M3 Stuart

Ľahký tank M3

vznikol modernizáciou a vylepšením ľahkého tanku M2A4. Oproti svojmu predchodcovi sa vyznačoval silnejším pancierovaním a lepšími mechanickými vlastnosťami (spoľahlivosťou). Prototyp tanku bol predstavený v júli 1940, sériová výroba prebiehala od marca 1941 do októbra 1942 v závode American Car and Foundry Co.


Počas výroby prešiel tank mnohými zmenami. Pôvodná konštrukcia tanku mala sedemhrannú vežu a jednotlivé pláty panciera veže aj podvozku boli spájané nitovaním. Neskôr bola technológia výroby veže zmenená na zváranie a nakoniec bol tank vybavený vežou s kruhovým prierezom na ktorú bol použitý zváraný homogénny pancier (rovnako ako aj na korbu).


Odpruženie podvozku bolo rovnaké ako u M2A4 (vinuté pružiny). Na rozdiel od svojho predchodcu bolo ale zadné napínacie koleso uložené na úroveň terénu, čo zväčšilo styčnú plochu pásov s terénom a znížilo mernú hmotnosť. Pásy s gumovými pätkami mali šírku 295 mm a článok dlhý 140 mm. Celkom bol pás tvorený 132-134 článkami.


Pre pohon tanku boli určené dve pohonné jednotky – zážihový, 7-valcový hviezdicový motor Continental W670-9A (tank M3) a vznetový, 9-valcový hviezdicový motor Guiberson T1020-4 (tank M3 (Diesel)). Obe verzie používali mechanickú prevodovku s piatimi rýchlosťami vpred a jednou vzad. Palivová nádrž s objemom 211 l umožňovala dojazd tanku do 113 km. V prípade presunov na väčšie vzdialenosti bolo možné zásoby paliva zväčšiť použitím dvoch prídavných nádrží s objemom po 94,64 l, ktoré sa odstraňovali pred začatím bojovej činnosti. Elektroinštalácia tanku pracovala s napätím 12 V. Tank bol vybavený hasiacim zariadením (5 kg CO2) a ručným hasiacim prístrojom (2 kg CO2). Okrem toho bolo vo výbave dekontaminačné zariadenie M2.


Osádku tanku tvorili 4 osoby. Pracoviská vodiča a jeho asistenta boli v prednej časti trupu. Ich výhľad vpred zabezpečovali zasklené priezory v poklopoch. V bojovej situácii boli priezory chránené pancierovanými štítkami a výhľad bol možný cez protektoskop. Veliteľ-nabíjač a strelec mali sedačky vo veži. Vstup do veže bol možný cez poklop umiestnený vo vyvýšenej kopule, ktorý zároveň slúžila ako pozorovateľňa veliteľa – buď cez otvorený poklop v bezpečnej zóne, alebo cez protektoskopy v bojovej zóne (prvé vyrobené tanky neboli vybavené protektoskopmi, iba priezormi). Veža umožňovala celokruhový odmer s manuálnym pohonom. Na spojenie slúžila rádiostanica SCR-245.


Hlavnú výzbroj tanku tvoril 37mm kanón M5, alebo M6. S kanónom bol spriahnutý guľomet Browning kalibru .30 M1919A5. Spoločná lafeta umožňovala zbraniam námer v rozsahu -10° až +20°. Pôvodne neboli zbrane stabilizované, neskôr bola lafeta vybavená gyroskopickým stabilizátorom na zväčšenie presnosti streľby počas pohybu vozidla. Na veži bol umiestnený guľomet M1919A4, určený ako protilietadlový. Guľomet M1919A5 bol umiestnený v guľovej lafete v prednej časti korby a ďalšie dva guľomety boli umiestnené v bočných sponzonoch.


Pre výbroj tanku bolo vezených 103 granátov kalibru 37 mm (protipancierové M51B1, alebo M51B2, trieštivé M63 a dymové M2), 8270 nábojov do guľometu (.30) a 500 nábojov kalibru .45 do samopalu. Okrem toho bolo vy výbave 12 ks ručných granátov (trieštivé Mk. II – 4ks, útočné Mk. IIA s detonačným zapaľovačom M6 – 2ks, dymové M15 (biely fosfor) – 4 ks a zápalné – 2ks). Protipancierové granáty z 37mm kanóna dosahovali úsťovú rýchlosť 884 m/s pri max. dostrele 14053 m. Ich kinetická energia umožňovala preraziť kalený oceľový pancier s hrúbkou 46mm na vzdialenosť 1093 m.


V auguste 1941 bola predstavená modifikácia M3A1 a v marci 1943 bol predstavený ľahký tank M3A2, ktorý bol v podstate identický s M3A1 s výnimkou toho, že používal zváranú korbu. Sériová výroba tohto typu sa nezačala

Catalogue of standart ordnance items, second editions 1944, vol. 1 Tank and Automotive; Office of the Chief of Ordnance Technical Division, Washington D.C.; 1 june 1945
http://afvdb.50megs.com/usa/m3stuart.html

Lehký tank M3 z výzbroje 1. tankového praporu námořní pěchoty zachycený při cvičení na Novém Zélandu krátce před svým nasazením na Guadalcanalu, listopad 1942.

Na přelomu let 1941 a 1942 se Rudá armáda stala jedním z prvních zahraničních uživatelů lehkých tanků M3 Stuart. Tento M3 pokřtěný "Kujbyšev" byl ukořistěn německým Wehrmachtem.