SOV - P-37 (1RL139)

Zloženie rádiolokátora P-37:
-voz č.1 , anténny voz, obsahuje 5 vysielačov a prijímačov centimetrového pásma, vysielač a prijímač systému NRZ Kremnyj-2, prijímač aktívnej odpovede
-voz č.2, indikačný voz na podvozku Zil-157, alebo Zil-131, obsahuje pult diaľkového ovládania, 2x indikátory kruhového obzoru IKO, 1x indikátor azimut-diaľka IAD(slúži na presnejšie navedenie stíhača na cieľ), bloky synchrónno-sledovacieho prenosu (SSP), blok špeciálnych režimov BU-1, vysielacia aparatúra retlanslačnej linky (slúži na prenos informácie z IKO na veliteľské stanovište do 10km vzdušnou čiarou priamej viditeľnosti), blok imitátora NRZ. U modernizovanej verzie P-37M bol IAD a blok SSP vynechaný a na jeho miesto bol umiestnený blok 39UF01 v ktorom bol umiestnený synchronizátor a blok ochrán proti samonavádzacím strelám.
-voz č.3, štvorkolesový príves s elektromechanickým meničom VPL-30MD. Pri transporte sa na ňom prevážali anténne diely
-voz č.4, pásový ťahač ATS s manipulačným ramenom, slúžil na prevoz krabíc ZIP s náhradnými dielmi. Rameno sa používalo pri montáži horného reflektoru. V živote som tento voz nevidel v činnosti, v 80-tych rokoch sa vozy ATS vyraďovali zo zostavy rádiolokátora
-voz č.5, 6, elektrocentrály AD-50 ( v súprave P-37M AD-60)
-voz č.7, elektrocentrála AD-10, slúži na napájanie retranslačnej linky
-voz č.8, v ňom sa nachádzal blok synchronizačných impulzov, aparatúra ochrán proti nesynchrónnemu impulznému rušeniu a bloky spracovania koherentných signálov. U verzie P-37M bol celý voz vynechaný a nahradený blokmi 39KM01, 39KM02 vo voze č. 1 a spomínaným blokom 39UF01

Anténna jednotka RL P-37 s maskovacím náterom (spodná anténa má zariadenie pre polarizáciu, tie klobúčiky na vlnovode pred žiaričmi. Podobná anténa RL P-35 túto ochranu nemala - doplnil Michal Pertzian).


Zdroj : Československý voják 1986 č.12