Ukrajinská haličská armáda
1.11.1918 bola vo Ľvove vyhlásená samostatná Západoukrajinská národná republika. Republika bola vytvorená na úzémí Západnej Haliče, Bukoviny a Zakarpatska. Ozbrojené sily republiky dostali názv Ukrajinská haličská armáda.
Základom Ukrajinskej haličskej armády sa stali príslušníci Legióna ukrajiských sičovských strelcov, ktorí boli postupne dopĺňaní novosfrmovanými jednotkami. UHA sa dopĺňala na základe všeobecnej brannej povinnosti, ale jej výstavba, hlavne v počiatočnom období bola živelná. Okrem pravidelných jednotiek sa hlavne v prifrontovej oblasti vytvárali často aj partizánske skupiny, ktoré sa neskôr stávali súčasťou regulárnej armády.
Koncom roku 1918 sa armáda organizačne členila na skupiny, ktoré boli tvorené 3-5 kureňmi pechoty. V januári 1919 sa armáda reorganizovala, boli vytvorené 3 zbory (I. haličský sbor, II. haličský sbor, III. haličský sbor), pričom každý bol tvorený 4 brigádami. Brigáda sa skladala zo štyroch peších kureňov. Zároveň došlo k masívnemu nárastu počtov príslušníkov ozbrojných síl - zatiaľ čo v novembri 1918 mala armáda okolo 25000 mužov (a 40 diel), v januári 1919 už to bolo 70000 vojakov (a 60 diel).
Po porážke vo vojne s Poľskom ustúpila armáda na východ a postupne bojovala nielen s boľševikmi, ale aj s jednotkami Ozbrojených síl Južného Ruska (OSJR). V novembri 1919 bola UHA oslabená nielen ťažkým i stratami z bojov, ale aj stratami spôsobenými epidémiou týfusu. Na základe dohody s veliteľom OSRJ A.I. Denikinom sa UHA stala súčasťou Ozbrojenych síl južného Ruska.
Po ústupe OSJR z ukrajiny UHA zostala na Ukrajine a následne sa stala súčasťou Červenej armády ako Červená Ukrajinská haličská armáda. Bola reorganizovaná, z jednotlivých zborov sa vytvorili brigády a z brigád pluky. Koncom marca 1920 boli jednotlivé brigády nasadené v rámci 12. a 14. armády do bojov s poľskými vojskami.
24.04.1920 prešla 2. a 3. brigáda na stranu Činnej armády Ukrajinskej národnej republiky bojujúcej na strane poľských síl proti boľševikom. Prevažná väčšina vojakov bola následne internovaná v poľských táboroch, ale časti vojakov sa podarilo utiecť a boli zaradení do 5. Chersonskej divízie armády UNR. Tejto divízii sa podarilo prebiť do zakarpatska, kde boli internovaní Československými úradmi.
Tak došlo k zániku Ukrajinskej haličskej armády - jej príslušníci buď padli počas bojov, alebo boli internovaní v Poľsku, prípadne v Československu. Ďalšia časť pokračovala v bojoch v radoch armády UNR próti boľševokom, prípadne v radoch Červenej armády proti ukrajincom.
Zdroj: А. Дерябин, Р. Паласиос-Фернандес: Гражданская война в России 1917-1922 - Нациоиальные армии, АСТ
1.11.1918 bola vo Ľvove vyhlásená samostatná Západoukrajinská národná republika. Republika bola vytvorená na úzémí Západnej Haliče, Bukoviny a Zakarpatska. Ozbrojené sily republiky dostali názv Ukrajinská haličská armáda.
Základom Ukrajinskej haličskej armády sa stali príslušníci Legióna ukrajiských sičovských strelcov, ktorí boli postupne dopĺňaní novosfrmovanými jednotkami. UHA sa dopĺňala na základe všeobecnej brannej povinnosti, ale jej výstavba, hlavne v počiatočnom období bola živelná. Okrem pravidelných jednotiek sa hlavne v prifrontovej oblasti vytvárali často aj partizánske skupiny, ktoré sa neskôr stávali súčasťou regulárnej armády.
Koncom roku 1918 sa armáda organizačne členila na skupiny, ktoré boli tvorené 3-5 kureňmi pechoty. V januári 1919 sa armáda reorganizovala, boli vytvorené 3 zbory (I. haličský sbor, II. haličský sbor, III. haličský sbor), pričom každý bol tvorený 4 brigádami. Brigáda sa skladala zo štyroch peších kureňov. Zároveň došlo k masívnemu nárastu počtov príslušníkov ozbrojných síl - zatiaľ čo v novembri 1918 mala armáda okolo 25000 mužov (a 40 diel), v januári 1919 už to bolo 70000 vojakov (a 60 diel).
Po porážke vo vojne s Poľskom ustúpila armáda na východ a postupne bojovala nielen s boľševikmi, ale aj s jednotkami Ozbrojených síl Južného Ruska (OSJR). V novembri 1919 bola UHA oslabená nielen ťažkým i stratami z bojov, ale aj stratami spôsobenými epidémiou týfusu. Na základe dohody s veliteľom OSRJ A.I. Denikinom sa UHA stala súčasťou Ozbrojenych síl južného Ruska.
Po ústupe OSJR z ukrajiny UHA zostala na Ukrajine a následne sa stala súčasťou Červenej armády ako Červená Ukrajinská haličská armáda. Bola reorganizovaná, z jednotlivých zborov sa vytvorili brigády a z brigád pluky. Koncom marca 1920 boli jednotlivé brigády nasadené v rámci 12. a 14. armády do bojov s poľskými vojskami.
24.04.1920 prešla 2. a 3. brigáda na stranu Činnej armády Ukrajinskej národnej republiky bojujúcej na strane poľských síl proti boľševikom. Prevažná väčšina vojakov bola následne internovaná v poľských táboroch, ale časti vojakov sa podarilo utiecť a boli zaradení do 5. Chersonskej divízie armády UNR. Tejto divízii sa podarilo prebiť do zakarpatska, kde boli internovaní Československými úradmi.
Tak došlo k zániku Ukrajinskej haličskej armády - jej príslušníci buď padli počas bojov, alebo boli internovaní v Poľsku, prípadne v Československu. Ďalšia časť pokračovala v bojoch v radoch armády UNR próti boľševokom, prípadne v radoch Červenej armády proti ukrajincom.
Zdroj: А. Дерябин, Р. Паласиос-Фернандес: Гражданская война в России 1917-1922 - Нациоиальные армии, АСТ