Ekonómia konfliktu: prípadová štúdia Demokratická republika Kongo

Autor: Bc. Ján Adamovič 🕔︎︎ 👁︎ 9.093

Záver

Cieľom tejto práce je poukázať na vnútornú dynamiku konfliktov s ohľadom na ekonomické agendy jednotlivých aktérov vojny a ekonomický život. Táto práca dokazuje, že násilie vo vojne má mnoho ekonomických funkcií, a že moderné vojny sú vo svojej podstate samofinancujúce. Nerastné suroviny hrajú v tom ohľade významnú úlohu, pretože vďaka svojej relatívne ľahkej dostupnosti a vysokej predajnej cene sú často korisťou povstaleckých skupín, ktoré z nich financujú svoje vojnové ťaženie. Medzi ďalšie zdroje financií môžeme zaradiť plienenie, vydieranie, únosy a následné výkupné alebo booty futures, teda predaj práv na ťažbu v budúcnosti.

Operovanie povstaleckých skupín je uľahčené aj globalizačnými procesmi. Nie že by tie stáli na začiatku konfliktov, ale podnecujú povstalcov vo vynachádzavosti pri obchádzaní formálnej ekonomiky a vďaka prepojenej ekonomike poskytujú možnosti financovania vojny.

Reklama

Na začiatku vojny môže často stáť tieňový štát. Tento je výtvorom vládcu, ktorý zneužíva suverenitu svojho režimu a udržuje sa na svojej pozícii prostredníctvom vyvolávania lokálnych konfliktov, ktoré by bránili organizovanému povstaniu proti nemu. Avšak ak nastane kolaps takéhoto fragmentovaného štátu takmer vždy to končí v občianskej vojne. Dokonca v občianskej vojne, ktorej jednotliví aktéri nie sú spolu ochotní spolupracovať, pretože prospech zo samostatnej aktivity prevyšuje možné kolektívne prínosy.

Stakeholder analýza podrobnejšie rozoberá motívy a činnosť jednotlivých skupín obyvateľstva od obyčajných ľudí cez obchodníkov po povstalcov. Táto analýza delí vojnové ekonomiku na tri časti: Bojovú ekonomiku, tieňovú ekonomiku a prispôsobivú ekonomiku. Ak povstalci potrebujú financovať svoju vojnu a robia to prostredníctvom ťažby nerastných surovín alebo získavaním iných komodít (napr. poľnohospodárskych ako káva alebo koka), tak táto komodita prechádza všetkými zmienenými ekonomikami. Jedná sa o komoditný reťazec, ktorý zabezpečuje základné živobytie pre prispôsobivú ekonomiku, zisky pre tieňovú ekonomiku a financovanie vojny pre bojovú ekonomiku. V praxi sa však často jednotlivé druhy ekonomiky prelínajú, čo len dokazuje, že vo vojne neexistujú hranice formálnosti a neformálnosti.

Druhá vojna v DRC má všetky hore uvedené aspekty ekonomických dimenzií. Vznikla na fragmentovanom štáte, ktorý vytvoril Mobutu, aby sa udržal pri moci. Jeho tieňový štát vyvolával lokálne konflikty, pri riešení ktorých potom lokálni vodcovia u neho hľadali pomoc. Avšak podcenil kontextuálnu stránku suverenity, keď tieto lokálne konflikty ohrozili bezpečnosť susedných krajín DRC. Práve tu spočíva počiatok Prvej konžskej vojny, ktorá spôsobila pád jeho vlády a vznik nového režimu na čele s Kabilaom. Ani Kabila si však nedokázal poradiť s bezpečnosťou na východe krajiny, keď jednotky Interahamwe a prívrženci Hutu Power pokračovali v útokoch na susednú Rwandu. Takto vypukla Druhá konžská vojna, ktorá mala charakter ako občianskej tak aj medzištátnej vojny.

Veľké množstvo aktérov tejto vojny a veľké množstvo väzieb, ktoré znásoboval fakt, že povstalci bojovali ešte aj medzi sebou, spôsobil patovú situáciu už po roku bojov. Vojna však pokračovala ešte niekoľko rokov. Vďaka informáciám Panelu OSN (UN Panel,2001) sa zistilo, že finančné rozpočty jednotlivých bojujúcich strán by nestačili na pokrytie nákladov vojny. Každá strana financovala vojnu rôznymi spôsobmi. Okrem plienenia, krádeží, to bolo zdaňovanie ťažby nerastných surovín, vlastná komerčná aktivita v ťažbe, udeľovanie koncesií, monopoly, re-exportácia alebo vytváranie spoločných podnikov.

Rovnako vojna v DRC transformovala ekonomický život. V rámci lokálneho obyvateľstva nastal veľký posun hlavne u mladých mužov smerom k ťažbe, ktorá bol vďaka vysokým cenám koltánu atraktívnejšia ako poľnohospodárstvo. Vyťažené komodity prechádzali rukami rôznych sprostredkovateľov, ktorí ich nakoniec priviedli až k obchodným syndikátom. Tu už pôsobili aj vojenské jednotky, ktoré udeľovali podobným syndikátom licencie, ukladali na ne dane alebo clá. Syndikáty boli ďalej napojené na rôzne medzinárodné spoločnosti a známych pašerákov, ktorý roznášali komoditu do sveta. Napojenie povstalcov na týchto pašerákov a dopravcov fungovalo často na barteri, keď prebiehala výmena komodity za zbrane. Takto vypadala komoditná štruktúra v DRC.

Je zjavné, že toto sú komplikované procesy a sú obrovskou výzvou pre postkonfliktnú rekonštrukciu. V DRC sa dodnes nepodarilo vyriešiť lokálne konflikty hlavne na východe krajiny. Pravdepodobné riešenie lokalizovaných konfliktov by mohlo nájsť riešenie vo federatívnom usporiadaní. Rovnako je nutné budovať transparentný štátny aparát. Dôležitá je aj rola medzinárodnej komunity, ktorá by sa mala snažiť o nastolenie pravidiel, ktoré boli načrtnuté už v kapitole 6 prvej časti. Jedná sa hlavne o rôzne certifikačné mechanizmy, spoluprácu štátov a firiem pri zverejňovaní svojich dodávateľov, oddelenie konfliktného tovaru od nekonfliktného a vytváranie stimulov, ktoré by jednotlivé skupiny postupne navádzali ku mieru.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více