Dračí rád

Autor : 🕔18.06.2002 📕10.358
Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 87.861,- Kč
♡ Chci přispět

6.II. Archetyp ako súčasť podvedomia

Archetyp má aj výrazný psychologický podtón nachádzajúci sa v ľudskom nevedomí. Ide o pojem profesora C.G. Junga (ktorý využil slovo sv. Augustína), ktorý hovorí, že archetyp je: „... mýtotvorné prvky v nevedomej duši. Produkty, ktoré nie sú mýty v určitej forme, ale ktoré pre ich typickú povahu môžeme nazvať motívami – prvotnými obrazmi.39 Zvlášť dôležitý je archetyp draka: „... on má o sebe fantáziu ako o hrdinovi. Je hrdina s veľkým plánom, ktorý umiera na poli cti sv. Juraja, on ukáže svetu, kto je a celkom zreteľne je hrdina, ktorý premôže obludu. Motív hrdinu je vždy sprevádzaný motívom draka, drak a hrdina, ktorý proti nemu bojuje, sú dve postavy rovnakého mýtu, ... pri tom nemôže draka zdolať, resp. stále sa vracia.40

Teraz sa tiež môžeme vrátiť k otázke, prečo sa v erbe Dračieho rádu nenachádza svätý Juraj. Ak totiž Žigmund považuje sám seba za človeka, ktorý má pred sebou veľkú úlohu, ktorou je nesporne veľký boj proti moslimom prichádza u neho k stotožneniu s hrdinom, on je tým, ktorý premôže draka. V Žigmundovi podľa jeho konania nájde každý psychológ veľké množstvo mesianizmu, snahy a viery, že môže spasiť svet, že je „vyvolený Bohom“, v čo bol presvedčený už Karol IV. a túži naplniť archetyp drakobijca víťaza nad zlom, v konkrétnej podobe víťaza nad Turkami, resp. moslimským svetom. Pritom ide vo veľkej miere pravdepodobne i o apokalyptické a eschatologické chápanie, ktoré bolo v Žigmundovi hlboko zakorenené.

Ak vychádzame z Jungovej analýzy archetypu draka, musíme si uvedomiť, že hrdina bojuje s drakom, ktorý je však nad jeho sily. Takto sa mohla daná situácia odraziť i u Žigmunda. Dokonca života chcel zviesť veľký boj, nato nezabúdal ani v okamihoch, keď už smrť bola blízko. Napriek tomu nedokázal zlomiť silu moslimov, kým prvú veľkú prekážku – schizmu sa mu podarilo zdolať, pri boji s moslimmi už také šťastie nemal. Pre Žigmunda to musela byť rovnaká dráma ako pre Karola IV. schizma. V eschatologickom duchu doby, kedy i Žigmund veľmi dobre poznal písmo, bol drak naozaj prvkom, ktorý mohol v Žigmundovom podvedomí dominovať na jednej strane ako obraz prekážky, čiže Turkov, ktorých nemôže premôcť (Nikopol, Golubac), na druhej strane ako obraz posledného boja zla s dobrom. Takáto kombinácia mohla pre takého mystika akým Žigmund bol nevedome pripraviť pôdu pre vznik draka v Žigmundovej mysli ako reálneho symbolu, ktorý neskôr využil v erbe dračieho rádu.


39 JUNG, Carl Gustav: Věda o mytologii. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečku, 1. vydanie, 1997, s.89.
40 JUNG, Carl Gustav: Analytická psychologie (Její teorie a praxe). Praha: Academie, 1. vydanie, 1993, s.101-105.

Seriál

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔18.06.2002 📕10.358