Main Menu
User Menu

> Protitankové prostriedky a možnosti ochrany tankov

Protitankové prostriedky a možnosti ochrany tankov


Konštrukcia a funkčné princípy zavedených a perspektívnych protitankových zbraní :
Základnou úlohou protitankových prostriedkov je narušenie alebo úplná deštrukcia bojaschopnosti tanku. Prostriedky pre ničenie tankovej techniky sú konštrukčne riešené tak, aby narušovali svojim pôsobením tri základné zložky bojaschopnosti tanku: mobilnosť, palebnú silu a akcieschopnosť osádky. Pozemné protitankové prostriedky nie sú svojim pôsobením zamerané na deštrukciu odolnosti tanku. Túto schopnosť majú iba viacúčelové protizemné letecké riadené strely.
Základným predpokladom pri výbere fyzikálnych a chemických princípov využitých pri ničení tankovej techniky je úplná inertnosť tanku. Výsledná konštrukcia protitankového prostriedku je v prvom rade posudzovaná podľa schopnosti spôsobiť nebojaschopnosť tanku za predpokladu jeho inertnosti.

Podľa tohto kritéria je protitankový prostriedok zaraďovaný do jednej zo štyroch kategórii:
1. protitankové prostriedky spôsobujúce úplnú deštrukciu troch vybraných zložiek bojaschopnosti tanku, ktoré sú označované CK alebo TK ( Complete Kill alebo Total Kill)
2. protitankové prostriedky spôsobujúce po zásahu úplnú stratu bojovej, taktickej alebo operačnej mobilnosti, sú označené MK (Mobility Kill)
3. protitankové prostriedky spôsobujúce po zásahu bezpodmienečne vyradenie palebnej sily hlavnej výzbroje, ktoré sú označované FK ( Fire Kill)
4. časť prostriedkov zmeraná iba na vyradenie akcieschopnosti osádky, označená PK (Personel Kill)


Úplná deštrukcia tanku, ako systému a deštrukcia odolnosti, je energeticky mimoriadne náročný spôsob ničenia tankovej techniky. Nespĺňa požiadavky optimálnosti, preto je považovaný za neefektívny. Deštrukcia jednej z troch zložiek mobilnosti je z energetického hľadiska najmenej náročná. Preto je táto kategória prostriedkov najviac využívaná. Zavedené prostriedky umožňujú poškodenie pásového pohybového ústrojenstva alebo zničenie motora a prevodového ústrojenstva, ktoré sú chránené iba slabým pancierovaním. Ale pri čelnom postavení tanku tieto skupiny nie sú vystavené priamej streľbe.
Rozhodujúce protitankové prostriedky sú zamerané na vyradenie palebnej sily a akcieschopnosti osádky tanku. Je to energeticky veľmi náročná úloha, pretože bojový priestor, v ktorom je ukrytá osádka a podskupiny výzbroje sú chránené čelným pancierom. Na jeho preniknutie spotrebuje protitankový prostriedok väčšinu energie.
Protitankové prostriedky sú preto posudzované podľa množstva úbytkovej energie po prieniku najmohutnejšieho čelného pancierovania. Úbytková energia je závislá od konštrukcie protitankového prostriedku a odolnosti pancierovania tanku.
Zo skúšok účinnosti protitankovej munície a z vyhodnotenia lokálnych konfliktov ale vyplýva, že protitankové prostriedky spôsobujú v 20 až 50 % úplné zničenie tanku. Je to spôsobené mierou neinertnosti reálneho tanku. Pri dostatočnej úbytkovej energii nastáva výbuch vezenej zásoby streliva a pohonných hmôt, ktorý spôsobí úplnú deštrukciu tanku. Aktívna ochrana tanku býva v týchto prípadoch narušená len čiastočne. Preto je od polovice 70. rokov venovaná mimoriadna pozornosť predovšetkým spôsobu uloženia streliva a pohonných hmôt tak, aby sa tanky čo najviac priblížili idealizovanej predstave úplnej inertnosti.

Podľa využívaného fyzikálno-chemického princípu ničenia tankov sú protitankové prostriedky rozdelené do troch skupín :


1. strely využívajúce kinetickú energiu
2. munícia využívajúca energiu výbušnej chemickej premeny
3. munícia využívajúca chemické pôsobenie na osádku a konštrukčné skupiny


1. Zbrane využívajúce kinetickú energiu strely musia k prebitiu panciera a zachovaniu dostatočnej úbytkovej energie dosiahnuť úsťovú energiu 7 až 9 MJ. Napríklad zavedené tankové kanóny kalibru 105 mm dosahujú úsťovú energiu 7 MJ a 120 mm kanóny 9,7 MJ . Ich podkaliberné strely majú rýchlosť 1450 až 1650 m/s. Prakticky je možné so súčasnými technológiami dosiahnuť úsťovú energiu až 15 MJ a rýchlosť až 2000 m/s. Znamenalo by to však zdvojnásobenie hmotnosti streliva - jeho výbušnej náplne a radikálne zásahy do konštrukcie tankových kanónov a tým aj do celej konštrukcie tanku. Najvyššiu účinnosť dosahujú šípové stabilizované podkaliberné strely, ktoré majú najvyššiu dopadovú rýchlosť a prierezové zaťaženie. Po interakcii s pancierom vytvárajú veľké množstvo účinných črepín z tela strely i lomového kužeľa. Črepiny pôsobia v pomerne veľkom priestorovom uhle za pancierom.


2. Využitie energie výbušnej chemickej premene je najefektívnejšie, ak dochádza k tejto premene až po prieniku strely pancierom. Zavedené protitankové prostriedky však využívajú túto energiu väčšinou k prebitiu panciera. Preto je ich účinnosť limitovaná úbytkovou energiou. Skoro vždy sa k prebitiu panciera využíva kumulatívny účinok charakterizovaný úzkou bodovou reakciou na pancier a veľmi malým počtom sekundárnych črepín. Použitie je obmedzené na predtým vytypované zóny zraniteľnosti tanku.


3. Chemické pôsobenie na osádku nie je pri súčasnom stupni rozvoja prostriedkov kolektívnej a individuálnej protichemickej ochrany považované za efektívny spôsob vyraďovania akcieschopnosti osádky. Ak je nepriateľ donútený používať individuálne prostriedky protichemickej ochrany, znižuje sa až o 20 % rýchlosť plnenia úlohy a až o 30 % ich presnosť. To sa výrazne prejavuje na celkovom znížení bojaschopnosti pri vynútenom dlhodobom používaní týchto prostriedkov.
Väčší význam z hľadiska perspektívneho využitia majú chemické prostriedky a nevýbušné aerosóly, ktoré ovplyvňujú funkčnú spoľahlivosť konštrukčných skupín tanku. Ich pôsobenie je zamerané na oslepenie pozorovacích a zameriavacích prístrojov a na funkciu pohonnej jednotky ovplyvňovaním spaľovacieho procesu, upchávaním filtrov a rýchlou koróziou dôležitých prvkov konštrukcie.
Veľkoplošné pôsobenie prostriedkov chemického pôsobenia a ich neselektívnosť ich predurčuje pre použitie v hĺbke zostavy nepriateľa k narušovaniu palebnej sily a mobilnosti.


Protitankové riadené strely :
Protitankové riadené strely sú okrem tankov základným protitankovým prostriedkom. V závislosti na charaktere bojovej činnosti vlastnej a nepriateľa, sú podľa názoru odborníkov schopné ničiť 18 až 89 % útočiacich tankov. Vo výzbroji armád sú väčšinou zavedené protitankové riadené strely 2. generácie (boli zavedené koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov). Sú vybavené hlavicami, ktoré prebíjajú pancier kumulatívnym lúčom vznikajúcim z kovovej čiapky pri výbušnej chemickej premene trhaviny. Navádzacie sústavy protitankových riadených striel 2. generácie sú poloautomatické.

Staršie typy (typy 1. generácie) sú vybavené odpaľovacími zariadeniami s infračerveným koordinátorom, ktorý sleduje stopovku strely. Riadiacimi povelmi, prenášanými na strelu po vodiči, sa upravuje jej poloha vzhľadom k zámernej. Pravdepodobnosť zásahu cieľa je závislá na schopnosti obsluhy udržať zameraný bod na cieli počas celej doby letu strely. Je preto ovplyvňovaná diaľkou cieľa a pozorovacími podmienkami. Nevýhodou protitankových riadených striel s prenosom povelu po vodičoch je pevná mechanická väzba medzi strelou a odpaľovacím zariadením. Odpaľovacie zariadenie alebo jeho nosič musí byť po celú dobu letu strely na cieľ v relatívnom kľude. To vylučuje streľbu s týmito strelami z lietadla a vytváranie vážnych obmedzení pohybu pri streľbe s bojových vrtuľníkov.


Novšie typy protitankových riadených striel 2. generácie sú preto vybavené poloaktívnou laserovou navádzacou sústavou, ktorá odstraňuje pevnú mechanickú väzbu medzi odpaľovacím zariadením a strelou. Čiastočne rieši i pokles presnosti streľby na väčšie diaľky. Laserový žiarič nemusí byť umiestnený priamo na odpaľovacom zariadení, ale i na inom prostriedku, ktorý môže preniknúť do väčšej blízkosti cieľa. Potreba priamej viditeľnosti cieľa a dobrých pozorovacích podmienok je však i u týchto striel nevyhnutná. Protitankové riadené strely s poloaktívnou laserovou navádzacou sústavou môžu byť odpaľované z lietadiel a bojových vrtuľníkov a iba čiastočne obmedzujú možnosti ich manévru pri streľbe.
Rozdiel medzi teoretickou a praktickou dosahovanou pravdepodobnosťou zásahu tanku je u protitankových riadených striel menší ako u hlavňových prostriedkov. Podľa údajov z vojnových konfliktov pozemné protitankové riadené strely mali úspešnosť na tankovú techniku 38% a letecké protitankové strely 12 %.
Tanky ešte zrejme dlhú dobu budú patriť k najdôležitejším druhom výzbroje pozemných síl i v tých najvyspelejších armádach sveta. Skúsenosti z oboch svetových vojen i z najrôznejších lokálnych konfliktov potvrdili, že sa tanky radili k tým najdokonalejším druhom bojovej techniky. Niekoľko posledných konfliktov však poodhalilo, aký vysoký je v súčasnej dobe stupeň ohrozenia tanku. Potvrdili, že pokiaľ sú z boja vyradené adekvátne pozemné i letecké prostriedky protivzdušnej ochrany, stávajú sa bojové tanky ľahkou korisťou lietadiel a vrtuľníkov vyzbrojených modernou protitankovou muníciou. Tanky sú preto predmetom širokého záujmu nielen vojenských špecialistov, ktorí sa zaoberajú ich zdokonaľovaním, ale i okruhu odborníkov, ktorí vyvíjajú a zdokonaľujú protitankové prostriedky.


Modernizačné trendy výrobcov tankov v oblasti zvyšovania ich ochrany :


Technologický pokrok umožnil zavedenie účinných protitankových zbraní a výrobcovia vozidiel museli zareagovať novými spôsobmi balistickej ochrany.
Rozdeľujeme ich na pasívnu a aktívnu ochranu. Zatiaľ čo pasívna ochrana kladie odpor protitankovej munícii pri dopade na pancier, aktívna ju ničí ešte pred dopadom.


Pasívna ochrana používa :
· homogénny pancier
· predstavný pancier
· viacvrstvový oceľový pancier
· viacvrstvový kombinovaný pancier


Aktívnu ochranu môžeme rozdeliť na :
· neagresívnu - spôsobuje odklon a tým zneškodnenie protitankovej munície narušením navádzacej sústavy
· agresívnu - likviduje protitankovú muníciu výbuchom protimunície na koncovom úseku jej letu



Pancierová ochrana – rozhodujúci faktor priamej palebnej ochrany


Odolnosť základného panciera už nie je možné vzhľadom k únosnej hranici celkovej hmotnosti tanku riešiť kvantitatívnou cestou, teda zväčšovaním hrúbky homogénneho oceľového panciera. Vývoj je orientovaný na nehomogénne vrstvené panciere, zložené z niekoľkých kovových i nekovových vrstiev ( oceľ, plasty, ľahké zliatiny, uhlíkové vlákna a keramika). Dnes už klasickým vrstveným pancierom je britský Chobham, ktorý sa vyznačuje približne 1,5 krát vyššou ochrannou účinnosťou proti kumulatívnym strelám v porovnaní s homogénnym oceľovým pancierom rovnakej hrúbky.
Pancier typu Chobham bol využitý na ochranu moderných tankov ako napr. M1 ABRAMS, LEOPARD 2, CHALLENGER a pod. Použitím vrstveného panciera sa dosahuje ekvivalentnej hrúbky oceľového panciera na čele korby min. 600 mm, na čele veže min. 300 mm.


Veľké nádeje sú vkladané do pancierov na báze ochudobneného uránu, ktorý je odpadovým materiálom jadrových reaktorov. Jeho hustota je približne 2,5 krát vyššia než hustota ocele, jeho pevnosť možno však špeciálnym tepelným spracovaním zvýšiť v porovnaní s oceľou až 5 krát. Ochudobnený urán sa považuje za perspektívny materiál najmä pre ochranu tankov proti napadnutiu zhora, ktorá je v súčasnosti hodnotená ako najslabšia. Výrazné zvýšenie odolnosti pancierovej ochrany, predovšetkým proti kumulatívnym strelám, sa dosahuje použitím predstavných prekážok, ktoré sú určené najmä k ochrane bokov korby i veže proti PTRS a strelám ručných protitankových zbraní.

Predstavné prekážky sú riešené ako malé výsuvné alebo sklopné dosky, vyrobené obvykle z oceľového plechu. Tento najprimitívnejší spôsob privedenia kumulatívnej strely k predčasnému výbuchu s následným výrazným obmedzením prierazného účinku základného panciera bol v priebehu 70. a 80. rokov zdokonalený v systém aktívnej (dynamickej) ochrany. Tento spôsob ochrany využíva výhod prídavného aktívneho panciera s náplňou trhaviny.

Aktívny pancier, ktorý bol po prvý krát vyskúšaný a prakticky využitý na tankoch izraelskej armády pri konflikte so Sýriou, je riešený stavebnicovým usporiadaním základných prvkov, umiestnených na najviac ohrozených miestach vonkajšej strany veže a korby s malým odstupom od vonkajšieho povrchu základného panciera. Aktívne prvky majú charakter plechových plochých schránok rôznych tvarov, naplnených trhavinou. K zaisteniu veľmi dobrej ochrannej funkcie postačuje vrstva trhaviny o hrúbke do 10 mm, obklopená obojstranne oceľovým plechom o hrúbke niekoľko milimetrov. Aktívne panciere sú určené najmä proti kumulatívnym strelám. Pri zásahu niektorej zo schránok je vytvoreným kumulatínym lúčom iniciovaná trhavina aktívneho panciera a detonujúcou trhavinou je urýchlená vonkajšia i vnútorná doska v smere normály. Pohybom dosiek v šikmom smere vzhľadom k lúču dochádza k ich postupnému prerážaniu a postupnému spotrebovaniu lúča. Výsledkom je výrazné zníženie energie lúča, porušenie jeho linearity a kontinuity. Použitím aktívnej ochrany sa zvyšuje ekvivalentná hrúbka panciera až na 1000 mm. U kumulatívnych striel menšieho kalibru je teda pri využití aktívnej ochrany vylúčený prieraz panciera, u výkonných striel väčších kalibrov sa v prípade prierazu značne znižuje účinok za pancierom (až o 30%). Proti priebojným strelám je aktívna ochrana takmer neúčinná, lebo strela neiniciuje pri dopade trhavinu. K ďalším nedostatkom aktívnej ochrany patrí i nutnosť nahradenia zničeného prvku pri jeho zásahu, obmedzenie výhľadu z tanku, ničivý účinok na vybavenie umiestnené na vonkajšej strane tanku i problematické využitie systému aktívnej ochrany v mieri, lebo dosky s trhavinou majú charakter munície. Mierne zvýšenie hmotnosti tanku nie je hodnotené ako zápor, lebo aktívny pancier je schopný nahradiť homogénny oceľový pancier mnohonásobne väčšej hrúbky. To je dôvod širokého rozšírenia aktívnych ochrán, najmä u starších typov tankov, ktorých pancierovanie je vzhľadom k účinnosti moderných striel nedostatočné.

Kvalita pancierovej ochrany je daná nielen odolnosťou panciera proti preniknutiu striel a ich častí, ale i sklonom pancierov vzhľadom k horizontálnej i vertikálnej rovine. Vhodným sklonom možno dosiahnuť veľmi šikmého dopadu strely na pancier s následným odrazom od panciera (priebojné strely) alebo zlyhaním funkcie na pancieri (kumulatívne strely).

Druhou skupinou faktorov priamej ochrany tvoria faktory minimalizujúce ničivý účinok strely, ktorá prenikla pancierovou ochranou. V tejto oblasti je najväčšia pozornosť venovaná zníženiu pravdepodobnosti, resp. obmedzeniu výbuchu a požiaru v bojovom priestore tanku. Samozrejmou požiadavkou je uloženie vezenej zásoby munície, najmä kanónového streliva mimo bojový priestor osádky a oddelenie tohto priestoru od munície odolnou stenou. Táto požiadavka je splnená u väčšiny moderných tankov, je však vykúpená ich väčšími rozmermi. Úplne iná koncepcia typu T-72 síce umožnila dosiahnuť malú siluetu tanku, ale za cenu uloženia kanónového streliva v bojovom priestore, kde trojčlenná osádka pracuje doslova obložená muníciou.


Najvýznamnejšou protitankovou zbraňou súčasnosti sú protitankové riadené strely. Sú to strely s raketovým pohonom, ktorých pravdepodobnosť zásahu a účinný dostrel je väčší ako dostrel klasických hlavňových zbraní tankov. Výrobcovia tankov na túto skutočnosť reagujú mnohými spôsobmi. Jednou z možností je zvyšovanie ochranných účinkov pancierov, napr. britský vrstvený pancier CHOBHAM. Ruské riešenie ochrany tankov sa uberá smerom vývoja systémov, ktoré pôsobia priamo proti protitankovej munícii, čím jej účinky minimalizujú.


Zdroj:
FOSS, F. CH. 1996. Jane´s Tank Recognition Guide, Jane´s Information Group, 1996
Ing. SOUKUP, M. 1995. Moderní vojenská technika - Tanky 2.-3. díl, Vojenská akademie v Brně a Vydavetelství a nakladatelství ESo-video, Praha 1995
VISINGR, L. 2004. Kategória tankov. ATM 4/2004
Ing. FOLDYNA, T. 2004. Tanky na rozcestí (1.). ATM 12/2004
Ing. FOLDYNA, T. 2005. Tanky na rozcestí (2.). ATM 1/2005
Ing. FOLDYNA, T. 2005. Tanky na rozcestí (3.). ATM 3/2005
> Protitankové prostriedky a možnosti ochrany tankov - Schematické znázornenie zloženia vrstveného panciera CHOBHAM 
1. vonkajšia vrstva z pancierovej ocele, 2. hliníkové puzdro vystužené uhlíkovými vláknami, 3. keramické dosky, 4.plastické palivo, 5. oceľová doska, 6. vnútorný oceľový pancier, 7. nehorľavá

Schematické znázornenie zloženia vrstveného panciera CHOBHAM
1. vonkajšia vrstva z pancierovej ocele, 2. hliníkové puzdro vystužené uhlíkovými vláknami, 3. keramické dosky, 4.plastické palivo, 5. oceľová doska, 6. vnútorný oceľový pancier, 7. nehorľavá

URL : https://www.valka.cz/Protitankove-prostriedky-a-moznosti-ochrany-tankov-t26404#95034Verze : 0
MOD
Arena :


Jedným z možných reálnych riešení v oblasti zvyšovania bojovej hodnoty tankov a ich ochrany pred účinkami PTRS je ruský systém aktívnej agresívnej ochrany ARENA.


Popis systému ARENA :
Je určený na ochranu tankov proti protitankovým granátom, strelám a raketám vystreleným z hociktorej protitankovej pechotnej zbrane, ako aj proti PTRS vystreleným zo zeme alebo z helikoptéry o rýchlostiach od 70 do 700 m/s.


Hlavné komponenty systému ARENA sú :
- multifunkčný (detekcia, sledovanie ) radar na kontinuálne prehľadávanie celého chráneného priestoru
- vysoko smerová, superrýchla obranná munícia na zasiahnutie a zničenie útočiacich rakiet a granátov
- ovládacie zariadenie zabudované okolo počítača pre automatické riadenie činnosti radaru a celého systému ako aj pre monitorovanie prevádzkyschopnosti systému a jeho komponentov
Systém ďalej obsahuje ovládací panel veliteľa, prístroje pre prevod povelov do sekvencií a schránky na obrannú muníciu, ktoré sú rozmiestnené okolo tankovej veže a zaisťujú ochranu po celom obvode. Systém je riešený modulárnym spôsobom, čo umožňuje jeho aplikáciu, len s malými úpravami, na ľubovoľný typ tanku.
Prevádzkový režim :
V bojovom užívateľskom režime radar priebežne prehľadáva určený priestor a zisťuje všetky hrozby, ktoré sa priblížili na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Akonáhle je hrozba zistená a identifikovaná, radar sa prepne do sledovacieho režimu. Zisťuje údaje o pohybe hrozby a odovzdáva do počítača, ktorý ich spracuje a určí druh a množstvo obrannej munície, presný moment jej vystrelenia a vydá príkaz na jej vystrelenie. Explózia obrannej munície vytvorí smerový prúd elementov s veľkou energiou, ktoré zasiahnu a zničia blížiacu sa raketu alebo strelu. Celkový reakčný čas od detekcie hrozby po jej deštrukciu je asi 0,07 s a 0,2 až 0,4 s po ukončení akcie je systém pripravený na zničenie ďalšej hrozby. Naviac veliteľ môže v nebezpečenstve aktivovať obrannú muníciu aj ručne.
Celkový počet zásahov systému proti hrozbám bez potreby doplnenia obrannej munície je 22 až 26 kusov.
Systém ARENA poskytuje ochranu v každom počasí, cez deň i v noci, v ľubovoľných bojových podmienkach, za pohybu a v priebehu uhýbania (traverzovania ) hrozby. Chránený priestor v azimute nie menej ako 110° na každej strane je dostatočný pre pokrytie čelného a bočných povrchov tanku, pričom si treba uvedomiť, že sektory sa pohybujú s otáčaním veže, v dôsledku čoho je tank chránený proti hrozbám prichádzajúcim z ľubovoľného smeru, s výnimkou ochrany tanku zhora.
Aktívny ochranný systém efektívne zdvojnásobí šance tankov na prežitie v obranných operáciách, podporí dôveru osádky vo vlastné schopnosti plniť bojové povinnosti a prežiť - čo je významná psychologická výhoda. Systém výrazne zvýši efektívnosť nasadenia tankov v operáciách mierových síl a v lokálnych konfliktoch. V takýchto podmienkach sa šance na prežitie tanku so systémom ARENA zvýšia tri až štyrikrát, v porovnaní s tankom bez takéhoto systému.
Napriek nesporným výhodám je jasné, že aktívna ochrana nemôže úplne nahradiť konvenčný pancier, skôr sa dá povedať, že efektívnejšia celková ochrana tanku sa dosiahne racionálnou kombináciou použitia pasívneho panciera a aktívnej ochrany.


pramene:
KAVEC, Vladimír; JEŽEK, František : Arena, In : Apológia, apríl 1998,
s. 22 – 24
URL : https://www.valka.cz/Protitankove-prostriedky-a-moznosti-ochrany-tankov-t26404#95042Verze : 0
MOD
Štora :


Ďalším systémom, ktorý významnou mierou prispieva ku zvyšovaniu možnosti prežitia tanku v boji je ruský systém ŠTORA.


Aktívna neagresívna ochrana ŠTORA je ochranný systém, ktorý zahŕňa :
2 ovládacie panely a mikroprocesorovú riadiacu jednotku
3 laserové výstražné senzory na veži
vrhač dymových granátov so špeciálnym aerosólom
výkonné infračervené vysielače a modulátory TŠU - 1 - 7 a blok napájania
Systém umožňuje :
1. zistenie ožarovania laserovým lúčom nepriateľa, akusticky a vizuálne informuje osádku o hroziacom nebezpečenstve a automaticky alebo na povel obsluhy odpáli zadymovací granát do smeru ohrozenia. Do 3 sekúnd je vo vzdialenosti 50 - 80 metrov vytvorená dymová clona, ktorá efektívne maskuje v pásme 0,4 - 14 mikrometrov po dobu 20 sekúnd.
2. oslepí alebo zaruší navádzací systém munície pomocou infračervených rušičov TŠU - 1 - 7, ktoré sú montované po oboch stranách kanóna a pracujú v dvoch módoch :
Svetelný mód - zariadenie umožňuje vo dne i v noci v určitom sektore oslepiť obsluhu PT zbraní, ktoré využívajú optické a optoelektronické prístroje záblesky s intenzitou 20 Mcd
Rušivý mód - zariadenie umožňuje zarušenie inteligentnej munície s IČ navádzacou sústavou, pracujúcu v pásme 0,6 - 2,5 mikrometra. Rušiče pokrývajú čelný sektor ± 20° po oboch stranách kanóna. IČ rušiče vysielajú kódované signály, ktoré majú spôsobiť chybné povely pri navádzaní riadenej strely. Spôsob kódovania ako i vysielania frekvencie majú byť variabilné v širokom rozsahu. Zariadenie nedisponuje žiadnym iniciačným senzorom, takže IČ žiarenie je kontinuálne emitované do priestoru.


Činnosť systému ŠTORA :
Činnosť systému Štora začína aktiváciou laserového výstražného senzoru laserovým diaľkomerom alebo ožarovačom cieľa nepriateľa. Veža sa automaticky natočí do smeru prichádzajúceho signálu - blížiacej sa strele.
Zároveň vysielajú oba IČ rušiče modulované IČ žiarenie smerom k navádzaciemu systému PTRS, čo má spôsobiť zmenu kurzu letu strely. Potom sú v smeroch príletu strely vystreľované špeciálne zadymovacie granáty, pričom vytvorená dymová clona maskuje vozidlo a zabraňuje jeho zamiereniu a sledovaniu nepriateľom. Týmito opatreniami má byť dosiahnuté to, aby blížiaca sa strela vozidlo minula.
Tak ako Aréna ani Štora nechráni tank pred útokom zhora.


Zdroj : Zdobinský M.,ATM 7/2000 str. 4-5. Ministerstvo obrany ČR AVIS. Praha, 2000
> Protitankové prostriedky a možnosti ochrany tankov - Detail umiestnenia rušiaceho zariadenia na veži tanku T - 90

Detail umiestnenia rušiaceho zariadenia na veži tanku T - 90
URL : https://www.valka.cz/Protitankove-prostriedky-a-moznosti-ochrany-tankov-t26404#95045Verze : 0
MOD