Rapier

Protilietadlový raketový systém krátkeho dosahu Rapier je určený na ničenie vzdušných cieľov na vzdialenosti od 400 do 6800 m vo výškach do 3000 m letiacich rýchlosťou do 340 m/s. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia bola vyvinutá raketa Mk2, spätne kompatibilná so staršími odpaľovacími zariadeniami, ktorej výškový dosah sa zvýšil na 5000 m a diaľkový na 8200 m.

Komplet je vedený ako samohybný, ale nemá schopnosť streľby za pohybu. Odpaľovacie zariadenie je umiestnené na jednonápravovom prívese, v ktorého centrálnej časti je tubus s prehľadovým rádiolokátorom a streleckým počítačom. Po bokoch tubusu sú umiestnené 2 odpaľovacie zariadenia pre 2 rakety Rapier SAM (spolu 4 rakety), v prednej časti je anténa navádzacieho systému. Dosah prehľadového rádiolokátora je 16 km.

Anténa prehľadového rádiolokátora je ukrytá pod dielektrickým krytom v hornej časti tubusu a otáča sa rýchlosťou 1 ot/s. Ciele zistené rádiolokátorm vyhľadá operátor pomocou optického sledovacieho systému a zabezpečuje ich sledovanie počas celého letu rakety k cieľu.

Optický sledovací systém je synchronizovaný s odpaľovacím zariadením, čo znamená, že pozdĺžna os rakiet je stále rovnobežná s osou optického sledovacieho zariadenia (v azimute, aj v námere).

Rakety sú na cieľ navádzané poloautomaticky metódou SACLOS. Operátor optickým sledovacím zariadením umestneným na trojnožke a vzdialeným cca 45 m od odpaľovacieho zariadenia sleduje cieľ. Infračervený senzor tohto sledovacieho zariadenia súbežne sleduje polohu rakety voči cieľu a strelecký počítač prepočítava potrebné povely pre raketu, ktoré sú anténou navádzacieho systému zasielané riadiacej jednotke rakety.

Reakčný čas kompletu (od zistenia cieľa po odpálenie rakety) je okolo 6 s. Opätovné nabitie 4 rakiet by vycvičená obsluha mala zvládnuť do 2,5 minúty.

Základným odpaľovacím zariadením zavedeným do používania v roku 1972 u Britskej armády (a od roku 1974 u Kráľovských vzdušných síl) je Rapier Field Standard A (FSA) a od roku 1980 Rapier Field Standar B1 (FSB1). Obe zariadenia majú po 4 rakety. Odpaľovacie zariadenie FSB1 je vybavené systémom, ktorý automaticky vypína prehľadový rádiolokátor v prípade detekcie protirádiolokačnej rakety, má vylepšený systém detekcie vlastný-cudzí a tiež disponuje vyššou odolnosťou voči rušeniu.

Jednou z nevýhod systému bola schopnosť streľby len v podmienkach optickej viditeľnosti cieľa. Tohto nedostatku si bol výrobca vedomý a ešte v roku 1970 testoval strelecký rádiolokátor Marconi DN 181 "Blindfire". Tento rádiolokátor s frekvenčne modulovaným signálom s dosahom 10 km nahrádza optické sledovacie zariadenie a umožňuje streľbu aj v noci a za zložitých poveternostných podmienok. Radar je dostatočne ľahký na to, aby mohol byť umiestnený na jednonápravový podvozok odvodený od podvozku odpaľovacích zariadení. Prvým užívateľom sa stal Irán v roku 1973.

Pár slov k zloženiu palebnej jednotky (družstvo) - ako ťahače prívesov slúžia ľahké nákladné automobily. Tieto automobily zároveň zabezpečujú aj prepravu oblsuhy, munície a prvkov systému bez vlastného podvozku. Odpaľovacie zariadenie ťahá tzv. Fire Unit Truck (FUT, napr. Land Rover 101FC), ktorý zároveň prepravuje aj 4 náhradné rakety. Ďalšie vozidlo, tzv. Detachment Support Vehicle (DSV, napr. Land Rover 110FFR) ťahá muničný príves MST (Missile Supply Trailer) s ďalším 10 raketami. Tretím vozidlom v zostave môže byť ťahač prívesu s rádiolokátorm Blindfire označovaný ako TRT (Tracking Radar Tractor, napr. Land Rover 101FC).

V Britskej armáde sú komplety Rapier organizované do batérií. Každá batéria má dve palebné čaty a družstvo údržby. Palebná čata je tvorená 6 palebnými družstvami. Obdobne sú organizované aj protilietadlové batérie u Kraľovských vzdušných síl. Rozdielom medzi organizáciou jednotky u pozemných a vzdušných síl je priradenei rádiolokátorov Blindfire. U Armády má rádiolokátor Blindfire 1/3 palebných družstiev, u vzdušných síl je týmto rádiolokátorom vybavené každé palebné družstvo.

V roku 1985 vznikol na báze Rapieru systém Rapier Darkfire. Odpaľovacie zaraidenie Rapier FSB2 (Field Standar B2) je vybavené 6 raketami, má vylapešený prehľadový rádiolokátor, používa nový optický systém s infračervenou sledovacou jednotkou. Riadiaci paľby disponuje novou prenosnou konzolou Taktického kontrolného systému (Console Tactical Control System). Britská armáda obdržala 4 batérie vyzbrojené systémom Rapier FSB2.

V roku 1989 bol dokončený vývoj systému Rapier Laserfire s laserovým systémom sledovania ceiľa.

Okrem ťahaných Rapierov vznikla aj jeho samohybná verzia - tzv. Tracked Rapier. Jeho vývoj sa začal v roku 1974, seriová produkcia v roku 1978. V britských ozbrojenýh silách bolo zaradených 72 kompletov, pričom prvá jednotka dosiahla operačnú spôsobilosť v roku 1983. Ako podvozok je použitý transportér M548.

Poslednou originálnou verziou systému je Rapier 2000 (resp. Rapier Field Standard C, FSC). Bol zavedený v roku 1992. Umožňuje používať okrem pôvodných rakiet Mk1 aj rakety Mk1E (vyvinuté na postreľovanie malorozmerných cieľov, ako sú diaľkovo ovládané bezpilotné prostriedky) a novovyvinuté rakety Mk2A a Mk2B. Odpaľovacie zariadenie bez prehľadového rádiolokátora je vybavené optickým sledovacím zariadením a disponuje 8 raketami.

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Rapier_(missile)
https://en.missilery.info/missile/rapier2
www.army.mod.uk
https://pvo.guns.ru/other/uk/rapier/rapier.htm