Pz.Kpfw. II Ausf. G

18.6.1938 bol In6 povolený vývoj na novú podobu ľahkého tanku série Pz.Kpfw.II. Jednalo sa o pásové vozidlo hmotnostnej kategórie 9 ton pod dizajnérskym označením VK 9.01. Kontrakt na vývoj podvozku získala firma M.A.N. a vývoj nadstavby a veže získala firma Daimler-Benz. Nový tank mal mať rovnakú výzbroj ako predchádzajúce verzie t.j. 2cm kanón Kw.K.38, koaxiálny guľomet MG 34. Tank mala obsluhovať trojčlenná posádka vodič, veliteľ/strelec a radista). V budúcnosti sa rátalo s tým, že výzbroj bude stabilizovaná, aby sa streľba dala viesť počas jazdy. Hrúbka pancierovej ochrany mala dosahovať rovnakých hodnôd ako predchádzajúce verzie Ausf.D, E a F (max. 30mm). Pohon mal zabezpečovať Maybach HL 45, prevodovkou mala byť 8-stupňová VG 15319. Maximálna rýchlosť tanku tak mala dosiahnúť 65 km/hod. Podvozok mal mať novú konštrukciu prekladaných pojazdových kolies tzv. Schachtellaufwerk. Priemer kolies bol 650 mm a každé pojazdové koleso malo byť odpružené torznou tyčou. Pásy malo tvoriť 77 kusov článkov Kgs 61/300/110.
11.10.1938 bola v továrni firmy M.A.N. v Norimbergu zástupcom WaPrüf 6 predstavená celodrevená maketa tanku v mierke 1:1. Objednaná bola pätica skúšobných podvozkov. Zároveň bola schválena výroba 30 kusovej 0.série VK 9.01, ktorá bola v 7/1939 navýšená na 75 tankov (Fgst.Nr. 150001-150075). Spustenie sériovej výroby bolo naplánované na 11/1940 s tým, že prvé tanky budú armáde odovzdané v 11/1941.
V 8-9/1939 firma M.A.N. začala pracovať na druhom modeli VK 9.02. Zmenou oproti VK 9.01 bolo len použitie modifikovanej riadiacej jednotky LG 45 L (VK 9.01 mal riadiacu jednotku LG 45 R), neskôr premenovanú na LGR 15319. LG 45 L bola neskôr premenovaná na LGL 15319. WaPrüf 6 následne 25.7.1940 rozhodlo, že posledných 45 tankov 0.série bude VK 9.02 (s LGL 15319).

Po obsadení Poľska bola na stretnutí zástupcov WaPrüf 6 a zástupcov firmy M.A.N. predložená požiadavka na urýchlenie vývoja a dodania strojov 0.série. Rozsiahle plány na sériovú výrobu rátali s dodávkami 2500-3000 tankov. Ak by bol vývoj VK 9.01 neúspešný, malo byť pristúpené k výrobe Pz.Kpfw.II Ausf.F so stabilizovanou výzbrojou.
Ako vývoj, tak i výroba prototypov sa neustále posúvala. 25.11.1940 bol firmou M.A.N. prezentovaný plán dodávok 45 tankov v období 5-9/1941.
Medzitým boli firmy Maybach a Zahnradfabrik poverené vývojom nových typov prevodoviek pre VK 9.01. Firma Maybach navrhla prevodovku OG 20417, Zahnradfabrik navrhol prevodovku SMG 50. Pre plánované veľké testovanie prototypov VK 9.01 bolo v 4/1941 rozhodnuté, že päť prototypov dostane prevodovku firmy Maybach (OG 20417) a päť prototypov prevodovku firmy Zahnradfabrik (SMG 50). Týchto 10 prototypov malo mať riadiacu jednotku LGL 15319.
V hlásení o skúškach z 9.7.1941 na polygóne v Berka bol uvedený len jeden prototyp s pôvodnou prevodovkou VG 15319 a riadiacou jednotkou LGR 15319.
Podľa hlásení Wa J Rue (WuG 6) bol prvý prototyp vyrobený v 4/1941, ďalšie dve boli dokončené v 8/1941. Ďalších šesť tankov bolo dokončených v 1/1942 a tri tanky v 2/1942.
6.7/1942 bol kontrakt na dodanie komletných VK 9.01 zredukovaný na 20 tankov, z toho 10 tankov s prevodovkou OG 20417 a 10 tankov s prevodovkou SMG 50. Ich riadiacou jednotkou mala byť LGL 15319.
Firma M.A.N. v hlásení o produkcii zo dňa 17.2.1943 uvádzala dokončenie 45 podvozkov VK 9.01 ku koncu roka 1942. Ďalší jeden podvozok mal byť dokončený k 2/1943. Ku koncu roka 1942 bolo hlásených deväť dokončených nadstavieb. Kompletácia bola kvôli rozbiehajúcej sa produkcii stredných tankov Panther zastavená.
Firma Daimler-Benz hlásila ku koncu roka 1942 dokončenie 60 kusov nadstavieb a veží.


Testy
V 4/1941 bolo pre hlavné skúšky objednaných 10 tankov 0.série. Päť tankov malo byť vybavených prevodovkou Maybach OG 20417 a päť tankov malo byť vybavených prevodovkou ZF SMG 50. Riadiaca jednotka bola LGL 15319. Hlásenie z testovania prototypov na polygóne v Berka uvádzalo, že všetkých päť prototypov s prevodovkou ZF SMG 50 nevyhovelo.



Zo štyroch dodaných prototypov s prevodovkou Maybach OG 20417 nevyhovela dvojica.



V hlásení z 10.1.1942 sa udáva, že prototyp Fgst.Nr.150021 s prevodovkou ZF SMG 50 prešiel zimnými testami v testovacom stredisku St.Johan. Zimných testov sa zúčastnil i prototyp Fgst.Nr.150018 a v hlásení z 15.3.1942 bolo uvedené, že tento prototyp sa zúčastnil i zimného testovania na východnej fronte.
V publikácii (viď. zdroje) uvedenej nižšie je fotografia prototypu Fgst.Nr.150014, u ktorej bolo v hlásení WaPrüf 6 uvedené, že tento prototyp mal stabilizovanú výzbroj.

Operačné nasadenie
Existuje hlásenie o stave výzbroje 33.Infanterie-Division, ktorá sa pretransformovala na 15.Panzer-Division. Je v ňom uvedené, že jednotka mala k dispozícii šesť Pz.Kpfw.II (neuer Art). Viac informácií o tom, o aký typ sa jednalo nie sú zmienky. Rovnako chýbajú akékoľvek fotografie, či ďalšie hlásenia o tomto type.
Existujú fotografie vojakov z Panzer-Aufklärungs-Abteilung 5 z 2.Panzer-Division, ktoré zachytávajú tieto tanky pri výcviku v Nemecku a ich navagónovanie. Je možné, že ich táto jednotka mohla mať vo výzbroji.
Pred časom sa objavilo niekoľko fotografií z nasadenia týchto prototypov v niektorej z nemeckých jednotiek nasadených do boja proti partizánom. Jednou z lokalít je poľský Grodek blízko poľsko-bieloruskej hranice. Ďalšou z lokalít sa udáva okolie Minska v Bielorusku.

Thomas L.Jentz, Hilary Louise Doyle - Panzerkampfwagen II Ausf.G, H, J, L and M development and production from 1938 to 1943, Panzer tracts No.2-2, rok vydania 2007, ISBN: 0-9771643-8-1