Main Menu
User Menu

Nikeforos I.

Nikeforos I. - byzanský cisár


Vládol v rokoch 802-811


Nikeforos sa narodil v Seleuke v Pisidii. Za vlády cisárovnej Ireny zastával úrad logotheta (logothetes – „niečo ako minister hospodárstva“).


Nespokojnosť s vládou cisárovnej Ireny vyvrcholila palácovým prevratom, vedeným práve Nikeforom. Irena bola nútená odísť do vyhnanstva a Nikefora vzbúrenci vyhlásili za cisára. No ani jeho vláda sa neobišla bez prejavov značnej nevôle. Vypukli proti nemu dve sprisahania. Prvé v roku 803 viedol Bardenos Turkos – veliteľ maloázijských vojsk. A v roku 808 viedol patricij Arsaber sprisahanie senátorov príslušníkov cirkevnej hierarchie. Obe sprisahania boli v zárodku odhalené a potlačené. Nespokojnosť s Nikeforovou vládou vyplývala z jeho snáh posilniť cisársku moc a uskutočniť hospodárske reformy. Za Nikeforovej vlády sa zhoršili aj vzťahy medzi svetskou a cirkevnou mocou. Prvou príčinou bol Nikeforov tolerantný postoj voči heretickým a neortodoxným prejavom, čo vyvolalo nespokojnosť radikálnych predstaviteľov cirkvi(Zelótom). Druhou príčinou bola voľba nového patriarchu. Nikeforos, za patriarchu, vyhlásil štátneho úradníka a neskôr historika Nikefora, teda laika. Cisár nepodľahol tlaku cirkvi a dal tým najavo, že cisárska autorita je v cirkevných otázkach rozhodujúca.


Nikeforos sa snažil ozdraviť byzanské hospodárstvo. Podarilo sa mu zreformovať štátne financie. Zaviedol niekoľko nových daní a zrušil niektoré daňové úľavy, ktoré zaviedla cisárovná Irena. Na Nikeforov podnet bol vykonaný nový daňový súpis obyvateľstva. Zdanil doteraz nezdanených „paroikov“ – obyvateľstvo závislé od kláštorov. Zaviedol colné poplatky na dovoz cudzokrajných otrokov. Zaviedol aj špeciálnu daň z rýchlo získaného majetku !!!


Nikeforos zreformoval aj armádu. Hlavne zmenil odvodovú politiku. Dovtedy mohli byť do armády povolaní, len tí, ktorí vlastnili istý majetok. Nikeforos nariadil, aby do armády boli povolávaní aj chudobnejší roľníci. O ich výzbroj a výstroj sa mali postarať ostatní príslušníci obce, z ktorej odvedenec pochádzal.


V zahraničnej politike sa Nikeforovi už tak nedarilo. Nikeforos odmietol platiť tribút arabskému kalifovi Hárunovi al-Rašidovi a bulharskému chánovi Krumovi (Krum). Reakcia na to nedala na seba dlho čakať. V roku 806 vpadli Arabi do Frígie a Kappadokie. Okrem dôležitých pevností dobili aj mestá Herakleu a Tyanu. Arabské vojsko dobilo aj Cyprus. Tieto vojenské neúspechy donútili Nikefora znova platiť Arabom tribút.


V roku 805 zaútočili Slovania na mesto Patras. Nikeforos ich síce porazil, no bolo to jeho jediné víťazstvo počas jeho vlády. Toto víťazstvo zabezpečilo znovuobnovenie byzanskej moci na Peloponéze. Peloponéz bol po dvesto rokoch opäť pripojený k ríši. Nikeforos nariadil presťahovať časť gréckeho obyvateľstva z Malej Ázie na Peloponéz. Postupne začalo dochádzať ku pogréčťovaniu slovanského obyvateľstva.


V roku 807 sa Nikeforos vypravil proti Bulharom a ich slovanským spojencom. No kvôli vnútorným nepokojom v armáde sa musel od Adrianopolu vrátiť. Túto skutočnosť využil bulharský chán Krum a v roku 808 vpadol na byzanské územie. Vyplienil ho a o rok neskôr vpadol do okolia Serdiky a dobil ju. Serdika bola najvýznamnejšia pevnosť na tzv. tráckej ceste. Tým sa vlastne Bulharom otvorila cesta na Peloponéz a do Macedónska. V roku 811 podnikol Nikeforos proti Bulharom novú výpravu. Byzanské vojská prenikli až k mestu Pliska. Bulhari mesto opustili ešte pred príchodom Byzantíncov. No na spiatočnej ceste Bulhari nočným útokom prekvapili Byzantíncom a na hlavu ich porazili. Cisár Nikeforos bol zabití v boji. Stalo sa tak 26. júla 811. Bulharský chán Krum si údajne dal z Nikeforovej lebky vyrobiť pohár.




Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
URL : https://www.valka.cz/Nikeforos-I-t59389#213934Verze : 0