Pz.Kpfw. I Ausf. F

Program VK 18.01 z roku 1939 mal za úlohu vytvoriť ťažko opancierovaný tank, schopný priamej podpory útočiacich vojsk proti pevnostným systémom. Vývojom platformy bola poverená firma Krauss-Maffei, vývojom veže firma Daimler-Benz. Ako napovedá špecifikácia, hmotnosť tanku mala byť okolo 18 ton. Obdobnou konštrukciou ťažko opancierovaného ľahkého tanku bola poverená i firma M.A.N. (VK 16.01). Obe projekty mali využívať viacero zhodných konštrukčných uzlov. Obe firmy mali postaviť po štyri prototypy a 30 kusovú nultú sériu pre overenie koncepcie.

Podvozok VK 18.01 tvorilo na každej strane hnacie koleso vpredu, napínacie koleso vzadu a päť pojazdových kolies odpružených torznými tyčami. Prvé a posledné pojazdové koleso malo vlastný tlmič. Priemer pojazdových kolies bol 650 mm, nemazané pásy boli typu Kgs 61-500/160. Čelné pancierovanie bolo hrubé 80 mm, boky a zadok tvorili pancierové plechy hrubé 50 mm. Vo veži bola v 80 mm hrubom štíte lafetovaná dvojica guľometov MG 34. Boky a zadok veže tvorili rádiusový pancierový plát silný 80 mm. Na strope bolo okolo poklopu veliteľa/strelca rozmiestnených päť pozorovacích periskopov. Námer guľometov bol v rozsahu -10° až +20°. Pre zameriavanie zbraní mal veliteľ k dispozícii binokulárny zameriavač T.Z.F.8, ktorého priezory boli v čele štítu veže medzi guľometmi.

Objednávka na 30 kusovú nultú sériu bola schválená 22.12.1939. Platformu mala vyrobiť firma Krauss-Maffei, veže Daimler-Benz. Pancierové plechy mala dodať firma Krupp. Pôvodné plány rátali s dodávkou tankov medzi decembrom 1940 a marcom 1941. Na konci roka 1941 mala nasledovať výroba 1. série VK 18.01.

Prototypové korby a veže boli vyrobené z nepancierovanej ocele. Mimo hlavný kontrakt vyrobila v roku 1940 firma Krupp dve veže. Prvý prototyp bol dokončený 17.6.1940.

Podľa hlásenia Waffenamtu, firma Krauss-Maffei vyrobila prvé tri tanky v apríli 1942, 12 tankov v máji 1942, 5 tankov v auguste 1942, 3 tanky v septembri 1942, 2 tanky v októbri 1942, 4 tanky v novembri 1942 a posledný tank v decembri 1942.

Prototypy určené k testom sa od strojov nultej série líšili. Tanky nultej série boli vybavené rádiostanicou Fu 2, päťnásobným vrhačom zadýmovacích granátov umiestneným v zadnej časti korby a chráneným pancierovým krytom, mali inak riešené blatníky, pásy mali nižšie vodiace zuby (160 mm - prototypy, 130 mm - nultá séria), zmenil sa priemer kruhových bočných poklopov na korbe, hnacie koleso malo 16 zubov (u prototypov 13 zubov). Oficiálnym označením tanku podľa manuálu D 650/33 z 7/1942 bolo Pz.Kpfw. I Ausf.F (VK 18.01).

Zdroj uvedený nižšie uvádza, že tanky v počte 5 kusov boli v máji 1942 pridelené k 1.Kp./Panzer-Abteilung z.b.V. 66 (neskôr premenovaná na 8.Kp./Pz.Rgt.29), v ktorej mali byť použité k invázii na Krétu, namiesto toho ale boli odoslané do Sovietského zväzu do oblasti Leningradu. Tam bol Pz.Abt.z.b.V.66 súčasťou 29. tankového pluku 12. tankovej divízie nemeckej armády. V malom počte tam vydržali až do júla 1943.

V máji 1943 bolo päť tankov tejto verzie pridelených 2. policajnej tankovej rote (2. Polizei Panzer Kompanie (neu)) vo Viedni, ktorá bola prevelená na východnú frontu. Všetky tieto tanky boli zničené do augusta 1944.

V marci 1943 bolo osem tankov pridelených 1. tankovému pluku 1. tankovej divízie, s ktorou prešli nasadením v Sovietskom zväze. Práve z tejto divízie pochádza tank umiestnený v tankovom múzeu v Kubinke, Sovieti ho ukoristili v roku 1943.

Program mal i evolučného nástupcu VK 18.02, ktorý skončil len v rovine úvah.

Thomas L. Jentz & Hilary Lois Doyle - PANZER TRACTS No.1-2 - Panzerkampfwagen I - Kl.Pz.Bef.Wg. to VK 18.01., Panzer Tracts, 2002, ISBN: 0-9708407-8-0

Kamufláží opatřený Pz.Kpfw. I Ausf. F


www.ebay.de

Panzerkampfwagen I Ausführung F, Vojenské múzeum Bělehrad.

Zdroj: archív autora