Main Menu
User Menu
PZA Loara
(PZA = Przeciwlotniczy Zestaw Artyleryjski)


Protiletadlový hlavňový systém určený k vedení bojové činnosti proti letounům, vrtulníkům, bezpilotním prostředkům a raketám s plochou dráhou letu do rychlosti 500 m/s.


Vývoj prostředku Loara byl zahájen kolem roku 1994. Kvůli finančním problémům v letech 1995 až 1997 byl projekt pozastaven. Vývojové práce se znovu rozeběhly roku 1998. Vojskové zkoušky prototyp absolvoval v roce 2001. Tehdy se předpokládalo, že do roku 2008 bude polskou armádou nakoupeno až 160 těchto prostředků. V akvizičních plánech na roky 2003 až 2008 je plánován nákup osmi vozidel. První sériový exemplář byl do výzbroje 10. Brygady Kawalerii Pancernej slavnostně předán 4. prosince 2004.


Podvozek prostředku vychází ze středního tanku T-72M1, který byl v Polsku vyráběn (stejně jako v Československu) v licenci. V případě Loary se jedná o jeho modernizovanou variantu PT-91. Ve střední části jeho vyvýšené korby je umístěna krabicovitá věž, na jejíž bočních stranách jsou externě lafetovány dva kanony KDA ráže 35 mm. Tyto původem švýcarské kanony jsou vyráběny v polské licenci závodem Huta Stalowa Wola. Jejich účinný výškový dostřel činí 4 000 metrů, dálkový pak 3 500 metrů. Náměr se pohybuje v rozmezí hodnot -10° až +85°. Pro kanon jsou určeny dva typy munice vyráběné v polském podniku ZM Mesko: podkaliberní FAPDS-T (Frangible Armour Piercing Discarding Sabot with Tracer) a cvičné TP-T (Target Practice-Tracer). Vezená zásoba munice činí 460 nábojů na hlaveň


Přehledový 3D radiolokátor, jehož anténa se nachází na vyvýšené platformě v zadní části věže, dokáže zachytit cíle vzdálené maximálně 26 km a letící ve výšce 6 km. Radar dokáže současně sledovat až 64 cílů. Střelecký radar s anténou umístěnou na čele věže je typu Ericsson Eagle Mk.2. Součástí vybavení je i televizní kamera KTVD-1, laserový dálkoměr DL-1 a termovizní kamery Sagem Iris III.



Uživatelé: Polsko



Technicko-taktická data
Bojová hmotnost: 45 300 kg


Osádka: 3


Rozměry:
- délka: 6 670 mm
- šířka: 3 470 mm
- světlá výška: 470 mm


Brodivost: 1,2 m


Překročivost: 2,8 m
Výstupnost: 0,8 m


Pohonná jednotka:
- typ: ???
- maximální výkon: 850 k


Maximální rychlost: 60 km/h


Jízdní dosah: 500 km


Výzbroj: 2 kanony KDA ráže 35 mm
- hmotnost (jedné zbraně): 675 kg
- délka hlavně: 3 150 mm
- úsťová rychlost: 1 385 m/s
- kadence: 550 ran za minutu
- délka zákluzu: 55 mm
- životnost hlavně: 2 500 výstřelů
URL : https://www.valka.cz/POL-PZA-Loara-t12982#45293Verze : 1
...
POL - PZA Loara - (Radwar)

(Radwar)
URL : https://www.valka.cz/POL-PZA-Loara-t12982#47114Verze : 0
PZA Loara (Radwar)
POL - PZA Loara -


POL - PZA Loara -


POL - PZA Loara -


URL : https://www.valka.cz/POL-PZA-Loara-t12982#74804Verze : 0
MOD
Protilietadlový hlavňový samohybný komplet poľskej armády s označením LOARA bol zadaný do vývoja v roku 1991 po rozpade Varšavskej zmluvy a po ukončení nákupu ruskej vojenskej techniky. Koncom roku 2000 bol predstavený prototyp kompletu umožňujúci vedenie bojovej činnosti proti lietadám, bojovým vrtuľníkom, bezpilotným prostriedkom a raketám s plochou dráhou letu v prízemných výškach a stredných výškach do rýchlosti letu cieľa 500 m/s. Účinný dosah je 4 000 metrov v diaľke a 3 500 vo výške.
Projekt PZA Loara bol schválený v roku 1994. Z ekonomických dôvodov bol vývoj v rokoch 1995 – 1997 pozastavený, obnovený bol po vstupe Poľska do NATO. Po technickej stránke sa jedná o upravený strojový spodok stredného tanku T-72M na ktorý je posadená plné otočná delostrelecká nástavba. Inšpirácie nemeckým Gepardom sa v prostriedku LOARA nedá prehliadnuť. Krabicovitý tvar nástavby je zvarený z pancierových plátov, ktoré zabezpečujú ochranu obsluhy a elektronického vybavenia proti účinkom ľahkých strelných zbraní a črepinám granátov.
Po bokoch nástavby sú externe umiestnené dva protilietadlové kanóny KDA ráže 35 mm. Ide o licenčnú výrobu známej zbrojárskej firmy Oerlikon. V Poľsku sa výrobou zaobeáa podnik Stalowa Wola. Obdobné zbrane sú inštalované v protilietadlovom prostriedku nemeckej armády Gepard. Námer kanónu sa predpokladá v rozsahu -10 do + 85 stupňov. Kadencia každého kanónu je 550 rán za minútu. Streľba je vedená dávkami od 40 do 55 rán. Životnosť jedného kanónu je stanovená na 2 500 výstrelov. Muníciou sa má sériovo stáť FAPDS-T a inteligentná s programovateľným zápalníkom AHED. Vezená zásoba munície sa predpokladá 300 - 350 kusov podľa použitého typu na hlaveň. Veža je osadená plne integrovaným systémom pre vedenie paľby. Súčinnosť medzi jednotlivými komponentami systému zabezpečuje počítač pre vedenie bojovej činnosti. Do neho sú zavedené výnosy z prehľadového 3D radiolokátoru (Radwar), streleckého radiolokátoru (Ericsson Eagle Mk.l), televíznej ka¬mery (KTVD-1), laserového diaľkomeru (DL-1) a termovíznej kamery (Sagem Iris II). Všetky hodnoty sú v grafickej forme prenesené na farebné displeje riadiaceho panelu celého prostriedku. V pochodovej polohe je prehľadový rádiolokátor sklopený a tak znižuje siluetu prostriedku i pre transportné účely.
Strojový spodok je z modernizovanej verzie T-72M. Rozsiahlou úpravou prešiel priestor vodiča tanku, ktorý sa od štandartných T-72 presunul na ľavú stranu k pojazdovému pásu (ako u typu T-55). Strop podvozku bol osadený novou obežnou dráhou pre umiestnenie bojovej veže. Na ľavom blatníku - na úrovni priestoru vodiča - bolo inštalované sanie pre filtroventilačné a klimatizačné zaiadenie. Podvozok T-72M je tiež vyrábaný v Poľsku. Prevádzkové charakteristiky zostali pravdepodobne zhodné s tankom T-72M. Prostriedok má byť schopný postreľovať ciele i za pohybu vozidla, bude mať dokonalý prehľad o okolnej vzdušnej situácii a to vďaka 3D prehľadovému rádiolokátoru, ktorý sa otáča 60 x za minútu. Obnova informácie nebude staršia ako 1 sekunda a bude možné pro-vádzať bojovú činnost i pri silnom vedení REB. K rýchlosti reakčnej doby prispeje i identifikačné zariadenie „vlastný - cudzí“ (IFF) a schopnosť pracovať i v pasívnom režime sledovania. Reakčná doba od zistenia cieľa do jeho postreľovania neprekročí viac ako 10 sekúnd. Výhodou bude i možnoť kombinovania použitej munície podľa druhu a pancierovania postreľovaného cieľa.
Dlhodobý výhľad v prozápadnej orientácii určoval i nové koncepčné poňatie vyvíjaných zbraňových systémov. V súčasnosti na konci vývoja v oblasti protilietadlových systémov stojí práve prostriedok LOARA. Ten je jen jedným z vrcholov plánovanej modernizácie vojskovej PVO. Druhým mobilným prostriedkom má byť raketová verzia LOARA označovaná PZR. Ta má mať 60 - 70 % zhodných dielov s predstavenou hlavňovou verziou. Raketová verzia bude mať vätší diaľkový (14-15 km) i výškový (do 7 km) dosah postreľovánia cieľov. Predpokladá sa, že prostriedok bude vybavený 6-8 vypúšťacími zariadeniami.


Zdroj: záverečná práca kurzu UK1, autor buko1, VA LM 2003
URL : https://www.valka.cz/POL-PZA-Loara-t12982#152495Verze : 0
Vyrobený 1 ks v roku 2005, zaradený k 10. Brygady Kawalerii Powietrznej. vyrobený kus sa zúčastnil viacerých cvičení a výstav, ale sériová výroba sa nakoniec nezrealizovala, nakoľko od roku 2005 sa do výzbroje zaraďovali modernizované hybridné prostriedky ZSU-23-4MP Biala. Za cenu 1 ks PZA Loara bolo možné modernizovať 8-12 ks ZSU-23-4 a PZA Loara bol az výzbroje vyradená v roku 2013.



Ďalšie informaćie o vývoji a osudoch sú k dispozíiic (v poľštine) napr. tu: militarium.net
URL : https://www.valka.cz/POL-PZA-Loara-t12982#599856Verze : 0
MOD