Terorismus a pirátství

V salónu Muhammada Mahdí Barrú, usměvavého majitele „nejlepší“ cukrárny v al-Asahíře v Baalbeku, trůní portrét Hasana Nasralláha. Charismatický vůdce Hizbulláhu, idol šíitů a hrdina „antisionistické fronty“ v očích mnoha Arabů, včetně sunnitů. Muhammad není aktivistou „Alláhovy strany“. Podporuje ji však „bezvýhradně“.

Amnesty International (AI) je známá svou činností, která se údajně zabývá lidskými právy. Ovšem v souvislosti s blízkovýchodními událostmi si bere na pranýř pouze Stát Izrael a pokračuje v neprofesionální agitaci proti Izraeli. Naposledy smutně proslula protiizraelskými výpady během války mezi Izraelem a Hamasem z konce roku 2012, které se dostalo názvu "Sloup obrany" (Pilar defense).

Článek mapuje hlavní pokusy a rozpory blízkovýchodního mírového procesu do roku 1994. Pozdějším událostem se věnuje článek "Intifáda Al-Aksá".

Pokud jste přečetli ten titulek jako „Moc bezmocných“, nic se neděje. To se i mně občas stává, když oči běží tak rychle, že mozek si text interpretuje podle zažité šablony. Havlův světově známý text popisuje určitou realitu světa, kdy takzvaně bezmocní mohou téměř vše.

Mne však shora uvedený titulek o „bezmoci mocných“ napadl po skončení konference: „Current Trends and Future of Global Jihad: Why Should We Fight the Islamic State?“ pořádané Centrem transatlantických vztahů na CEVRO Institutu Praha.

Uměle vztvářených nenávistných mýtů o Izraeli je spousta. A skutečnost? Ta je jim obvykle na hony vzdálená.

V současném světě je slovo fundamentalismus synonymem něčeho velmi negativního. Již jen to, že někdo někoho označí za fundamentalistu, zařazuje to člověka nebo hnutí do kategorie nebezpečných lidí a skupin...

Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike. Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Islám, moslim, mohamedán, väčšina ľudí si tieto pojmy automaticky spája s terorizmom a štatútom samovražedných atentátnikov. Keď niekde vo svete vybuchne bomba, v mediách sa zvyčajne neobjaví Pakistánec, alebo Afgánec sa odpálil, ale moslim spáchal teroristický čin. Náboženská príslušnosť tu stojí nad štátnou príslušnosťou. Média, dnes považované za šiestu veľmoc, ktorá určuje verejnú mienku, zovšeobecňujú a píšu o Islámskych štátoch a ich jednotlivých protestných akciách ako o moslimskom boji proti Západej civilizácii, alebo kultúre. V západnom svete sa začínajú, najmä medzi laickou verejnosťou, stotožňovať pojmy moslim a terorista, moslim a Arab, Arab a terorista. Je to naozaj tak?

Pokračování článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Pri pohľade na mapu sveta zistíme, že podstatná časť krajín tzv. tretieho sveta sú krajiny s Islámskou kultúrou. Mnohé z týchto krajín sú náboženskými štátmi. Medzi odborníkmi sa objavujú názory o tom, že náboženské štáty do dvadsiateho prvého storočia nepatria. Náboženské štáty sú predsa doménou stredoveku a tam sa ich história mala skončiť...

Pokračování článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Pokiaľ ostane islám islámom (čo je isté) a Západ (čo je menej isté) Západom, bude vzťahy medzi týmito dvoma civilizáciami určovať tento zásadný spor, rovnako, ako ich určoval štrnásť storočí. Tento vývoj má čiastočnú spojitosť s protikladom medzi sakrálnymi a sekulárnymi hodnotami, čiastočne s historickou rivalitou medzi kresťanstvom a islámom, čiastočne s žiarlivou povahou západnej moci, čiastočne s nepriateľstvom, ktoré vyvoláva dominancia Západu v postkoloniálnom politickom usporiadaní Blízkeho východu a čiastočne s horkosťou a ponížením, ktoré vyvoláva nepriaznivé porovnanie jednotlivých úspechov islámskej a západnej civilizácie v posledných dvoch storočiach.

Pokračování článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Definovať samovražedný terorizmus je veľmi komplikované. Existuje nespočetne veľa autorov a nespočetne veľa definícií. Definícia teror, terorista sa po prvýkrát objavila počas Francúzskej revolúcie na označenie tých, ktorí teror používali v mene štátu. Naopak v 19. storočí sa takto hrdo nazývali ruskí a francúzski anarchisti bojujúci proti štátu. Nacistické Nemecko počas 2. svetovej vojny takto označovalo členov hnutí odporu. Kto je teda vlastne terorista. Ten, používajúci násilie v mene štátu, alebo proti štátu?

Pokračování článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Samovražedný atentát, ako forma globálneho terorizmu, si v posledných desaťročiach našiel svoje nezastupiteľné miesto medzi nátlakovými prostriedkami, ktoré teroristom slúžia ako spôsob k dosahovaniu politických cieľov.

Použité zdroje v článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.

Príloha k článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.

Prílohy k článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.

Prílohy k článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.

Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Cieľom diplomovej práce je na základe rozboru systému islámskeho učenia posúdiť, do akej miery sú v isláme predpoklady pre rozvinutie fenoménu samovražedných atentátnikov. Vyhodnotiť samovražedný atentát a zhodnotiť predpoklady jeho vzniku v princípoch islámu.

Pokračování článku Globálny terorizmus, jeho formy a efektívnosť v medzinárodnej politike - Prípadová štúdia islámskeho kultúrneho okruhu.
Islám, monoteistické náboženstvo, ktoré vyrástlo na tých istých základoch ako kresťanstvo a judaizmus, sa pokladá za novú, reformovanú podobu jediného správneho náboženstva. Islám nepopiera autoritu kresťanstva. Tvrdí len, že ľudia postupne toto učenie pozmenili, zdeformovali a skorumpovali, preto boh zoslal ľuďom ešte jednu, poslednú svätú knihu, Korán.

Naším nepřítelem není islám, ale fanatici, kteří si tuto veskrze mírumilovnou náboženskou víru přisvojují, usurpují, a že tedy je nutno podporovat síly odporující tak zkázonosným snahám. Po třeskutých událostech v Londýně, Madridu, na ostrově Bali (mnoho mrtvol), v Dánsku (několik karikatur), takové nám předkládané přesvědčení neutuchá. Přibývá knih, vědců, analytiků, teoretiků, prognostiků, receptů s optimistickou premisou, že zatímco problémem je radikální islám, řešením je islám umírněný. Kde ho ale hledat v monoteistickém dogmatu, že zdrojem vší pravdy je Alláh a jeho posel Mohamed a že je nutno všemi silami prosazovat cíl této jediné pravdy?