Válcované pancéřové plechy spojované nýty Čelní - 6-10 mm, pozdější série 8-10 mm Boční - 8 mm, pozdější série 8-10 mm Zadní - 8 mm, pozdější série 8-10 mm Horní - 3-5 mm, pozdější série 4 mm Dolní - 4 mm, pozdější série 5 mm
rolled armored sheets, riveted Front - 6-10 mm, later series 8-10 mm Side - 8 mm, later series 8-10 mm Rear - 8 mm, later series 8-10 mm Upper - 3-5 mm, later series 4 mm Down - 4 mm, later series 5 mm
Pohon: Propulsion:
Typ: Type:
Polski Fiat 122AC (prvních 86 tančíků) Polski Fiat 122BC (zbytek vyrobených TKS)
Polski Fiat 122AC (first 86 tankettes) Polski Fiat 122BC
Výkon: Power:
33,8 kW při 2600 ot/min
45.3 bhp at 2600 rpm
Převodové ústrojí: Transmission:
?
?
Výkony: Performance:
Rychlost na silnici: Road Speed:
40 km/h
25 mph
Rychlost v terénu: Cross-country Speed:
18 km/h
11 mph
Jízdní dosah po silnici: Cruising Range on Road:
180 km
112 mi
Jízdní dosah v terénu: Cross-country Cruising Range:
110 km
68 mi
Překonávání překážek: Obstacles Crossing:
Svah: Gradient:
35 °
78 %
Boční náklon: Side Slope:
? °
? %
Překročivost: Trench Crossing:
1 m
39 in
Výstupnost: Vertical Obstacle:
? m
?
Brodivost: Fording Depth:
0,5 m
20 in
Výzbroj: Armament:
Hlavní: Main:
1 x kulomet 7,92 mm Hotchkiss vz. 25 + 2000-2400 nábojů
1 x 7,92 mm machine gun Hotchkiss vz. 25 (2000-2400 rounds)
1 x 20 mm gun FK-A vz. 38 (250 rounds) (only 20-24 tankettes)
Vedlejší: Secondary:
-
-
Uživatelské státy: User States:
Poznámka: Note:
Spotřeba PHM - 38 l/100 km - silnice, 70 l/100 km - terén
1) pozdější série 2650 kg 2) kanonová verze
Fuel consumption: 7.43 mi/imp gal (road), 4.04 mi/imp gal (terrain)
1) later series 5842 lb 2) gun version
Zdroje: Sources:
https://derela.republika.pl/tk_pl.htm#his Jońca, Andrzej, Szubański, Rajmund, Tarczyński, Jan: Wrzesień 1939-pojazdy Wojska Polskiego. Barwa i broń, WKŁ, Warszawa 1990 Szubański, Rajmund: Polska broń pancerna w 1939 roku, Bellona, Warszawa 2004
Pred vypuknutím 2.svetovej vojny plánovali poľskí konštruktéri nahradiť guľomet kanónom, aby sa zvýšila bojová hodnota tančíkov, ktoré boli v tom čase už beznádejne zastaralé a neschopné boja proti obrnenej technike nepriateľa.
Prvé pokusy z roku 1936 s použitím protitankovej pušky Solothurn Solo S 18-100 nedopadli uspokojivo. Koncom roka 1937 boli otestované automatické kanóny ráže 20 mm od firiem Solothurn a Madsen, no ani tieto zbrane nesplnili poľské očakávania. Rozhodli sa preto vyvinúť vlastnú konštrukciu kanóna (wz.38). To sa podarilo koncom roka 1938, kedy ním vyzbrojili jeden TK-3, neskôr začiatkom roka vyzbrojili i jeden TKS. Po absolvovaní príslušných streleckých a jazdných testov bol typ prijatý do výzbroje. Najprv sa mali prezbrojiť novšie TKS, neskôr i jeho predchodca TK-3.
Kanón bol chránený guľovitým štítom, na vzdialenosť 500 metrov prebíjal 20 mm pancier. Zásobu munície tvorilo 250 nábojov.
Prezbrojenie strojov však prebiehalo až tesne pred napadnutím Poľska a podarilo sa dokončiť len zopár kusov. Pre urýchlenie prezbrojenia sa odosielali zbraňové komplety priamo do poľných dielní jednotlivých jednotiek, no nie je známe, ktorým jednotkám sa prezbrojenie podarilo zrealizovať. Počet kanónových TKS je preto nízky. Zároveň sa nedostávalo potrebnej munície pretože jej výroba sa ešte len rozbiehala. Napriek tomu, že to nebol plnohodnotný stroj k vedeniu tankového boja podarilo sa ich efektívne využiť pri ničení i ľahko pancierovanej techniky nepriateľa.
Na TKS s 20mm kanónom dosiahlo prvé poľské tankové eso Roman Orlik ťažko predstaviteľné úspechy, keď sa vďaka taktickej zručnosti dokázal presadiť i proti tankom vyššej hmotnostnej kategórie (napr. PzKpfw.35(t)). Popis jeho úspechov je v knihe uvedenej v zdroji.
Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 5, Střední Evropa 1919-1945 I.část, vzdavateľstvo ARES, Praha 2004, ISBN 80-86158-32-2
