ZIF-31 (ЗИФ-31) - 57 mm palubný kanón (dvojkanón), vyvinutý v CKB-7 (ЦКБ-7) z ponorkovej protilietadlovej výzbroje SM-24-ZIF1 (СМ-24-ЗИФ1), vyvíjanej od roku 1947.
Verzie:
ZIF-31 (ЗИФ-31)
ZIF-31S (ЗИФ-31C)
ZIF-31B (ЗИФ-31Б)
ZIF-31BS (ЗИФ-31БC)
Prototyp ZIF-31 bol vyrobený 30.11.1954 a bol podrobený náročným skúškam výrobcu a námorníctva, pričom odstrieľal okolo 3000 výstrelov.
Prototyp ZIF-31B (továrenské označenia No. 102) bol dokončený v roku 1954. Po kontrolných skúškach prototypu ZIF-31B, pri ktorých bolo na polygóne vystrieľaných okolo 600 výstrelov, bola zbraň prijatá do ďalšieho kola skúšok - na palube hladinových plavidiel.
Skúšky na palube prebiehali v dvoch kolách - od 30.11.1954 do 31.12.1954 a od 28.03.1955 do 15.04.1955. Štátne skúšky prebiehali súčasne so skúškami transportnej lode Projektu 561 "Vodnár č. 8" ("Водолей №8"). Výsledky skúšok boli nasledovné - vypočítaná kadencia po vystrelení 45 výstrelov - ľavý kanón - 75 výstr/min, pravý kanón 53 výstr./min. Čas doplnenia munície (po vystrelení 51 nábojov na hlaveň) dvoma podávačmi 2 min 10 sekúnd. Najúčinnejšie chladenie - pri námere 15°, doba chladenia 1 min 36 sekúnd, z toho vlastné chladenie 1 minúta (chladenie prebiehalo núteným obehom vody privádzanej do hlavne (podobne ako u PLK S-60) s odvodom mimo palubu. Výsledkom skúšok bolo konštatovanie, že uvedenú zbraň možno na palube danej lode používať pri vlnobití do 5 ballov. Pri nočnej streľbe dochádza k oslneniu obsluhy vplyvom plameňa pri výstrele. Munícia má nedostatočný čas autodeštrukcie (13-17 sekúnd), pričom komisia požadovala 20-22 sekúnd, aby bolo zabezpečené ničenie vzdušných cieľov na vzdialenosť 7500 - 8000 m. Pre streľbu na hladinové ciele bolá požadovaná aj trieštivo-trhavá munícia.
ZIF-31B bola prijatá do výzbroje protokolom č. VMS č. 0068 (ВМС № 0068) 28.02.1956.
Rozdiely medzi jednotlivými verziami ZIF-31 boli v použitom napájaní a v systéme riadenia paľby. ZIF-31 a ZIF-31B boli napájané trojfázovým striedavým napätím 220 V / 380 V, verzie ZIF-31C a ZIF-31BS jednosmerným napätím 220 V. ZIF-31 a ZIF-31S boli riadené diaľkovo pomocou systému riadenia paľby Fut-B ("Фут-Б"). ZIF-31B a ZIF-31BS nemali možnosť diaľkového navádzania a boli navádzané obsluhou pomocou zameriavača AMZ-57-2 (АМЗ-57-2).
Takticko-technické údaje:
Kaliber: 57 mm
Dĺžka hlavne: L 78,7
Odmer: 200°
Námer: -10° - 85°
Max. rýchlosť navedenia
- v námere: 22-25°/s
- v odmere: 27-30°/s
Hmotnosť: 10800 kg
Kadencia: 50 výstr./min
Hmotnosť náboja: 6,35 kg
Úsťová rýchlosť: 1020 m/s
Max. diaľka streľby: 8420 m
Zdroj:
www.geocities.com
www.navweaps.com
http://flot.sevastopol.info/arms/guns/zif31.htm
Verzie:
ZIF-31 (ЗИФ-31)
ZIF-31S (ЗИФ-31C)
ZIF-31B (ЗИФ-31Б)
ZIF-31BS (ЗИФ-31БC)
Prototyp ZIF-31 bol vyrobený 30.11.1954 a bol podrobený náročným skúškam výrobcu a námorníctva, pričom odstrieľal okolo 3000 výstrelov.
Prototyp ZIF-31B (továrenské označenia No. 102) bol dokončený v roku 1954. Po kontrolných skúškach prototypu ZIF-31B, pri ktorých bolo na polygóne vystrieľaných okolo 600 výstrelov, bola zbraň prijatá do ďalšieho kola skúšok - na palube hladinových plavidiel.
Skúšky na palube prebiehali v dvoch kolách - od 30.11.1954 do 31.12.1954 a od 28.03.1955 do 15.04.1955. Štátne skúšky prebiehali súčasne so skúškami transportnej lode Projektu 561 "Vodnár č. 8" ("Водолей №8"). Výsledky skúšok boli nasledovné - vypočítaná kadencia po vystrelení 45 výstrelov - ľavý kanón - 75 výstr/min, pravý kanón 53 výstr./min. Čas doplnenia munície (po vystrelení 51 nábojov na hlaveň) dvoma podávačmi 2 min 10 sekúnd. Najúčinnejšie chladenie - pri námere 15°, doba chladenia 1 min 36 sekúnd, z toho vlastné chladenie 1 minúta (chladenie prebiehalo núteným obehom vody privádzanej do hlavne (podobne ako u PLK S-60) s odvodom mimo palubu. Výsledkom skúšok bolo konštatovanie, že uvedenú zbraň možno na palube danej lode používať pri vlnobití do 5 ballov. Pri nočnej streľbe dochádza k oslneniu obsluhy vplyvom plameňa pri výstrele. Munícia má nedostatočný čas autodeštrukcie (13-17 sekúnd), pričom komisia požadovala 20-22 sekúnd, aby bolo zabezpečené ničenie vzdušných cieľov na vzdialenosť 7500 - 8000 m. Pre streľbu na hladinové ciele bolá požadovaná aj trieštivo-trhavá munícia.
ZIF-31B bola prijatá do výzbroje protokolom č. VMS č. 0068 (ВМС № 0068) 28.02.1956.
Rozdiely medzi jednotlivými verziami ZIF-31 boli v použitom napájaní a v systéme riadenia paľby. ZIF-31 a ZIF-31B boli napájané trojfázovým striedavým napätím 220 V / 380 V, verzie ZIF-31C a ZIF-31BS jednosmerným napätím 220 V. ZIF-31 a ZIF-31S boli riadené diaľkovo pomocou systému riadenia paľby Fut-B ("Фут-Б"). ZIF-31B a ZIF-31BS nemali možnosť diaľkového navádzania a boli navádzané obsluhou pomocou zameriavača AMZ-57-2 (АМЗ-57-2).
Takticko-technické údaje:
Kaliber: 57 mm
Dĺžka hlavne: L 78,7
Odmer: 200°
Námer: -10° - 85°
Max. rýchlosť navedenia
- v námere: 22-25°/s
- v odmere: 27-30°/s
Hmotnosť: 10800 kg
Kadencia: 50 výstr./min
Hmotnosť náboja: 6,35 kg
Úsťová rýchlosť: 1020 m/s
Max. diaľka streľby: 8420 m
Zdroj:
www.geocities.com
www.navweaps.com
http://flot.sevastopol.info/arms/guns/zif31.htm