SVK - Likvidácia židovských podnikov

SVK - Likvidácia židovských podnikov


V roku 1940 bolo na Slovensku asi 12 300 podnikov vo vlastníctve Židov. Celkovo bolo arizovaných asi 2300 podnikov. Podniky, ktoré neboli arizované, boli likvidované. Likvidácie postihli asi 10 000 židovských podnikov.


Na stránke Ústavu pamäti národa sa nachádzajú informácie a online vyhľadávanie Likvidovaných židovských podnikov. ( http://www.upn.gov.sk/likvidacie/ )


Súčasťov vyhladzovania židov na slovensku bolo aj arizovanie a likvidovanie ich majetku.


Prvá likvidácia židovského majetku prebiehala na základe /nariadenia vlády č. 40/1939 Sl. z. a nariadenia vlády č.169/1939 Sl. z./ kde v prvom bolo odobratých okolo 500 a druhov okolo 700 živnostenských oprávnení Židov. Ďalším v poradi bol zákon č. 113/1940 Sl. z. O židovských podnikoch a Židoch zamestnaných v podnikoch. Po ňom následoval Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z. na základe ktorého bol vládnym nariadením č. 222/1940 Sl. z. vytvorený Ústredný hospodársky úrad ktorému šefoval Augustín Morávek. Úrad mal za úlohu vyradiť židov z hospodarského života.
Vyhláškou č. 333/1941 o všeobecných podmienkach a spôsobe likvidácie židovských podnikov pomocou likvidátorov ktorú úrad vydal dňa 5. 8. 1941 sa rozbehla likvidácia Židovských podnikov. Likvidátor ktorý bol úradne poverený prevzal podnik a rozpredal hnuteľný majetok a v prípade dlhov zabezpečil ich splatenie veriteľom a po ukončení práce prevzal odmenu vo výške 20 % z hodnoty likvidovaného majetku avšak iba do výšky 6000 korún slovenských.


Zdroj: www.upn.gov.sk
URL : https://www.valka.cz/SVK-Likvidacia-zidovskych-podnikov-t71762#252874 Verze : 0
Prikladám - Zákon o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.


Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:


§ 1.
(1) Židom a židovským sdruženiam (§ 6) sa zakazuje preberať alebo znova zriaďovať priemyselné, obchodné a živnostenské podniky (závody) a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu.


(2) Výnimku z tohto zákazu môže povoliť ministerstvo hospodárstva.


(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na zriaďovanie nových podnikov (závodov), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.


§ 2.
1) Židia a židovské sdruženia (§ 6) môžu Scudziť, zaťažiť a prenajať (prepachtovať) nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, hospodárske podniky (závody), akcie, kmeňové vklady, kuksy, závodné a iné podiely a previesť nájomné (pachtovné) práva tohto druhu len s osobitným písomným povolením. To isté platí pre záväzky nakladať uvedeným spôsobom s vymenovanými predmetmi.


(2) Ak sa povoľuje záväzok, platí povolenie aj pre príslušné plnenie.


(3) Pri nakladaní s akciami, kmeňovými vkladmi, kuksami, závodnými a inými podielmi podľa ods. l, vydáva povolenie komisia pri Slovenskej národnej banke, zriadená podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl. z. V ostatných prípadoch ods. l a 2 príslušné povolenie vydáva ministerstvo hospodárstva.


(4) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na nájom bytov a na poľnohospodárske nehnuteľnosti (§ 3, veta 1. vládneho nariadenia g, 147/1939 Sl. z. ).


§ 3.
(1) Župný úrad môže podrobiť revízii živnostenské oprávnenia židov a židovských sdružení (§ 6) a odníme ich, ak zistí, že sú proti majiteľovi odôvodnené námietky s hľadiska verejného záujmu, alebo ak sa vyskytnú dôvody, ktoré vyžadujú odstránenie hospodársky nezdravého vlivu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na podniky (závody), ktoré sa zaoberajú výrobou po továrenský.


(2) Ministerstvo hospodárstva je príslušné na pokračovanie podľa ods. l, ak ono udeľuje živnostenské oprávnenie v I. stolici, alebo ak povolilo výnimku podľa § l, ods. 2.


(3) V prípade odňatia oprávnenia župný úrad prípadne ministerstvo hospodárstva (odsek 2) rozhodne, či a za akých podmienok podnik (závod) má byť likvidovaný alebo arizovaný. V prípade nariadenia arizácie pokračujúci úrad môže súčasne nariadiť predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi. Pri tom je smerodajná likvidačná hodnota podniku (závodu), ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu. Likvidačnú hodnotu — nakoľko by k dobrovoľnej dohade nedošlo — ustáli okresný súd nesporným pokračovaním. Likvidácia sa má vykonať do troch mesiacov; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť.


(4) Keď bol hospodársky podnik (závod) židom opustený, alebo tento živnosť neprevádza, alebo sa jej dobrovoľne zriekol, môže ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh obchodnej á priemyselne) komory nariadiť majiteľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi (§ 16 vlád. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. ) predaj podniku (závodu) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi za likvidačnú hodnotu, ktorú ustáli okresný súd nesporným pokračovaním.


5) Ustanovenia zákona č. 335/1939 SI. z. o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností platia aj


na prípady podľa § 3 tohto zákona ako aj na prípady podľa vlád. nar č 40/1939 Sl. z


§ 4.
(1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadnom mieste označiť svoje podniky a závody (provozovne) nápisom "židovský podnik".


(2) Predpísané nápisy podľa ods. l vydajú obchodné a priemyselné komory.


3) Splnenie povinností podľa ods. l sú povinní židovskí majitelia oznámiť príslušnej obchodnej a priemyselnej komore na dotazníku, schválenom ministerstvom hospodárstva, a to do 30 dní po vydaní tohto dotazníka,


§ 5.
(1) V priemyselných, obchodných a živnostenských podnikoch (závodoch) môžu byt zamestnaní židia (§ l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z. ):


a) vo vyšších službách (zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. ) ku dňu 31. decembra 1940 najviac do 25% celkového počtu zamestnancov tejto kategórie v podniku a ak služebné požitky a iné odmeny zamestnancov židov nepresahujú 25% celkovej výšky služelbmých požitkov a odmien všetkých zamestnancov tejto kategórie v podniku. Počet zamestnancov židov a výška ich služobných požitkov a odmien vo vyšších službách k 1. aprílu 1941 sa určuje na 20%, k 1. januáru 1942 na 15% a pre roky nasledujúce na 10%


b) v ostatných kategóriách možno zamestnávať židov najviac do 4% celkového počtu zamestnancov v podniku a do 4% celkovej výšky služebných požitkov a iných odmien všetkých zamestnancov týchto kategórií v podniku.


(2) Povolenie k zamestnávaniu žida nad počet prípustný podlá ods. l udeľuje ministerstvo hospodárstva v jednotlivých odôvodnených prípadoch a môže ho viazať podmienkami. Počet zamestnancov židov, keď podľa stavu ku dňu 1. januára 1940 nedosahuje výšky určenej v prvej vete bodu a), ods. l, nesmie byť zvýšený bez povolenia ministerstva hospodárstva.


Ministerstvo hospodárstva pred rozhodnutím vypočuje zamestnávateľskú a zamestnaneckú organizáciu


(3) Za povolenie (ods. 2) sa vyberá dávka z úradného výkonu podľa sadzby H, č. 6, zák. č. 248/1935 Sb. z. a n.


(4) Zamestnávateľ je povinný k termínom uvedeným v bode a), ods. l hlásiť ministerstvu hospodárstva podľa kategórií svojich zamestnancov židov a výšku ich služebných požitkov a iných odmien, ako aj úhrnný počet zamestnancov v jednotlivých kategóriách a celkovú výšku ich služebných požitkov a iných odmien v dotyčnom podniku.


(5) Ustanovenia ods. l—4 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov majiteľa podniku, či už dostávajú plat, odmenu alebo nie.


(6) Židovský zamestnanec prepustený na základe tohto zákona má nárok na výpovednú lehotu určenú zákonom, ale najviac na šesťmesačnú, v ktorej môže byť v podniku zamestnávaný. Ak mal na základe služebnej smluvy okrem pevného mesačného slúžneho nárok na odbytné alebo iné odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na trojmesačné pevné slúžne.


(7) Židovskí zamestnanci prepustení podľa tohto zákona nemajú nárok na zaopatrovacie (penzijné) požitky, ak by im prislúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26 1929 Sb. z. a n. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu (penzijnú) základinu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu ním zaplatené príspevky s 5% úrokmi. Táto výplata môže byť vykonaná aj v splátkach, najneskoršie však do jedného roku odo dňa prepustenia.


§ 6
(1) Za židovské (podľa zásad § l vlád. nar. č. 63/1939 Sl. z. ) treba považovať:


a) podniky jednotlivcov, pokiaľ títo sú židia,


b) účastinné spoločnosti a družstvá, keď viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí židom,


c) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú židia a keď aspoň polovica účasti na čistom zisku spoločnosti patrí židom,


d) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica komplementárov sú židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí židom,


e) spoločnosti s ručením obmedzeným, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú židia, alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patrí židom,


f) iné právnické osoby (spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod. ), keď aspoň polovica členov sú židia vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných predpisoch, alebo bez ohľadu na složenie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské.


(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.


(3) Pri ustaľovaní židovskej povahy podniku neberie sa zreteľ na členov správy, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemskú.


§ 7.
(1) Pre ustálenie osobných a majetkoprávnych pomerov právnických osôb uvedených v § 6 sú smerodajné najmä firemné registry, spoločenské smluvy, členské soznamy, stanovy, zakladačné listy, ktoré patričné právnické osoby sú povinné predložiť na požiadanie župného úradu alebo ministerstva hospodárstva


(2) Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť povinné hlásenie všetkých údajov, ktoré sú potrebné na vykonanie tohto zákona. Táto povinnosť sa môže vzťahovať na osobné, rodinné, majetkové, hospodáriske, sociálne a náboženské pomery


§8.
Židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podTa tohto zákona ustáli príslušn župný úrad na žiadosť zúčastnených strán


alebo na dožiadanie úradov a po vypočutí obchodnej a priemyselnej komory a príslušného živnostenského spoločenstva. Proti rozhodnutiu župného úradu môže podať odvolanie aj obchodná a priemyselná komora,


§ 9.
Dôverník a dočasný správca podľa vlád. nar. č. 137/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona č.. 327/1939 Sl. z. môže byť menovaný do každého židovského podniku (závodu) a dozerá aj na vykonávanie ustanovení tohto zákona.


§ 10.
(1) Ministerstvo hospodárstva prípadne župný úrad pred schválením podľa § 2, ako aj pred rozhodnutím o arizácií podľa § 3, ods. 3 sú povinní vypočuť príslušnú obchodnú a priemyselnú komoru o spôsobilosti nežidovskej smluvnej strany, ak táto získava účasť na splátky z ročného výťažku hospodárskeho podniku.


(2) Ak nežidovská osoba fyzická alebo právnická má alebo získa účasť v židovskom podniku úplne alebo čiastočne len na splátky z ročného výťažku podniku a nevenuje sa príslušnému povolaniu, alebo ak osoba nežidovská je spolčená alebo sa spolčí v židovskom hospodárskom podniku úplne alebo čiastočne len za diel ročného výťažku bez toho, aby primeraná časť ročného výťažku plynula na úhradu kúpnej ceny podniku, ministerstvo hospodárstva z vlastného podnetu, alebo na návrh obchodnej a priemyselnej komory môže zrušiť príslušnú smluvu. Vytvorený spoločník nemá nárok na odškodné.


(3) Židovská osoba je povinná na miesto neschváleného (ods. 1) alebo vytvoreného (ods. 2) spoločníka uzavrieť smluvu s inou osobou. Keby ministerstvo hospodárska poťažne župný úrad neschválil ani tohto spoločníka, určí pokračujúci úrad po vypočutí príslušnej obchodnej a priemyselnej komory osobu, s ktorou sa má spoločenská smluva uzavrieť.


§ 11.
Právne úkony, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú právne neúčinné.


§ 12.
Nedodržanie ustanovení tohto zákona je priestupkom, ktorý trescú okresné (policajné) úrady zavretím do 30 dní a peňažným trestom do Ks 50. 000. Nedobytný peňažný trest sa premení na zavretie do 30 dní.


§ 13.
(1) Porušenie ustanovení tohto zákona udaním vedome nesprávnych alebo neúplných údajov, alebo použitím takýchto údajov cieľom vylákania povolenia, schválenia alebo rozhodnutia podľa tohto zákona, ak nejde o čin prísnejšie trestný, trescú okresné súdy ako prečin vážením do jedného roka a peňažným trestom do Ks 200. 000. Nedobytný peňažný trest sa premení na väzenie do šesť mesiacov.


(2) Pokus je trestný.


§ 14.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. dňom po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.


zdroj: www.psp.cz
URL : https://www.valka.cz/SVK-Likvidacia-zidovskych-podnikov-t71762#254470 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více