7. samostatná průzkumná letka [1940-1941]

História 7. samostatnej prieskumnej letky

Krátke, ale o to intenzívnejšie, nasadenie 7. samostatnej prieskumnej letky (7. orae) je typické aj pre mnohé iné jednotky bojujúce v období nasledujúcom po prepadnutí Sovietskeho zväzu vojskami hitlerovskej koalície. V priebehu štyroch mesiacov bojov prišla o takmer všetkých svojich pilotov, letuschopné zostalo jediné lietadlo, padol jej veliteľ kapitan Troškin a pri prebíjaní sa z obkľúčenia aj náčelník štábu kapitan Sorokin.


História 7. orae sa začala písať v roku 1940, kedy sa v Pavlohrade posádky formujúcej sa jednotky začali oboznamovať s novými lietadlami typu Neman R-10. Jednotku tvorilo 13 posádok strojov Neman R-10, 3 piloti Polikarpovov I-15bis a 6 posádok Polikarpovov U-2. Okrem týchto lietadiel mala letka v stave aj jeden Polikarpov R-5 a jeden Polikarpov UTI-4. O lietadlá sa staralo 20 mechanikov a 23 motorárov. Celkovo mala letka 286 príslušníkov.


Vojna zastihla príslušníkov letky na letisku Kotovec, 18 kilometrov od ukrajinského Pavlohradu. Koncom júna sa letka premiestnila na Juhozápadný front, konkrétne na letisko Osňaky, severne od Černigova, v ktorom mala rozložený svoj štáb 5. armáda Juhozápadného frontu. 7. orae bola zaradená do zostavy 62. bombardovacej leteckej divízie. Hoci primárnou úlohou letky bol prieskum, posádky si často na bojové lety nechávali naložiť na svoje lietadlá aj bomby, ktoré zhadzovali na nájdené zoskupenia nepriateľských vojsk. O tvrdosti prebiehajúcich bojov svedčí fakt, že už za prvý mesiac bojového nasadenia letka stratila 9 pilotov a navigátorov. Niet sa čo diviť. Na väčšinu prieskumných letov lietali stroje jednotlivo a navyše bez stíhacieho krytia. Takto prišla letka aj o svojho obľúbeného veliteľa, kapitana Alexeja Alexejeviča Troškina. Tento v utorok 7. augusta 1941, spoločne so svojim navigátorom B. Gavrikovovom, vyletel na pátranie po železničných kanónoch, ktoré sa mali nachádzať niekde na trati Žitomir-Korosteň. Objavili ich na stanici Turčinka a hneď na nich odhodili svoj náklad bômb. Osudným sa veliteľovi stalo rozhodnutie nevrátiť sa na základňu, ale riadiť zo vzduchu paľbu svojho delostrelectva na vypátraný cieľ. Po krátkej chvíli sa totiž na scéne objavila privolaná štvorica nemeckých „messerov“ a prieskumníka zostrelila. Kapitan Troškin bol zabitý ešte v lietadle, navigátorovi a strelcovi v jednej osobe sa podarilo z padajúceho lietadla vyskočiť. Život mu zachránil padák a skutočnosť, že nedopadol k Nemcom, ale na pozície vlastných delostrelcov.


Ani nie po jeden a pol mesiaci po smrti svojho veliteľa končí, de facto, aj existencia letky samotnej. Dňa 16. septembra 1941 odletela posádka v zložení pilot mladšij lejtenant Ivanov a navigátor Sinica s posledným letu schopným R-10 do Charkova. Na palube niesli štábne dokumenty 5. armády, keďže priestor okolo letiska Priluky bol už obkľúčený nemeckými vojskami. Práve pri prebíjaní sa z obkľúčenia padol náčelník štábu 7. orae kapitan Sorokin a ďalší príslušníci letky. Ich smrť však nebola zbytočná, pretože mnohým spolubojovníkom umožnili prebiť sa k svojim a zapojiť sa do ďalších bojov.


Letka bola formálne rozpustená rozkazom národného komisára obrany dňa 23.11.1941. Zo 41 pilotov a navigátorov prežilo tvrdé boje počiatočnej fázy vojny len šesť mužov. Od 4. júla do 15. septembra 1941 príslušníci letky vykonali 478 bojových letov, pri ktorých vykonávali prieskum, bombardovanie, útoky na pozemné ciele a riadili paľbu delostrelectva.

Kotlobovskij, A.: "Desiatka". Samoljot R-10, Aviacija i Vremja 04/2014 (Котлобовский, А.: «Десятка». Самолет Р-10, Авиация и время 04/2014)
Junov, E.: Bojevyje dejstva 7-oj razvedeskadrili (VVS 5-oj Armii), Mir Avijaciji 1/2006, str. 2-4 (ИОНОВ, Е.: Боевые действия 7-й разведэскадрильи (ВВС 5-й армии), Мир Авияцийи 1/2006, с. 2-4)

Neman R-10, patriaci najpravdepodobnejšie 7. samostatnej prieskumnej letke, ovešaný "nositeľmi nového svetového poriadku", leto 1941. Stroj sa javí byť v stave po núdzovom pristátí, čomu nasvedčuje ohnutý vrtuľový list.

Kotlobovskij, A.: "Desiatka". Samoljot R-10, Aviacija i Vremja 04/2014