Renault FT

Renault FT v brazílskej armáde
Brazílska armáda získala v roku 1921 celkovo 12 nových tankov z produkcie továrne Delaunay-Belleville. Päť tankov bolo vyzbrojených 37 mm kanónom Puteaux, päť tankov bolo vyzbrojených guľometmi Hotchkiss (v Brazílcami používanom kalibri 7 mm), jeden tank mohol zamieňať výzboj kanón Puteax - guľomet Hotchkiss a bol určený pre veliteľa jednotky a posledný tank bol vo verzii TSF (télégraphie sans fil - rádiový). Renault FT TSF bol určený len na komunikáciu francúzskej vojenskej misie, ktorá mala doraziť až v nasledujúcom roku, na pomoc pri reštrukturalizácii národných síl (brazílskej armády).
Zaujímavosťou je to, že tieto tanky boli dodané veliteľovi brazílskej vojenskej misie v Paríži v 5/1919 a do Brazílie dorazili začiatkom roka 1920. Boli uložené v 1. pešom pluku (1^a Regimento de Infantaria) v Rio de Janeiro a zostali tam až do 28.9.1921, keď boli doručené novovznikajúcej jednotke.
Dekrétom 15.235 z 31. decembra 1921 bola vo Vila Militar v Rio de Janeiro (vtedy federálny okres) oficiálne vytvorená jednotka Companhia de Carros de Assalto, čím sa Brazília stala priekopníkom v používaní obrnených zbraní v Južnej Amerike.
Organizácia jednotky bola v predstihu ešte pred oficiálnym založením (neoficiálne vytvorenie jednotky 26.5.1921) a veliteľom jednotky sa stal kapitán José Pessoa Cavalcanti de Albuquerque.
3.11.1921 sa uskutočnilo prvé tankové cvičenie v spolupráci s vojenským letectvom v Rio de Janeiro na zalesnenom kopci vo Vila Militar. Jeho prvé verejné vystúpenie sa uskutočnilo 25.8.1922, keď celá jednotka vystúpila v Campo de São Cristóvão, Rio de Janeiro. Jej prvé operačné pôsobenie v krajine sa uskutočnilo počas revolúcie v roku 1924, keď bola táto rota poverená obsadením mesta São Paulo po stiahnutí povstaleckých síl z tohto mesta.
Jednotka bola 18.5.1925 premenovaná na Companhia de Carros de Combate. O dva mesiace neskôr boli zvyšky jednotky operatívne nasadené v dôsledku vypuknutia konštitucionalistickej revolúcie uskutočnenej v São Paule 9.7.1925. Stojí za zmienku, že niektoré tanky boli opravené v Engenho de Dentro Railway Workshop v Rio de Janeiro, kde model Renault FT TSF prešiel renováciou, ale nebol uvedený do prevádzky ako ostatné tanky. Tieto tanky (pravdepodobne v počte šesť kusov) sa používali samostatne alebo vo dvojiciach v niektorých sektoroch, kde prebiehali boje medzi povstaleckými jednotkami a lojalistami. Poslúžili na udržiavanie mostov, útoky na guľometné hniezda a na horských miestach ako je hranica Minas Gerais so São Paulo. Tanky neboli vhodné na použitie v meste a ich nasadenie nebolo rozhodujúce v tomto konflikte.


Dekrétom 20.986 z 21.1.1932 bola jednotka z dôvodu zastaralosti a poruchovosti tankov zrušená. Vozidlá boli presunuté k Ecola de Infanteria (škola pre pechotu). 22.4.1935 bola v rámci tejto pechotnej jednotky vytvorená Seção de Carros-de-Combate no Batalhão de Guardas (sekcia bojových vozidiel v gardovom prápore). Pôvodný zámer kapitána José Pessoa Cavalcanti de Albuquerque implementovať tanky do štruktúr brazílskej armády boli priekopnícke, no tanky Renault FT už v čase zaradenia do výzbroje brazílskej armády neboli ideálne a dá sa povedať, že boli zastaralé. Okrem toho ich údržba bola problematická.
Implementáciu tankov do brazílskej armády prevzal ďalší kapitán Carlos Flores de Paiva Chaves, ktorý stál za vytvorením novej obrnenej jednotky "Esquadrão de Auto Metralhadoras do Centro de Instrução de Motorização e Mecanização" (25.5.1938). Posledných päť tankov Renault FT pôsobilo v čate "Pelotão de Carros-de-Combate do Centro de Instrução de Motorização e Mecanização", ktorá bola súčasťou vyššej jednotky "Esquadrão de Auto Metralhadoras do Centro de Instrução de Motorização e Mecanização". Staré Renaulty doplňovali jednotku vyzbrojenú talianskými tančíkmi Fiat-Ansaldo CV-3 35 II, na ktoré sa zameral brazílsky záujem vybudovať brazílske obrnené sily.
Dekrét č. 4.130 z 26.2.1942 nariadil vytvoriť z čaty Renaultov školnú rotu (Companhia Escola de Carros de Combate). To bola konečná pre tieto zastaralé tanky. Ich miesto nahradila moderná tanková technika z USA (M3 Stuart a M4 Sherman).
Pokiaľ mám správne informácie, tak v Brazílii sa na rôznych miestach nachádza celkovo sedem Renaultov¹⁾.


Jednotlivé tanky niesli brazílske pomenovania vychádzajúce z historických bojov Brazílie so susediacimi štátmi. Tieto pomenovania boli napísané v embléme jednotky, ktoré sa nachádzali na zadnej časti korby (na oboch stranách).


Pomenovania jednotlivých tankov v Companhia de Carros de Assalto



Výrobné čísla brazílskych Renault FT

Bastos, Expedito Carlos Stephani - Renault FT-17 O Primero Carro De Combate do Exército Brasileiro, kolekcia Blindados no Brasil número 1, rok vydania 2011, ISBN: 978-85-62342-05-9
www.armasnacionais.com
¹⁾http://the.shadock.free.fr/Surviving_Panzers.html

Renault FT v československej armáde
Prvou požiadavkou na kúpu týchto tankov je depeša veliteľa východnej skupiny československých vojsk francúzskeho generála Hennocque zo dňa 3.7.1919 v súvislosti s bojmi proti Maďarským boľševickým vojskám. V depeši poslanej z Košíc do Prahy požadoval dodanie dvoch rôt Renault FT, v každej malo byť 15 tankov plus jeden záložný. Tanky vraj mali byť 8.7.1919 prostredníctvom francúzskej vojenskej misie objednané, no nič sa neudialo. Snaha získať i menší počet týchto tankov (6 kusov) na základný výcvik vyšla naprázdno. Opakovaná snaha z konca roka 1919 získať 12 tankov Renault FT mala rovnaký koniec. Francúzi z rôznych, pravdepodobne obchodných dôvodov argumentovali, že voľné tanky nie sú k dispozícii. Medzitým zvýšili cenu tanku z 60.000 frankov na 80.000 frankov. Snahy o získanie týchto tankov nepoľavovali a v 1/1920 bola táto téma opätovne prerokovávaná. Požiadavka na dva kanónové a štyri guľometné tanky nebola akceptovaná. Súhlasné stanovisko na dodávku tankov bolo predložené 22.5.1920, no cena sa opäť navýšila na 100.000 frankov za tank. V 6/1920 bola na kúpu tankov vyčlenená suma 3 240 000 Kč, no už o mesiac neskôr bol armádny rozpočet skrátený o tretinu a tak bola táto snaha opäť zmarená. Neustála požiadavka armády na získanie aspoň nejakého tanku bola Ministerstvom financií vypočutá a 21.12.1920 bola vyčlenená suma 1 132 000 Kč na kúpu dvoch tankov, ktorých cena sa v 2/1921 opäť zvýšila na 120.000 frankov. Tanky boli k dispozícii a k realizácii obchodu tak už nič nebránilo. Nakoniec sa cez finančné a byrokratické problémy podarilo vyslať por. Františka Bergera, ktorý bol okrem iného poverený prejednať objednávku jedného kanónového tanku. Konečné jednania a prevzatie tanku prebehlo až v 1/1922. Pre kvalitnú prípravu jednotiek však bolo potrebné zadovážiť tanky aspoň pre jednu čatu, ktorú mala tvoriť pätica tankov. Snaha o zakúpenie ďalších štyroch tankov pokračovala a objednávka bola uzatvorená 31.1.1923. Nasledovali mesiace čakania na vybavenie objednávky. Štvorica tankov konečne dorazila do Milovíc dňa 30.6.1923.
Na základe diskusií vojenských činiteľov padol návrh na dokúpenie jedného kanónového veliteľského tanku a jedného rádiového tanku Renault TSF. Tieto tanky boli na príkaz ministra národnej obrany objednané 15.12.1923. Tanky dorazili 30.6.1924. Ich celková cena vrátane poplatkov, poistného a dopravy stála armádu 232.403 frankov.
Tanky Renalt FT boli včlenené do cvičnej roty novovytvoreného práporu útočnej vozby (7.6.1922) sídliaceho v Miloviciach. Po reorganizácii k 1.9.1925 boli tanky včlenené do tankovej čaty 1. roty obrnených automobilov. K 1.10.1930 boli tanky presunuté do 2. roty obrnených automobilov.
15.10.1933 bol prápor povýšený na pluk útočnej vozby, kde tanky tvorili 3. rotu ľahkých tankov. Intenzívny výcvik a nedostatok tankov bol príčinou vzniku makiet tohoto tanku, ktoré výpĺňali nedostatočné počty.
Celkovo tak československá armáda obdržala štyri kanónové tanky, dva guľometné a jeden rádiový tank. Tanky dostali číselné označenie 51-57, ktoré v 12/1932 nahradili policajné evidenčné čísla 13.006 - 13.012.
Výzbroj guľometných tankov pôvodne tvoril francúzsky ťažký guľomet Hotchkiss Mle. 1914. Podľa výnosu MNO z 28.3.1929 boli tieto guľomety nahradené domácimi guľometmi vz.7/24. Na základe dochovaných fotografií je zrejmé, že sa podľa potreby kanónové tanky prezbrojovali guľometmi. V rokoch 1927 - 1929 prešli tanky generálnymi opravami v autozbrojovke Praha-Vršovice. Posledný opravený tank bol dodaný 11.3.1929. Československé továrne obdržali povolenie vyrábať niektoré náhradné diely. Zaujímavosťou je výroba náhradných článkov pásov firmou Breifeld-Daněk. Tá 12.4.1928 dodala 150 článkov mierne pozmenenej konštrukcie styčnej plochy pásu. Bolo identické ako u Kolohousenky KH-60.


V roku 1934 začala armáda preberať prvé tanky československej výroby, konkrétne LT vz.34. V roku 1934 tak doplnili stav 3. roty tieto nové československé tanky v počte šesť kusov.
Postupné dodávky LT vz.34 do pluku útočnej vozby odsunuli staré a opotrebované Renaulty k sporadickým cvičným úlohám. S vyradením tankov sa rátalo v roku 1934, no vyradené boli len niektoré.
Prvým vyradeným tankom bol tank č. 13.009, ktorému praskol blok motora. Použiteľné súčiastky poslúžili na údržbu zvyšných tankov. Jeho veža sa použila na tanku 13.012 (rádiový). Tento rádiový tank bol zbavený svojej krabicovej nadstavby, ktorá bola uskladnená. Na jej miesto sa namontovala veža z 13.009.
3.10.1935 boli zrušené dva tanky evidenčných čísel 13.007 a 13.011. Tanky opäť poslúžili ako zdroj náhradných dielov pre zvyšné tanky.
27.4.1936 bol zrušený tank evidenčného čísla 13.010. Tank nebol rozobratý, ale stala sa z neho statická cvičebná pomôcka zaradená do stavu inštrukčnej roty Učilišťa útočnej vozby. Zvyšné tanky slúžili k výcviku tankových vodičov.
Dňa konca Československej republiky 15.3.1939 sa dočkala trojica pojazdných tankov (č. 13.006, 13.008 a 13.012), ktoré boli následne nemeckými vojskami zabavené a odoslané do nemeckých kasární. Rovnaký osud čakal i nepojazdný tank č. 13.010 z Učilišťa útočnej vozby vo Vyškove. Ich konečný osud nie je známy.

Vladimír Francev - Renault FT Tank zakladatel a jeho služba v Československu, Jakab publishing, Armáda č. 3, rok vydania 2019, ISSN: 2571-3639