Přehled článků autora

Atómová energia sa v súčasnom svete zhmotňuje do dvoch podôb. V jadrových reaktoroch sa z nej vyrába elektrická energia a je teda jej neopomenuteľným alternatívnym zdrojom, no rovnako tak sa asociuje aj s existenciou jadrových zbraní. V nukleárnych debatách a sporoch na pôde svetovej politiky je to v prvom rade práve problematika jadrového arzenálu, ktorá rozdeľuje jej aktérov na dva znepriatelené tábory. Na jednej strane sú nenukleárne štáty a medzinárodné organizácie bojujúce za koniec jadrovej proliferácie a úplne odzbrojenie a na strane druhej sa im vzpiera ilegálne sa rozširujúci klub štátov disponujúcich jadrovým arzenálom.

I) Možná realita svetovej politiky ako sféry bez atómových zbraní

Od zostrojenia jadrovej bomby síce neuplynulo viac ako sedemdesiat rokov, no napriek tomu označujeme súčasnosť už obdobím „druhého jadrového veku“. Etape, keď jadrové zbrane predstavujú živú problematiku medzinárodných vzťahov však jasne predchádzalo dlhé obdobie, kedy jadrová hrozba neexistovala. Návrat k svetu bez jadrových zbraní podľa niektorých možný je. Dokonca pre ich nehumánnosť a eventuálne škody na prírodnom bohatstve by mal byť priamo on spomínanou nutnosťou. Nasledujúca kapitola sa bude zaoberať práve obhajcami týchto myšlienok a ukáže ich praktickú realizáciu.

Stanoviská a kroky aktérov globálnej politiky sú podnecované z veľkej časti bezpečnostnými hrozbami, ktorým čelia. Ibaže aj jadrové zbrane predstavujú v súčasnosti jednu z hlavných bezpečnostných výziev pre medzinárodné spoločenstvo. Z tohto následne vyplýva, že sú a budú nevyhnutnou súčasťou svetovej politiky až dovtedy, pokiaľ nedôjde k ich úplnej eliminácii. Navyše celosvetovému jadrovému odzbrojeniu ešte predchádza úloha zastaviť šírenie jadrových zbraní. V nasledujúcej kapitole poukážeme na faktory, ktoré stanovujú úplnú demilitarizáciu ako veľmi nepravdepodobnú.

Alternatívne nástroje medzinárodnej politiky

Vo svetovej politike jestvuje celá škála nástrojov, ktoré umožňujú ovplyvňovať jej dianie. K použitiu daných nástrojov, a teda k manifestácii ich moci sa medzinárodní aktéri uchyľujú pri snahe dosiahnuť naplnenie ich zámerov a ideí. Avšak rovnako ako sa permanentne menia pomery vo vnútri štátov a v ich vonkajších vzťahoch, či ako napríklad klesá resp. stúpa relevantnosť jednotlivých nevládnych aktérov, tak aj zdroje moci sa menia. Zatiaľ čo v minulosti mohol byť smerodajným ukazovateľom sily počet obyvateľov štátu, jeho geografické podmienky, výkonnosť hospodárstva, armáda či diplomacia, v súčasnom informačnom svete ním môže byť ekonomická a technologická vyspelosť a zabezpečenie toku informácii.

Atómová energia sa v súčasnom svete zhmotňuje do dvoch podôb. V jadrových reaktoroch sa z nej vyrába elektrická energia a je teda jej neopomenuteľným alternatívnym zdrojom, no rovnako tak sa asociuje aj s existenciou jadrových zbraní. V nukleárnych debatách a sporoch na pôde svetovej politiky je to v prvom rade práve problematika jadrového arzenálu, ktorá rozdeľuje jej aktérov na dva znepriatelené tábory. Na jednej strane sú nenukleárne štáty a medzinárodné organizácie bojujúce za koniec jadrovej proliferácie a úplne odzbrojenie a na strane druhej sa im vzpiera ilegálne sa rozširujúci klub štátov disponujúcich jadrovým arzenálom.

Záver

Zastávam presvedčenie, že celosvetová eliminácia jadrových zbraní je možná len v teoretickej rovine. Prijímanie najrôznejších medzinárodných zmlúv, podpora politicky angažovaných zoskupení, boj za vzatie do úvahy nemorálnosti jadrových zbraní či uvedomenie si už viac nefungujúceho princípu odstrašovania ako jedného z najsilnejších argumentov pri zachovávaní jadrových zbraní v štátnych vojenských arzenáloch sa totiž politickým lídrom darí v zásade vždy len slávnostne proklamovať, avšak praktická aplikácia už výrazne zaostáva. Navyše pokiaľ aj prichádza pozitívna odozva a toľko očakávané nastolenie praxe, jedná sa buď to o krok unilaterálny ako v prípade Brazílie či Juhoafrickej republiky, alebo vzťahujúci sa len k hŕstke štátov vynímajúc tých najväčších svetových hráčov ako je tomu v rámci Zón bez jadrových zbraní.

Zoznam literatúry a ostatných prameňov