Konštrukčnú základňu pre modernizáciu tanku T-72 v bývalej Juhoslávii tvoril tank T-72M. Jedná sa predovšetkým o výrobok Slovinského pôvodu. Táto nová verzia dostala označenie M-84. Medzi základné úpravy tanku M-84 patrí najmä nový systém riadenia paľby SUV M-84, ktorý údajne zabezpečuje účinnú streľbu podkaliberným strelivom do vzdialenosti okolo 2000 m. Tankový kanón, nabíjací automat a doplnková výzbroj sú rovnaké, ako u ruskej verzie. Hlavnú výzbroj tvorí tankový kanón 2A46 kalibru 125 mm, ktorý je stabilizovaný v dvoch rovinách a má hladký vývrt s termickou ochranou. Doplnkovou výzbrojou tanku je spriahnutý guľomet PKT (M86) ráže 7,62 mm a protilietadlový guľomet NSV-T (M87) ráže 12,7 mm inštalovaný na vežičke veliteľa. Na pravom boku veže je umiestnených 6 a na ľavom 7 zadymovacích granátometov 902B TUČA. Pre činnosť v zamorenom priestore je tank vybavený filtračným a ventilačným zariadením a využíva automatické protipožiarne zariadenie. Nový integrovaný systém riadenia paľby SUV M-84 zahrňuje balistický počítač, kombinovaný elektrooptický zameriavač strelca a veliteľa a laserový diaľkomer s dosahom 100 až 10 000 metrov. Pohonnú jednotku tvorí vznetový kvapalinou chladený motor V46-6 s výkonom 573 kW a mechanická prevodovka. Motor je vybavený zadymovacím zariadením. Pásové pohybové ustrojenstvo je rovnaké ako u verzie T-72M. Základ pancierovania tvorí homogénny oceľový pancier, ktorý je doplnený na exponovaných miestach čela korby a veže kompozitným pancierom, podobne ako u verzii T-72M. Maximálna hrúbka panciera veže je až 540 mm.
Pretože, až na zmenu pohonnej jednotky, systému riadenia paľby a ďalšie menšie úpravy, sa jedná o tank T-72M, bola na konci 80-tych rokov realizovaná ďalšia modernizácia tanku M-84 na tank s označením M-84A, M-84AB, M-84ABK a M-84ABN. Hlavnou úpravou týchto verzií je nová pohonná jednotka s výkonom 735 kW a zavedenie nových typov munície. Všetky verzie sú vybavené spojovacími prostriedkami s ochranou proti rušeniu a novým navigačným systémom.
Uživatelé: Jugoslávie (Chorvatsko, Srbsko a Černá Hora, Slovinsko, Bosna a Hercegovina), Kuvajt
Technicko-taktická data (M-84) Bojová hmotnost: 41 500 kg
Osádka: 3
Rozměry: - délka (celková): 9 530 mm - délka korby: 6 960 mm - šířka: 3 460 mm - výška: 2 190 mm
Brodivost: - bez přípravy: 1,2 m - s přípravou: 5 m
Překročivost: 2,8 m
Výstupnost: 1,25 m
Pohonná jednotka: - typ: V-46-6 (V-46TK u M-84A a M-84AB), vznětový dvanáctiválec - maximální výkon: 574 kW (735kW u M84A a M-84AB)
Maximální rychlost: - na silnici: 70 km/h - v terénu: 50 km/h
Jízdní dosah: 460 - 700 km
Výzbroj: - 125 mm kanon 2A46 se zásobou 42 kusů munice - 12,7 mm PL kulomet NSV-T (M87) se zásobou 360 nábojů - 7,62 mm spřažený kulomet PKT se zásobou 2 000 nábojů
Podľa plánu výroby mal byť skúšobná séria hotová do konca r.1983, nultá séria do konca r.1984 a prvá séria v r.1985. Prvý prototyp bol dokončený v apríli 1983, celú skúšobnú sériu údajne tvorilo 5 tankov, nultá séria v počte 10 kusov nasledovala v priebehu r.1984. Podľa juhoslovanských zdrojov umožňovala kapacita výroby na konci 80. rokov produkciu 150 tankov ročne. Na výrobe sa v rámci bývalej SFRJ podieľalo až 240 väčších podnikov a okolo 1000 menších výrobných prevádzok.
M-84 - základná verzia M-84A - vylepšená verzia, produkovaná od r.1989, vylepšený motor a pancier, vrhače dymových granátov M-84AB - exportná verzia M-84ABK - veliteľská verzia M-84A4 "Snajper" - chorvátská modifikácia V polovici 90. rokov bola vyvíjané ešte ženijná verzia M-84AI a verzia pre Kuvajt ABI. Degman - chorvátská verzia vychádzajúcí z M-84A4
Celkovo bolo vyrobených viac ako 650 tankov všetkých verzií. Najviac, 370 ks bolo verzie M-84. JNA zaradila do výzbroje svojich obrnených brigád 350 ks.
O tank M-84 prejavilo záujem aj zahraničie, konkrétne Pakistan, Líbya, Egypt, Irán, Švédsko a Kuvajt. Práve Kuvajt po skúškach tanku v púštnych podmienkach objednal pre svoje ozbrojé sily 215 tankov M-84AB (15 ks malo byť dodaných vo verzii M.84ABK). Do rozpadu SFRJ bolo dodaných okolo 150 ks.
Na začiatku bojov bol tento typ vo výzbroji nasledujúcich jednotiek: 1.obrnená brigáda - Vrhnika(Slovinsko) 4.obrnená brigáda - Jastrembarsko (Chorvátsko) 211.obrnená brigáda - Niš 252.obrnená brigáda - Kraljevo , vyzbrojená strojmi z I. série 329.obrnená brigáda - Banja Luka (Bosna), vyzbrojená strojmi T-72M a M-84 51.mechanizovaná brigáda - Pančevo 243.obrnená brigáda - Skoplje (Macedónsko)
Po rozpade SFRJ používali M-84 bojovo všetky zúčastnené strany a následne boli zaradené do výzbroje nástupnických štátov ktoré na tomto území vznikli. Slovinsko malo vo výzbroji 54 kusov, v armáde Chorvátska slúžilo v priebehu roka 1991 okrem iných aj 15 M-84AB, ktoré boli neskôr dodané do Kuvajtu . Ozbrojené sily Republiky Srpskej používali tento typ u 101.obrnenej brigády (bývalá 329.obrnená brigáda). Federálna armáda (Vojska Jugoslavije) mala vo výzbroji okolo 230 M-84 a M-84A, sústredených u 211. a 252.obrnenej brigády.
Z hľadiska bojových výkonov bol typ hodnotený pomerne priaznivo, za najväčší nedostatok bola považovaná nedostatočná ochrana vezenej munície. Po nabehnutí na mínu alebo prebití panciera veľmi často dochádzalo k následnej explózii munície, čo malo za následok odtrhnutie veže a smrť celej osádky. V dôsledku nízkej úrovne výcviku osádok dochádzalo k nehodám, pričom najčastejšie dochádzalo k poškodeniu hlavne pri výstrele čo bolo dôsledkom nedostatočne vykonanej údržby. Skrátka záklaďáci ktorí z vojny neboli práve nadšení nedbanlivo vyčistili lauf... V jednom konkrétnom prípade údajne prišlo k explózii granátu, pričom hlaveň skončila 30 m od vozidla a záver sa zastavil o zadnú stenu veže. Osádka ako zázrakom vyviazla len s ľahkými zraneniami, veža bola na odpis.
Kuvajtské M-84AB si zabojovali počas operácie Desert Storm (Púštna búrka) v r.1991. Do začiatku irackej invázie bolo do Kuvajtu 6 tankov, ktoré boli sústredené vo výcvikovom stredisku v Džahre. Tieto stroje ukoristili iracké jednotky. Počas príprav na Púštnu búrku bolo dodaných 71 tankov, neskôr, v apríli 1991 ešte 33 a dodávky pokračovali aj v priebehu r 1992. Bojov sa zúčastnilo 71 tankov, dva boli poškodené (jeden PT mínou, jeden raketou), ale podarilo sa ich opraviť. Údajne došlo k testovacej jazde, kde bol M-84AB porovnávaný s M1A1 Abrams, pričom mali tanky čo najrýchlejšie prejsť v púšti vzdialenosť 70 míľ (102km). M-84AB zvíťazil, americký tank do cieľa nedorazil, údajne pre poruchu palivového systému. K poslednému bojovému nasadeniu M-84 došlo v r.1998/99 na Kosove. Naposledy boli tanky M-84 zdokumentované počas nasadenia proti bandám UCK pri meste Oraovica na juhu Srbska.
