Generál pechoty Jakov Fjodorovič Škinskij
генерал от инфантерии Яаков Федорович Шкинский
Jakov Fjodorovič Škinskij sa narodil 4.6.1858 v Astracháňskej gubernii na juhu európskej časti Ruska. Rozhodol sa pre kariéru profesionálneho dôstojníka a získal úplné vojenské vzdelanie. V rokoch 1877-1878 sa v hodnosti podporčíka zúčastnil rusko-tureckej vojny. V apríli 1892 bol povýšený na plukovníka a velil oddeleniam logistiky a transportu vo Vologdsko-Saratovskom rajóne a Nižegorodsko-Brestskom rajóne. Od marca 1899 pôsobil ako veliteľ pre spojenie v Kavkazskom vojenskom okruhu a v decembri 1902 bol povýšený do hodnosti generálmajora. V rokoch 1904-1905 sa zúčastnil rusko-japonskej vojny vo funkcii náčelníka spojenia v hlavnom veliteľstve ruských vojsk na Ďalekom východe. V decembri 1906 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a od mája 1907 velil 18. pešej divízii v Lubline. Vo februári 1908 prevzal velenie 3. gardovej pešej divízie. V júni 1910 sa stal veliteľom I. sibírskeho armádneho zboru v Nikoľsk-Ussurijskij v Prímorskom kraji Ďalekého východu. V apríli 1911 bol menovaný zástupcom veliteľa Vilniuského vojenského okruhu a v júni 1912 povýšený na generála pechoty. V apríli 1914 sa stal veliteľom XXI. armádneho zboru.
Po vypuknutí Prvej svetovej vojny bol XXI. armádny zbor nasadený v rámci 3. armády Juhozápadného frontu v Haliči proti Rakúsko-Uhorsku. Od začiatku februára do začiatku mája 1915 sa veliteľstvo XXI. armádneho zboru nachádzalo v Medzilaborciach. V októbri 1915 bol odvelený z frontu a poverený velením Irkutského vojenského okruhu. Po Februárovej revolúcii a odstránení cárskeho režimu bol generál pechoty J.F.Škinskij v marci 1917 prepustený na vlastnú žiadosť z armády.
Po komunistickom októbrovom prevrate a vypuknutí občianskej vojny spolupracoval v rokoch 1918 – 1919 s Ozbrojenými silami juhu Ruska, ktoré viedli boj proti Leninovmu režimu. Po porážke protikomunistickej opozície emigroval z vlasti do Juhoslávie. Tam sa stal predsedom exilovej Centrálnej správy Spoločenstva ruských dôstojníkov generálneho štábu. Zomrel v apríli 1938 v Belehrade.
Zdroje:
1.K.A.Zalesskij: "Kto byl kto v Pervoj mirovoj vojne" (Kto bol kto v Prvej svetovej vojne), AST Moskva, 2003
2. http://www.militera.lib.ru
генерал от инфантерии Яаков Федорович Шкинский
Jakov Fjodorovič Škinskij sa narodil 4.6.1858 v Astracháňskej gubernii na juhu európskej časti Ruska. Rozhodol sa pre kariéru profesionálneho dôstojníka a získal úplné vojenské vzdelanie. V rokoch 1877-1878 sa v hodnosti podporčíka zúčastnil rusko-tureckej vojny. V apríli 1892 bol povýšený na plukovníka a velil oddeleniam logistiky a transportu vo Vologdsko-Saratovskom rajóne a Nižegorodsko-Brestskom rajóne. Od marca 1899 pôsobil ako veliteľ pre spojenie v Kavkazskom vojenskom okruhu a v decembri 1902 bol povýšený do hodnosti generálmajora. V rokoch 1904-1905 sa zúčastnil rusko-japonskej vojny vo funkcii náčelníka spojenia v hlavnom veliteľstve ruských vojsk na Ďalekom východe. V decembri 1906 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a od mája 1907 velil 18. pešej divízii v Lubline. Vo februári 1908 prevzal velenie 3. gardovej pešej divízie. V júni 1910 sa stal veliteľom I. sibírskeho armádneho zboru v Nikoľsk-Ussurijskij v Prímorskom kraji Ďalekého východu. V apríli 1911 bol menovaný zástupcom veliteľa Vilniuského vojenského okruhu a v júni 1912 povýšený na generála pechoty. V apríli 1914 sa stal veliteľom XXI. armádneho zboru.
Po vypuknutí Prvej svetovej vojny bol XXI. armádny zbor nasadený v rámci 3. armády Juhozápadného frontu v Haliči proti Rakúsko-Uhorsku. Od začiatku februára do začiatku mája 1915 sa veliteľstvo XXI. armádneho zboru nachádzalo v Medzilaborciach. V októbri 1915 bol odvelený z frontu a poverený velením Irkutského vojenského okruhu. Po Februárovej revolúcii a odstránení cárskeho režimu bol generál pechoty J.F.Škinskij v marci 1917 prepustený na vlastnú žiadosť z armády.
Po komunistickom októbrovom prevrate a vypuknutí občianskej vojny spolupracoval v rokoch 1918 – 1919 s Ozbrojenými silami juhu Ruska, ktoré viedli boj proti Leninovmu režimu. Po porážke protikomunistickej opozície emigroval z vlasti do Juhoslávie. Tam sa stal predsedom exilovej Centrálnej správy Spoločenstva ruských dôstojníkov generálneho štábu. Zomrel v apríli 1938 v Belehrade.
Zdroje:
1.K.A.Zalesskij: "Kto byl kto v Pervoj mirovoj vojne" (Kto bol kto v Prvej svetovej vojne), AST Moskva, 2003
2. http://www.militera.lib.ru