Main Menu
User Menu

Organizácia československej domobrany v Taliansku

Podnet k utvoreniu našich domobraneckých práporov dal vojenský atašé v Ríme Ján Šeba v memorande, ktoré zaslal 31. októbra 1918 E.Benešovi. Čs. zajatci boli sústreďovaní do velkého tábora v Bustu Arsiziu a do menších táborov v Avezzane a Fonte d´Amore pri Sulmone. Väčšina našich zajatcov sa do domobrany hlásila dobrovolne, ostatní sa potom pridali. Našli sa však dosť aj takých, ktorí sa do domobrany nehlásili a ani do nej nechceli vstúpiť. Tí boli potom odoslaní do Československa ako zajatci - štátni príslušníci.
Začiatkom decembra 1918 bolo započaté tvorenie práporov v Bustu Arsiziu, kde vznikli 1. - 9. prápor. V januári a februári 1919 boli potom utvorené 10. - 30., 37., 38. a 40. - 47. prápor, v marci 48., v máji 51. a v auguste 55. prápor. V provincii Umbria, vo Foligne, Avezzane a Fonte d´Amore boli vytvorené prápory 31 .- 36., 39., 50. a 52. V Buste Arsiziu boli vytvorené tiež dva prápory česko-nemecké (49. a 53.) a útočný prápor. Okrem týchto dvoch zmiešaných práporov boli utvorené 4 nemecké roty, ktoré boli pridelené k československým práporom. 1. rota v januári 1919 k 2. a neskôr k 3. práporu, 2. rota k 8. práporu, vo februári 3. rota k 16. a 4. rota k 17. práporu. Domobranecké prápory tvorili 4 roty po 250 mužoch. Každá rota mala 4 čaty po 4 rojoch. Velenie nad domobranou mal taliansky generál A. Viganone. Od 1. marca 1919 plk. E. Beaud a od 1. januára 19191 do 10. januára 1920 plk. U. Silvestri. Náčelníkom štábu a zástupcom veliteľa bol pluk. H. Gibiš a potom maj. Jan Ulihrach. Veliteľom práporov v Avezzane bol plk. Costa, vo Foligne plk. M. Gusberti. Domobranci boli oblečení v uniforme talianskej pechoty a bieločervenými výložkami. Na čiapkach mali čierneho orla v rozpetí, ktorý mal na prsiach bieločervený krúžok na ktorom bolo číslo príslušného práporu. Výstroj bola kompletne talianska, len pušky a časť bodákov bola rakúska.
Z jari 1919 začali domobranecké prápory odchádzať do vlasti. Najskôr odišli prápory z Foligna a Avezzana. Tie odišli v dňoch 22.marca až 1. apríla. Boli to prápory 31. - 36. a 39. Po nich odchádzali prápory z Lombardie. V apríliodišli: 2., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 18. prápor. V máji: 21., 22., 26., 3., 16., 17., 23., 28. a 8. prápor. V júni: 27., 28., 29., 12., 13., 14., 15., 20., útočný prápor a 19. prápor. v júli: 37., 24., 38., 25., 52., 30., 40., 54., 41., 42., 46., 43. a 47. prápor. V auguste: 44., 50., 45., 48., 49. a 55.prápor. Prápor 51. bol rozdelený k doprave vlakov s vojenským materiálom do Československa.
Domobranecké prápory, ktoré odišli ako prvé sa po boku legionárov a domáceho vojska zúčastnili bojov za oslobodenie Slovenska a Tešínska.


Podľa: SOJKA, Ján: V československé domobraně v Italii. 1934. Vydal Moravský legionář v Brně.
URL : https://www.valka.cz/Organizacia-ceskoslovenskej-domobrany-v-Taliansku-t57500#207658Verze : 0