SAu 40 (CAM 2)

Seriózne práce na samohybnom dele určenom k podpore pechoty boli započaté v roku 1935, kedy firmy SOMUA (Société d´Outillage Mécanique et d´Usinage d´Artillerie) a ARL (Atelier de Construction de Rueil) vytvorili svoje projekty nových samohybných diel. Firma SOMUA navrhla dvojicu projektov označovaných ako CAM 1 a CAM 2 (canon automoteur).

Projekt firmy SOMUA typ SAu 40, predložený francúzskym vojenským orgánom v roku 1937, využíval modifikovanú platformu stredného tanku Somua S 35, ktorá bola rozšírená o 33 cm (plaforma plánovaného SOMUA S 40). Korbu tvorili odlievané diely oblých tvarov. Prototyp bol dokončený (bez veže a výzbroje) v 12/1937. Výzbroj, ktorú mal tvoriť 75 mm kanón dokončila a dodala firma APX. Išlo o modifikáciu pevnostného kanóna 75 mm modéle 1929 de casemate, ktorý mal byť umiestnený v prednej časti korby. Zbraň mala poloautomatický záverový mechanizmus a automatické nabíjacie zariadenie. Odmer zbrane bol v rozsahu 7° vľavo a 7,6° vpravo, námer - 10° + 30°. Sekundárna výzbroj, guľomet ráže 7,5 mm sa nachádzal v malej veži umiestnenej na streche korby. Stroj poháňal motor Hispano s výkonom 219 koní, ktorý mohli poháňať viac druhov paliva (jedným z nich mohol byť napr. i letecký benzín). Stroj bol vybavený rádiovým setom E26 ter a R61. Prototyp bol v roku 1939 otestovaný na polygóne v Bourges. Testy odhalili problematické zaťaženie prednej časti stroja, kde hmotnosť kanóna nepriaznivo pôsobila na namáhanie a životnosť podvozkových komponentov v prednej časti platformy. Napriek tomu bola 15.10.1939 podpísaná objednávka na 24 ks samohybných diel a 12 ks veliteľských verzií tohoto stroja bez výzbroje. Objednávka bola postupne k 9.5.1940 navýšená na 72 samohybných diel (z toho 24 vozidiel malo byť veliteľské). Avšak výroba hlavnej zbrane bola neistá a preto bolo ako alternatívne riešenie navrhnuté nahradiť pôvodne zamýšľaný kanón ráže 75 mm kanónom kalibru 47 mm APX modéle 1937. K 9.5.1940 bolo rozhodnuté, že tento návrh bude akceptovaný a všetky objednané vozidlá mali byť vyzbrojené týmito 47 mm kanónmi. Návrh bol teda pretransformovaný zo samohybného dela na stíhač tankov.

Opustený prototyp SAu 40 sa v čase ukončovania bojov o Francúzsko v 6/1940 našiel neďaleko Compiégne, kedy bol zaradený do provizórnej bojovej skupiny vyzbrojenej Somua S 35.

Francois Vauvillier - The encyklopedia of French tanks and Armoured vehicles 1914-1940, Histoire & Collections, vydané v roku 2014, ISBN: 978-2-35250-322-4
Pascal Danjou - L´Automitrailleuse de Combat SOMUA S 35, Tracstory no.1, ISBN 2-9520988-0-8
Pascal Danjou - Juin 1940 L´Impossible Sursaut, Tracstory no.5, ISBN 2-9520988-4-0
Ivo Pejčoch – Obrněná technika 7, Francie 1919-1945, vydavateľtvo Ares, Praha 2007, ISBN 978-80-86158-47-1
www.chars-francais.net