Plány rakúskeho generálneho štábu na obranu Karpát z roku 1811

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 20.274

Pre poznanie naších vojenských dejín v období existencie mnohonárodnostnej Habsburskej ríše je dôležité poznať historické pramene rakúskej armády, ktoré sa poväčšine nachádzajú vo vojenskom archíve vo Viedni. Množstvo z nich ešte slovenská a česká vojenská historiografia nespracovala a neinterpretovala. Časopis Vojenská história v rubrike Dokumenty a materiály pravidelne prináša zaujímavé dobové pramene s príslušným odborným komentárom. Vzhľadom na fakt, že tento časopis nie je bežne dostupný, chcel by som jeden takýto dokument predstaviť.

Spomínaný dokument má názov Náčrt inštrukcie na obranu Karpát. Vytvoril ho kapitán Carl Hartlieb z generálneho štábu rakúskej armády. Dokument vznikol v oddelení generálneho štábu pre uhorské krajinoznalectvo (Ungarn Länderkenntniss). Autor dokumentu rozoberá operačné možnosti rakúskej armády v prípade útoku Rusov cez horský oblúk Karpát. Táto problematika analyzuje situáciu, ktorá by vznikla, ak by bola zničená rakúska armáda v Haliči. Treba podotknúť, že sa autor nezaoberá iba obranou priesmykov, ale aj hlbšieho územia dnešného severného Slovenska.

Reklama

Pre bližšie pochopenie tohto dokumentu je dôležité zrekapitulovať dôležité medzinárodno-politické udalosti, ktoré predchádzali vzniku tohto dokumentu.

V roku 1809 utrpelo Rakúsko drvivú porážku. Schönbrunnský mier urobil z Rakúska podriadený a druhoradý štát. Rakúšania museli zredukovať armádu platiť reparácie a vzdať sa mnohých území v Taliansku, Haliči a v Nemecku. Vďaka týmto stratám bola monarchia natoľko oslabená, že politické vedenie krajiny bolo rozhodnuté, udržať dobré vzťahy s Napoleonom, vďaka čomu, by v pozícii verného spojenca mohla Viedeň profitovať na Napoleonovych výbojoch. V rámci tejto politiky sa uskutočnil aj sobáš cisárovej dcéry Márie Lujzy s francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom. Túto politiku podporovalo aj vojenské postavenie Rakúska, ktoré bolo z časti obkľúčené francúzskymi satelitmi.

Z pohľadu profrancúzsky vedenej politiky Viedne bolo rozhodujúcim nepriateľom Rakúska Rusko. Práve vďaka tomúto faktu, musela byť rakúska armáda pripravená na možný vojenský stret s ruskou armádou, preto bolo nutné načrtnúť aj alternatívy obrany uhorského územia v karpatskom oblúku.

V úvode svojho inštrukčného materiálu kapitán Hartlieb charakterizuje pohorie Karpaty. Opisuje ho ako drsné, studené a neprístupne pohorie.Rozsah karpátskeho oblúku si žiada veľké nároky kladené na rakúsku armádu pri jeho obrane.. Je však zrejme, že ruská armáda by sa nepokúsila prekročiť Karpaty v celej dĺžke. Rakúska armáda sa preto musí zamerať na obranu hlavných komunikácii, čím by znemožnila protivníkovi viesť útočné operácie do Uhorska.

V texte autor vytýčil ako hlavné komunikácie následujúce trasy:

1.Cesta z Tešína cez Jablunkov a Čadcu do údolia Váhu.

Reklama

2. Z Haliče cez Zywiec, údolím rieky Solka do Čadce.

3. Z Jordanowa cez Podvilk a Tvrdošín do údolia Oravy.

4. Vozová cesta z Nowého Targu cez Czarny Dunajec do Trstenej a Tvrdošína.

5. Vozová cesta cez Bialku a vrch Magurku do Kežmarku.

6. Cesta popri Dunajci cez Spišskú Starú Ves na Kežmarok alebo cez Starú Ľubovňu, Sabinov na Prešov.

7. Z Nowého Saczu cez Piwnicsnu, Starú Ľubovňu na Bardejov, Kežmarok, Levoču alebo Prešov.

8. Z Dukly cez Bardejov na Prešov a Košice.

9. Z Komárniku cez Stropkov, Kapušany na Prešov alebo pozdlž rieky Ondavy cez Vranov a Michalovce do vnútrozemia.

10. Cesta z Rýmanova cez Jasliska, Stropkov, Humenné, Vranov do Prešova alebo z Humenného do údolia Ondavy na Trhovište a ďalej k rieke Tisa.

Reklama

11. Vozová cesta zo Starého Sambora cez Turku ( Turka), Užok, pozdlž rieky Uh na Užhorod.

12. Vozová cesta zo Stryja cez Skole a Nižnije Vorota na Mukačevo.

V ďalšej časti textu hodnotí autor operačné možnosti ruskej armády pri prechode Karpát. Za najdôležitejšiu komunikáciu pre násilny prechod Karpát, pokladá cestú z Dukly na Prešov. Pretína karpatský oblúk zhruba v polovici a smeruje k Prešovu a Košiciam, ktoré mali tvoriť dôležité uzly prípadnej rakúskej obrany. Je treba podotknúť, že z uvedených komunikácii, len niektoré maju charakter tzv. vozovej cesty, to znamená, že spĺňajú náročne kritéria na zásobovanie útočnej armády. Vzhľadom na náročnosť terénu a nedostatok schopných komunikácii rakúsky štáb nepredpokladal možnosť všeobecného prekročenia pohoria karpaty počas jedného útoku. Nepriateľovi takúto možnosť neumožňuje fakt, nutnosti zabezečiť hlavné zásobovacie , prípadne ústupove trasy.

V prípade útoku v tomto smere musí rakúska armáda reagovať vytvorením menších mobilných oddielov pod vedením skúseného veliteľa, ktoré by účinne znepríjemňovali ruskej armáde bočnými útokmi postup k Prešovu. Terén v tomto priestore vyhovuje aktívnej obrane a naopak útočiacim vojskám spôsobuje mnohé problémy. Obyvateľstvo v tejto oblasti, etnicky a nábožensky blízke Rusom, je jediným faktorom, ktorý by mohol slúžiť ku prospechu útočiacej ruskej armády. Hlbší prienik nepriateľa do vnútrozemia by určitý čas mohli zadržiavať rakúske jednotky v hradoch Chust, Užhorod a Korolevo, ktoré by slúžili ako opevnené body obrany. Zatiaľ by sa sformovala obranná línia na rieke Tisa alebo pri Humennom ( autor myslí priestor medzi hradmi Brekov a Čičva, ktoré kontrolujú cesty na Vranov a ďalej k Prešovu).

V tomto priestore by sa útočiace armády nemohli dlho zdržiavať kvôli zásobovacím problémom. Správnosť tohto predpokladu potvrdil krach ruského postupu cez Karpaty v 1. svetovej vojne. Ak keď sa ruským vojskám podarilo obsadiť Humenné, boli donútené sa stiahnuť hlavne kvôli nedostatku zásob.

V prípade tejto vojenskej alternatívy by ďalšia časť rakúskej armády kryla západnú časť Karpát od Jablunkova po Vysoké Tatry. Obranné postavenia by sa nachádzali pri Jablunkove, Čadci, Žiline , Tvrdošíne a Oravskom hrade. Ak by sa nepriateľ pokúsil vpadnúť na Spiš, boli by rakúske vojská rozmiestnené v Popradskej kotline.

Posúdením všetkých alternatív predpokladá autor tohto strategického dokumentu za najpravdepodobnejší útok na Prešov s cieľom, čo najrýchlejšie ho dobyť.Predtým, by však museli ruské vojska dobyť aj Bardejov.

Prešov mal teda v plánoch obrany Karpát významné miesto. V oblasti Prešova sa mali zhromaždiť hlavné obranné sily rakúskej armády určené na obranu Horného Uhorska. Prešov bol v tom období mestom s asi 6 tisíc obyvateľmi. Autor navrhuje prebudovať Prešov na dobre opevnené mesto, ktoré by krylo komunikácie vedúce do vnútrozemia. Rakúska armáda by sa v tomto zabezpečenom priestore mohla sústrediť, posilniť prípadne zreorganizovať podľa potreby. Asi 30 km za Prešovom leží mesto Košice, ktoré autor takisto posudzuje ako mimoriadne vhodné pre obranu. Košice by mohli tiež poslúžiť ako zhromaždisko zásob a priestor na ubytovanie vojsk. Okrem týchto dvoch miest, neexistuje medzi Dunajom a Tisou porovnateľne vhodné miesto na vybudovanie obrannej línie.

Kapitán Hartlieb musel zobrať do úvahy aj možnosť prieniku ruskej armády cez údolie Oravy na Považie. Ak by nepriateľ postupoval týmto spôsobom musel by v oblasti Turca byť sformovaný ešte jeden armádny zbor, ktorý by kryl Považie, oblasť stredoslovenských banských miest. Najvhodnejším miestom pre tento zbor by bol Turčianský Sv. Martin. Rakúske jednotky by mohli obsadiť priestor medzi Strečnom a Kraľovanmi. K obrane by poslúžili ako oporné body aj Oravský hrad, výšiny pred Ružomberkom a Strážovsky kopec, čim by sa zabránilo ruskému prieniku k banským mestám.

V závere svojho dokumentu sa autor pokúsil načrtnúť najvhodnejšie rozmiestnenie rakúskej armády pri obrane Horného Uhorska. Na zhromaždisku pri Prešove, presnejšie medzi Ondavou a Hornádom by bolo rozmiestnených asi 40 000 mužov ako hlavná sila obrannej armády. V Turčianskej kotline by bolo umiestnených asi 14 000 mužov. Z tohto počtu by asi 2000 mužov obsadilo opevnené body a hladkovalo v údoli Váhu. Zvyšok by bol zhromaždený pri Turčianskom Sv. Martine ako záloha. Zhruba 3000 mužov bybolo umiestnených pri Lučivnej ako záložný zborový pluk.

Posádku Spišského hradu by tvorilo asi 300 mužov, ktorí by hliadkovali v tomto priestore. V prípade najhoršej núdze by sa stiahli do priestoru Nízkych Tatier alebo ustúpili k Hronu.

Asi 3000 mužov by sa rozdelilo do posádok hradov Užhorod, Chust a Mukačevo. Z tejto skupiny by sa vyčlenil strážny oddiel, ktorý by hliadkoval v Marmarošských vrchoch. Autor samozrejme konštatuje, že takéto rozmiestnenie by bolo najlepšie až v tom prípade, ak by rakúska armáda bola porazená v Haliči a mohol by sa očakávať útok do priestoru Uhorska.

Význam tohto dokumentu spočíva predovšetkým, v tom, že je to prvý dokument, v ktorom sa rakúske velenie zaoberá obranou karpatského oblúka, pred ruským útokom z oblasti Haliče. Pri tvorbe tohto dokumentu autor posudzuje geografické, ale aj etnické a hospodárske aspekty spomínanej problematiky a preukazuje naozaj bohaté znalosti o dotyčnom geografickom priestore.

Kvalita vypracovania tohto elaborátu, tiež svedčí o dobrej úrovni rakúskeho vojenského školstva.

Zdroje:
Klein, B.: Obrana Karpát v zámeroch generálneho štábu rakúskej armády z roku 1811. In: Vojenská História. - roč. 2 ,č. 1(1998), s. 56-68
Vojenské dějiny Československa II. Praha 1986

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více