Železná garda (Garda de Fier) je označenie polovojenskej organizácie pri ultrapravicovej a fašistickej politickej strane Légie archanjela Michaela (Legiunea Arhanghelul Mihail), v roku 1935 premenovanej na stranu Všetko pre krajinu (PTT, Totul pentru Țară). Bola vytvorená v marci 1930 a mala svojou ozbrojenou silou podporovať politické aktivity Légie a bojovať proti oponentom. V období pred začatím druhej svetovej vojny bola Garda niekoľkokrát postavená mimo zákon a jej členovia zorganizovali niekoľko atentátov aj na predstaviteľov vládnej moci (v tejto súvislosti sa angažovali najmä zv. eskadry smrti). Na druhej strane čelili jej zadržaní príslušníci často mučeniu a mimosúdnym popravám zo strany bezpečnostných zložiek. V septembri 1941 sa materská strana Železnej gardy stala jedinou povolenou politickou stranou v krajine a Železné gardy otvorene realizovali pogromy a politické vraždy. Garda v tomto období disponovala nie len niekoľkými tisíckami ručných zbraní, ale aj malopočetnou obrnenou technikou (2 x Renault UE Chenillette licenčnej výroby z továrne Malaxa a 2 obrnené automobily pôvodne využívané políciou) a rozsiahlym autoparkom nákladných automobilov. Maršál Antonescu riadiaci Rumunnsko ako predseda vlády požadoval po predstaviteľoch strany, aby Garda prešla pod kontrolu štátu a skočila so svojvoľnými násilnými aktivitami. V januári 1941 spory vyústili do ozbrojeného konfliktu medzi Gardou a bezpečnostnými zložkami štátu, v rámci ktorých sa príslušníci Gardy dopustili viacerých pogromov zameraných na židovské obyvateľstvo. V rámci bojov s Gardou zahynulo 30 vojakov a ďalších príslušníkov bezpečnostnmých zložiek a pri pogromoch minimálne 125 Židov. Po porážke Gardy bolo zadržaných zhruba 9000 jej príslušníkov a vrcholní predtavitelia strany našli útočisko v Nemecku.