých pripomienkach a upresňovaní špecifikácií rozhodnuté, že k sériovej výrobe bude pripustený práve T-23 s motorom M-18. Mali sa vyrobiť 4 prototypy. Problémom vtedajšieho plánovania vyzbrojenia sovietskych jednotiek však bol nedostatok času. Vyzbrojenie Červenej armády tančíkmi sa totiž predpokladalo v rokoch 1929/30 a sériová podoba T-23 mala uzrieť svetlo pravdepodobne až v roku 1931. Pre urýchlenie vyzbrojenia jednotiek sa pristúpilo i k prieskumu trhu v zahraničí. Po návšteve delegácie vo Veľkej Británii bolo zakúpených niekoľko tankov rôznych hmotnostných kategórií, vrátane exportne veľmi úspešných tančíkov Carden Loyd Mk.IV. To bol klinec do rakvy projektu T-23, pretože sa sovietske velenie rozhodlo o skutočne ohromne početnej licenčnej výrobe tohoto anglického stroja. Už 27.7.1930 bolo od projektu T-23 odstúpené, no napriek tomu bolo rozhodnuté postaviť "železný" (z nepancierovanej ocele) prototyp. Ten mal byť dokončený k 1.12.1930. Pohon mal zabezpečiť motor M-20 (vzduchom chladený 4-valec s vertikálne uloženými valcami s výkonom 60k). Pancierovanie malo mať hrúbku 6-10 mm, výzbroj tvoril jeden guľomet DT so zásobou 2079 nábojov. Hmotnosť stroja mala dosiahnúť 3,4 tony. V prototype bol však nakoniec použitý motor z tanku T-18 s výkonom púhych 35k. Dojazd tanku bol 180 km. Podvozok sa podobal podvozku z T-18, využili sa konštrukčné poznatky pri riešení tanku MS-1. Malá unifikácia konštrukčných uzlov tohoto tanku, problémy s podvozkom a motormi a rozhodnutie zaviesť sériový výrobu Carden Loydov Mk.IV (v sovietskom prevedení T-27) viedla k zrušeniu projektu T-23.


Fotografie nižšie zobrazujú výsledok celého projekčného plánu - prototyp T-23.


*zdroje :


Aleksander Čubačin - Tanketka T-27 i mašiny na jej baze, séria Bronětankovyj muzej, Moskva 2005
M.Svirin, A.Beskurnikov - Pervyje sovetskije tanki, edícia Armada, Moskva, ISBN 5-85729-045-7