Savoia-Marchetti SM.84bis

Savoia-Marchetti SM.84bis

Pri používani bombardovacieho lietadla SM.84 sa objavil rad problémov (nespoľahlivé motory, nedosahovanie požadovanej ovládateľnosti a výkonov), ktoré mala odstrániť verzia SM.84bis. Táto verzia mala vylepšiť chladenie motorov, upravené krídlo a ďalšie čiastkové zmeny. Celkom bolo vyrobených 62 kusov lietadla, ktoré bolo zavedená aj do výzbroje Slovenských vzdušných zbraní.

Slovenské vzdušné zbrane od svojho vzniku okrem boja s vonkajším nepriateľom úporne bojovali aj s rýchlo zastarávajúcim (techniky aj morálne) leteckým parkom. Stroje, ktoré v roku 1938 mali predstavovať dôstojného protivníka nemeckej Luftwaffe boli už v jeseni 1939 morálne a technicky zastarané a velenie sa zúfalo snažilo zabezpečiť materiál na prezbrojenie, najmä u bombardovacích lietadiel, ktorými slovensko reálne nedisponovalo (jediné moderné bombardovacie lietadlo B.71 trpelo opakujúcimi sa problémami s motormi Avia 12 Ydrs). Po opakovaných žiadostiach na kúpu nemeckých strojov (Ju 87 a He 111), na základe ktorých malo Slovensko postupne obdržať po 15 lietadiel Ju-87 a He 111 H-10, ktorých dodávky ale viazli (v roku 1943 boli dodané prvé dve lietadlá He 111 H-10 v. č. 5313 a 5468) predstavitelia armády s radosťou privítali ponuku Talianskeho kráľovstva na odpredaj lietadiel Ba.65, SM.84 a Nardi 315. Po dôkladnom posúdení ponuky doporučilo velenie Vzdušných zbraní zakúpiť kompletnú letku bombardérov SM.84, vrátane pozemného zabezpečenia (cisterny, vozíky a ďalšie), ktoré by v prípade potreby mohli byť použité aj na civilnú prepravu. Už 14.07.1943 priletelo z Talianska prvé lietadlo SM.84bis (v.č. 22.660¹⁾) za účelom jeho predbežného predstavenia (pozn. toto lietadlo, aj keď nikdy nebolo slovenkom prevzaté pre technické problémy, zostalo na území Slovenska a podľa správy VVZ č. 44.395 Dôv. tech.1943 sa v septembri 1943 nachádzalo neletuschopné v hangári na letisku v Trenčianskych Biskupiciach). Následne bola na Veliteľstve Vzdušných zbraní v Trenčíne spracovaná objednávka na celkovú dodávku 20 ks lietadiel s príslušným pomocným materiálom (zdroje udávajú termín spracovania objednávky 14-16.07, prípadne 19.07.1943), aj napriek tomu, že si velenie uvedomovalo, že nejde o špičkovú konštrukciu. Hodnota dodávky predstavovala 80 milíonov lír (60 miliónov vlastné lietadlá, 20 miliónov pomocný materiál a náhradné dielce).

V auguste 1943 nasledovala dodávka a prevzatie trojice lietadiel SM.84bis - 25.08.1943 to boli lietadlá v.č. 24.661 a 22.774 a 31.08. v.č. 22.775. Ďalšie dodávky boli zastavené, nakoľko došlo k politickým zmenám v Taliansku, spojené s intervenciou Nemecka a následným zabavením všetkého vojenského materiálu.

Dodané lietadlá boli zaradené do Letky 41 (zriadená 30.06.1943 a od 15.12.1943 v podriadenosti III. peruti leteckého pluku so sídlom v Poprade). Lietadlá na Slovensku prešli viacerým technickými úpravami, ktorými boli prispôsobené slovenským podmienkam (napr. stranové obrátenie prístrojov a plynových pák v kabíne).

Po rokovaniach s nemeckou stranou, ako vlastníkom zabavených 17 ks "slovenských" SM.84bis sa ďalšie dodávky podarilo dohodnúť až v polovici roku 1944. 20.06.1944 vycestovala do Talianska skupina príslušníkov vzdušných zbraní prevziať zostávajúce lietadlá. Na základe dostupných podkladov skupina prevzala v auguste na letisku Sesto Calende min. 4 lietadlá SM.84.bis (11.08.1944 v.č. 24.654 a 24.585 a 14.08.1944 v.č. 24.650, 24.572). Lietadlá už neboli nové, ale používané, s radom menších technických nedostatkov a zhruba 30% opotrebením. Na technický stav sa podpísali aj nálety spojeneckého letectva na letiská a uskladnenie lietadiel na voľných plochách a s tým súvisiace vplyvy počasia. Na základe požiadavky preberacej komisie museli na lietadlách vykonať revízne a servisné práce zamestnanci výrobnej firmy (podľa pamätníkov to boli len povrchové revízie, okrem v.č. 24.572 kde pôvodne chýbal motor a ďalšie technick´=e zariadenia a muselo byť podrobené dôkladnejšej oprave. Lietadlo preletel pilot npor. Grúň niekoľko dní po zvyšných troch lietadlách).

K lietadlám dodalo Taliansko ešte 13.07.1944 aj výzbroj - trieštivé bomby kalibru 50 kg (650 ks), 100 kg (650 ks) a 250 kg (76 ks), príslušné zapaľovače (649 ks pre 50 kg bomby, 650 ks pre 100 kg bomby a 76 ks pre 250 kg bomby, 76 ks dnových zapaľovačov pre 250 kg bomby), počinové náplne (1452 ks), oneskorovače (250 ks), púzdra na oneskorovače (1751 ks), rozbušky (1452 ks), stabilizátory na 50 kg (650 ks), 100 kg (650 ks) a 250 kg (100 ks) bomby, závesy (100 ks) pre 250 kg bombu, 12,7 mm priebojné svietiace (24999 ks) a trieštivé svietiace (25000 ks) náboje, 7,7 mm trieštivé (20000 ks), svietiace (10000 ks) a obyčajné (17988 ks) náboje, 7,9 mm (4718 ks)náboje, články do nábojového pásu 7,9 mm (1720 ks), truhlíky na náboje (200 ks pre náboje kalibru 12,7 mm a 25 ks pre náboje kalibru 7,7 mm) a oneskorovače (3 ks), debny na zapaľovače 250 kg bômb (12 ks) a debny pre stabilizátory a zapaľovače 50 kg a 100 kg bômb (162 ks). V zozname je aj jedna debna nepravidelná malá.

Po vypuknutí SNP sa 3 SM.84bis nachádzali na letisku Mokraď, odkiaľ ich mali pislušníci Kombinovanej letky preletieť na Tri Duby. Jedno lietadlo bolo skutočne 31.08.1944 preletené, ďalšie bolo neopraviteľne poškodené pri nemeckom nálete na Mokraď v ten istý deň o 18:30 hod. Tretie lietadlo bolo na Tri duby preletené až 05.09.1944. Medzitým 04.09.1944 odletela jedna SM.84Bis (pilot por. let. Viliam Grúň) s povstaleckou delegáciou do Sovietskeho zväzu. Po prelete frontovej línie lietadlo sovietske stíhačky odeskortovali na letisko do Ľvova, kde zostalo aj s posádkou do 10.09.1944, keď ho posádka na rozkaz sovietskych predstaviteľov prelietla do Kyjeva a odovzdala príslušníkom Ústredného štábu partizánskeho hnutia. Tu sa stopy zatiaľ strácajú.

10.09.1944 podniklo nemecké letectvo nálet na letisko Tri duby, počas ktorého jednu SM.84Bis zničila bomba a ďalšiu rozstrieľali sprievodní stíhači.




Po skončení vojny, v rokoch 1946-1947 bola zo strany výrobcu lietadiel vznesená požiadavka voči Československu na úhradu 8 dodaných lietadiel (aj napriek tomu, že boli slovenskou stranou riadne zaplatené), ale aj nákladov za neodobrané zvyšné lietadlá a ďalšie náklady (PHM, oleje, balenie a skladovanej lietadiel), čo na základe dochovaných dokumentov a svedeckých výpovedí priamych účastníkov československá strana odmietla.


¹⁾ v.č. sa občas udáva aj ako 24.660 - dokonca aj v jednom dokumente sa vyskytujú u tohto lietadla obe varianty v.č., čo môže byť spôsobené chybným prepisom z pôvodného archívneho materiálu

Zdroj: Šumichrast, Peter: Slovenské Savoie Marchetti SM-84bis v dokumentoch (1943-1944), Vojenská História 4/2008 a 1/2009