Uhorský odznak rytierov zlatej ostrohy
Ungarisches Abzeichen der Ritter des Goldenen Sporns
Prevzatie moci po zosnulom cisárovi Františkovi Jozefovi I. dňa 21. novembra 1916, nebolo pre jeho následovníka arcivojvodu Karla Františka Jozefa (cisára Karla I.) nečakaným a ani veľkým prekvapením. Vzhľadom na vysoký vek Františka Jozefa I. a taktiež jeho zdravotný stav bolo nutné s touto eventualitou počítať, a tak bol arcivojvoda nútený sa na tento okamžik pripraviť.
Korunovácia rakúsko-uhorských cisárov mala svoje pravidlá a presne určenú postupnosť. Najprv to bola korunovácia korunou cisárskou, potom podľa titulatúry panovníka kráľovskou korunou uhorskou a českou. Vojnový stav a vnútropolitická situácia, z ktorej uhorská reprezentácia chcela vyťažiť čo najviac, však prinútili cisára Karla, aby porušil storočnú tradíciu a ako prvú prijal svätoštefanskú korunu apoštolských uhorských kráľov. Stalo sa tak dňa 30. decembra 1916 (2 dni po podpise korunovačného inauguračného diplomu) v Korunovačnom kostole, založenom v Budíne Matejom Korvínom. Pri tejto príležitosti, ako uhorský kráľ Karol IV. obnovil stredovekú tradíciu, podľa ktorej nový uhorský kráľ v deň svojej korunovácie menoval a pasoval z radov poddaných Rytierov zlatej ostrohy. Odznakom príslušnosti k spoločenstvu boli v tej dobe zlaté ostrohy.
Pri uskutočnení svojej myšlienky obnoviť túto tradíciu, urobil cisár Karol zmenu a zaviedol, v tej dobe nositeľnú dekoráciu.
Odznak bol tvorený zlatým, bielo smaltovaným patriarchálnym krížom so zlatým písmenom K v dolnej časti kríža. Kríž bol podložený zlatom a dookola obklopený zeleno smaltovaným drakom. Zvonka bolo telo draka rámované úzkou zlatou rytierskou ostrohou, hrotom obrátenou nadol. V celej šírke vrchného brvna kríža bol odznak prevýšený zlatou svätoštefanskou korunou, ku ktorej bol prievlečným prstencom pripevnená náhrdelná stuha červenej farby so zeleným pruhom pri oboch okrajoch (stuha rádu svätého Štefana). Odznak meria na výšku cca 67 mm a šírka je 40 mm.
V deň svojej korunovácie menoval cisár Karol 50 rytierov zlatej ostrohy, mužov z uhorských ozbrojených síl. Okrem príslušníkov starej uhorskej šľachty boli medzi nimi aj vojaci radových uhorských jednotiek, kvôli tomuto aktu odvolaní z fronty alebo prepustení z lazaretov.
Použitá literatúra:
Koláčný, Ivan: Řády a vyznamenání Habsburské monarchie, Elka Press, Praha, 2006
Pernes, Jiří: Poslední Habsburkové, Barrister & Principal, Brno, 2005
Ungarisches Abzeichen der Ritter des Goldenen Sporns
Prevzatie moci po zosnulom cisárovi Františkovi Jozefovi I. dňa 21. novembra 1916, nebolo pre jeho následovníka arcivojvodu Karla Františka Jozefa (cisára Karla I.) nečakaným a ani veľkým prekvapením. Vzhľadom na vysoký vek Františka Jozefa I. a taktiež jeho zdravotný stav bolo nutné s touto eventualitou počítať, a tak bol arcivojvoda nútený sa na tento okamžik pripraviť.
Korunovácia rakúsko-uhorských cisárov mala svoje pravidlá a presne určenú postupnosť. Najprv to bola korunovácia korunou cisárskou, potom podľa titulatúry panovníka kráľovskou korunou uhorskou a českou. Vojnový stav a vnútropolitická situácia, z ktorej uhorská reprezentácia chcela vyťažiť čo najviac, však prinútili cisára Karla, aby porušil storočnú tradíciu a ako prvú prijal svätoštefanskú korunu apoštolských uhorských kráľov. Stalo sa tak dňa 30. decembra 1916 (2 dni po podpise korunovačného inauguračného diplomu) v Korunovačnom kostole, založenom v Budíne Matejom Korvínom. Pri tejto príležitosti, ako uhorský kráľ Karol IV. obnovil stredovekú tradíciu, podľa ktorej nový uhorský kráľ v deň svojej korunovácie menoval a pasoval z radov poddaných Rytierov zlatej ostrohy. Odznakom príslušnosti k spoločenstvu boli v tej dobe zlaté ostrohy.
Pri uskutočnení svojej myšlienky obnoviť túto tradíciu, urobil cisár Karol zmenu a zaviedol, v tej dobe nositeľnú dekoráciu.
Odznak bol tvorený zlatým, bielo smaltovaným patriarchálnym krížom so zlatým písmenom K v dolnej časti kríža. Kríž bol podložený zlatom a dookola obklopený zeleno smaltovaným drakom. Zvonka bolo telo draka rámované úzkou zlatou rytierskou ostrohou, hrotom obrátenou nadol. V celej šírke vrchného brvna kríža bol odznak prevýšený zlatou svätoštefanskou korunou, ku ktorej bol prievlečným prstencom pripevnená náhrdelná stuha červenej farby so zeleným pruhom pri oboch okrajoch (stuha rádu svätého Štefana). Odznak meria na výšku cca 67 mm a šírka je 40 mm.
V deň svojej korunovácie menoval cisár Karol 50 rytierov zlatej ostrohy, mužov z uhorských ozbrojených síl. Okrem príslušníkov starej uhorskej šľachty boli medzi nimi aj vojaci radových uhorských jednotiek, kvôli tomuto aktu odvolaní z fronty alebo prepustení z lazaretov.
Použitá literatúra:
Koláčný, Ivan: Řády a vyznamenání Habsburské monarchie, Elka Press, Praha, 2006
Pernes, Jiří: Poslední Habsburkové, Barrister & Principal, Brno, 2005
