Najdin, Grigorij Nikolajevič

Grigorij Nikolajevič Najdin

Esom sa tankista stáva po zničení piatich nepriateľských tankov. Grigorij N. Najdin sa stal trojnásobným esom v jeden jediný deň, kedy posádka tanku BT-7 pod jeho velením za 24 hodín zničila 15 tankov nepriateľa. Za tento hrdinský čin mu bol udelený Titul Hrdina Sovietskeho zväzu a dokonca aj v populárnej počítačovej hre World of Tanks je po ňom pomenovaná jedna z medailí - Najdinova medajla. Hráč ju získa, ak v jednej hre zničí najmenej tri ľahké tanky protivníka.


G. N. Najdin sa narodil 18.11.1917 v ruskej roľníckej rodine. Detstvo prežil v dedine Saltykovo (Салтыково), ktoré je v súčasnosti obytným rajónom mesta Gubkin (Губкин). Základné vzdelanie získal v miestnej škole a po ukončení deviateho ročníka si urobil aj kurs mechanika. Istý čas pracoval v miestnom roľníckom družstve ako traktorista a sústružník, potom sa odišiel vyučiť za mechanika do strojno-traktorovej stanice. Od roku 1936 do 1938 sa učil v špeciálnej škole mechanizátorov a získal výučný list ako starší mechanik. Na jeseň roku 1938 bol povolaný do armády a slúžil v tankovej jednotke. V roku 1940 vstúpil do komunistickej strany.


Prepadnutie Sovietskeho zväzu v júni 1941 ho zastihlo v litovskej pohraničnej posádke, kde slúžil ako veliteľ ľahkého tanku BT-7, patriaceho pod 5. tankovú divíziu. Táto divízia bola 18. júna 1941 dislokovaná v litovskom meste Alitus, pričom jej základnou výzbrojou boli práve tanky BT-7. Okrem nich disponovala divízia aj opancierovanými automobilmi BA-10 a BA-20 a tankami T-34, T-28 a T-26. Práve 5. tanková divízia odrážala ako jedna z prvých masívne údery nemeckých vojsk po napadnutí ZSSR 22.06.1941. Proti nej stáli jednotky XXXIX. armádneho zboru generálplukovníka Hotha. Cieľom hitlerovcov bolo rýchle prekonanie rieky Neman a útok na Vilnius. V postupe im bránili pohraničníci z 128. a 188. streleckej divízie. Vzhľadom na rýchly postup nemeckých vojsk dostala 5. tanková divízia rozkaz presunúť sa na západný breh rieky Neman s cieľom obsadiť predmostie. Neúplne rozvinuté jednotky boli vystavené intenzívnej delostreleckej paľbe, pričom citeľné údery im zasadzovala aj nemecká Luftwaffe, ktorá mala vo vzduchu takmer úplnú prevahu. Zvyškom divízie sa podarilo, za veľkých strát na živej sile a materiály, dostať sa na východný breh, kde do príchodu noci bránili most cez rieku. Pod rúškom noci ustúpili jednotky divízie smerom k Vilniusu. Celý nasledujúci deň (23.06.1941) prebiehali úporné obranné boje, sťažované na ruskej strane nedostatkom paliva, náhradných súčiastok a streliva, v dôsledku čoho muselo byť množstvo techniky zanechané na mieste. Velenie frontu, ktoré malo v tých chaotických dňoch len minimálny prehľad o situácii na fronte, však naďalej úporne trvalo na plnení úloh divízie podľa predvojnových plánov. Divízia však ani pri najlepšej vôli nemohla tieto rozkazy splniť, pretože za dva dni bojov prišla o takmer 70% personálu (zabití, zranení a nezvestní) a o takmer 50% techniky!


Zbytky divízie sa zastavili pred mestom Vilnius, avšak pre prípravu obrany mesta bolo potrebné získať čas. Aby ho získalo, rozhodlo velenie divízie vykonať na postupujúce nemecké vojská niekoľko miestnych protiútokov. Veliteľ 9. tankového pluku 5. tankovej divízie navrhol, aby túto úlohu vykonali dobrovoľníci. A práve jedným z nich bol aj ďalejslúžiaci seržant Grigorij Najdin, ktorý už deň predtým, 22. júna, otvoril svoje bojové skóre, keď jeho posádka zničila jeden nemecký tank. Jeho úloha bola jednoduchá a pritom v podstate samovražedná - na maximálny čas spomaliť postup protivníka pri litovskej dedinke Rudiškjajij (Рудишкяй), ktorá sa nachádzala cca 20 km juho-západne od Vilniusu. Na miesto neskoršieho pamätného boja prišiel Grigorij Najdin s posádkou svojho tanku 23. júna a dôkladne sa oboznámil s topografiou terénu. Rozhodol sa, že jeho úlohe bude najlepšie vyhovovať cesta, lemovaná po oboch stranách močaristými lúkami. Svoj tank posádka starostlivo zamaskovala uprostred malého lesíka medzi stromami a čakala na príchod nepriateľa.


Na Vilnius v tom čase postupovali čerstvé sily 19. tankovej divízie pod velením generálporučíka tankových vojsk Heinricha Otta von Knobelsdorffa. Jeho druhosledové jednotky sa nezúčastnili predchádzajúcich bojov a pretože nenarážali takmer na žiadny odpor presúvali sa bez dostatočného prieskumu a zaistenia. Ako prvá sa na ceste objavila neúplná tanková rota, zložená z tankov Pz.Kpfw. II a Pz.Kpfw. III s pripojenými delami. Keď sa vzdialenosť medzi nemeckými tankami a zamaskovaným tankom seržanta Najdina skrátila na cca 400 metrov, spustil ruský tank paľbu. Prvým výstrelom zapálil vedúci tank kolóny a druhým vyradil posledný tank. Ide o klasický spôsob útoku na kolónu, ktorý neskôr dokonale využil o. i. aj SS-Hauptsturmführer Michael Wittmann v povestnom boji pri Villiers-Bocage. Vráťme sa však k hrdinskému boju posádky tanku BT-7 seržanta Najdina. Presne mierenými výstrelmi likvidoval jeho tank nemecké tanky, ktoré vzhľadom na bažinatý terén prišli o možnosť manévrovať. Jeden po druhom vybuchovali nemecké obrnence a hoci sa ich posádky snažili paľbu opätovať, nepodarilo sa im ani jednou strelou zasiahnuť ruský tank. Po necelých 30 minútach zničila statočná posádka 12 nemeckých tankov a desať ťahaných diel a ustúpila z dohľadu. So sňatými pásmi potom tank dohnal svoju jednotku a pripojil sa k nej. O niekoľko hodín na to v bitke pod Vilniusom posádka tanku seržanta Najdina zničila ďalšie tri nepriateľské tanky. V bojovom hlásení štábu frontu, ktoré bolo zaslané 24.06.1941 o 22:45 hod. ľudovému komisárovi (ministrovi) obrany sa uvádzalo, že "5. tanková divízia viedla 23.06.1941 o 14:00 hod boj s protivníkom v oblasti Rodziški". V hlásení však nebolo ani zmienky o tom, že boj viedol v podstate jediný tank!


Zvyšky 5. tankovej divízie sa ešte počas 24. júna pokúšali držať obranu mesta Vilnius, no katastrofálne straty (pojazdných ostalo len 15 tankov) a mnohočíselná prevaha nepriateľa donútili sovietov k rýchlemu a neorganizovanému ústupu. Vilnius tak padol do nemeckých rúk o 17-tej hodine. V závere nasledujúceho dňa sa zbytky jednotky pohybovali v okolí mesta Molodečno (Молодечно), a 26. júna už organizovane ustúpili k Borisovu, kde sa opätovne zapojili do bojov s nemeckými jednotkami. Koncom mesiaca bola preživšia časť techniky (4 opancierované automobily BA a 2 tanky BT-7) a personálu zaradená do zostavy Borisovskej skupiny vojsk a následne presunutá do Kalugy.


Seržant Grigorij Najdin bol za svoj hrdinský čin navrhutý veliteľom divízie na udelenie titulu Hrdina Sovietskeho zväzu no v chaose tých dní sa tento návrh stratil nevedno kam. Najdin sa zúčastňoval obranných bojov až do konca roka 1941. Po tom, čo utrpel zranenie bol odoslaný na zvýšenie kvalifikácie do Čeljabinského tankového učilišťa. Náhoda tomu chcela, že veliteľom učilišťa bol práve bývalý veliteľ 5. tankovej divízie, plukovník F.F. Fjodorov (Ф. Ф. Фёдоров), ktorého veľmi prekvapilo, že na hrudi svojho bývalého podriadeného nevidí Hviezdu hrdinu. Preto opätovne spísal všetky potrebné dokumenty, podarilo sa mu získať aj potrebné svedectvá od preživších príslušníkov jednotky a odoslal ich na schválenie. Napriek tomu bolo, v tom čase už veliteľovi ťažkého tanku, poručíkovi Najdinovi udelené toto najvyššie vojenské vyznamenanie až dňa 03.07.1944 (pod č. 3685). V návrhu na udelenie titulu aj v dekréte o jeho udelení je nesprávne uvedený dátum boja ako 25.06.1941, čo však nezodpovedá skutočnosti, keďže v uvedený deň sa už zvyšky 5. tankovej divízie nachádzali pri bieloruskom meste Molodečno.


Poručík (lejtenant) Grigorij Najdin bojoval po absolvovaní učilišťa v radoch 103. samostatného tankového práporu 11. armády Severozápadného frontu, bol dvakrát zranený.


Po skončení vojny pokračoval v službe v ozbrojených silách ZSSR. V roku 1949 úspešne ukončil štúdium Vojenskej akadémie tankových a mechanizovaných vojsk, v roku 1966 odišiel plukovník Najdin do výslužby. Po odchode z armády žil v meste Berdyčev, ktoré v súčasnosti patrí Ukrajine.


Zomrel 10.12.1977 vo veku 60 rokov a pochovaný je na mestskom cintoríne v Berdičeve.

Solonin, M.: 22 июня. Анатомия катастрофы, Яуза, 2009, ISBN: 978-5-699-36124-3
http://www.warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=1914
www.podvignaroda.ru
topwar.ru