Main Menu
User Menu

Ludvík I.

Král český a uherský Ludvík I. Jagellonský


- vládl v letech 1516 - 1526
URL : https://www.valka.cz/Ludvik-I-t21753#82946Verze : 0
MOD
Ludvík, syn Vladislava II. Jagellonského se narodil 1. července 1506. Ve svých devíti letech byl zasnouben s Marií, dcerou španělského krále Filipa I. Sličného. Dva dny před svou smrtí v březnu 1516 mu jeho otec ustanovil za poručníky císaře Maxmiliána I. a svého bratra polského krále Zikmunda I.


V roce 1522 se ujal samostatné vlády a v Praze se nechal korunovat na českého krále. Během svého krátkého pobytu v Čechách se pokusil o obnovu panovnické moci a dosadil do zemských nejvyšších úřadů sobě oddané osoby, později však znovu dosadil odvolané představitele české šlechty.


Po krátkém pobytu v Praze se král roku 1523 vrátil do Uher, ohrožovaných tureckou expanzí. V Uhrách začal sbírat vojsko a v létě 1526 v čele 25-ti tisíc mužů vytáhl k Moháči, kde se k němu měl s 20-ti tisícovým vojskem připojit sedmihradský kníže Jan Zápolský. Posily však nedorazily a Ludvík se ocitl proti turecké přesile osamocený. K bitvě u Moháče došlo 29. srpna 1526 a na bojišti zůstalo ležet téměř 15 tisíc křesťanských vojáků. Sám král zahynul při ústupu v blízkých močálech a jeho tělo bylo později nalezeno a převezeno do Stoličního Bělehradu, kde byl pohřben vedle svých rodičů. Dynastie Jagellonců s ním vymřela po meči, což otevřelo Habsburkům cestu k českému a uherskému trůnu
URL : https://www.valka.cz/Ludvik-I-t21753#104305Verze : 0
Byl též zván Ludvík Dítě a to většinou v Uhrách.
URL : https://www.valka.cz/Ludvik-I-t21753#107815Verze : 0
Ľudovít sa narodil 1. júla 1506 v Budíne. Jeho rodičmi boli uhorský a český kráľ Vladislav II. Jagelovský a francúzska šľachtičná Anna z Foix.


Už pred jeho narodením bolo dohodnuté, že si za manželku vezme Máriu, vnučku rakúsko-nemeckého cisára Maximiliána I. Habsburského. Podobne si mala Vladislavova dcéra Anna (Ľudovítova sestra) vziať za manžela niekoho z rodu Habsburgovcov. V podstate malo dôjsť ku spojeniu dvoch dynastií.


Už ako dvojročného v júni 1508 v Stoličnom Belehrade korunovali za uhorského kráľa. O rok neskôr ho korunovali aj za českého kráľa. Na jar 1515 sa v Bratislave stretli Vladislav II., Ľudovít II, poľský kráľ Žigmund Jagelovský a množstvo hodnostárov z Uhorska, Čiech, Poľska, Rakúska a Nemecka, aby sa dohodli na znení manželských zmlúv. 22.júla 1515 sa vo Viedni konal sobáš Ľudovíta a Márie. Keďže boli ešte maloletí, nemohlo dôjsť ku konzumácii manželstva. Teda, podľa cirkevného práva bol v podstate sobáš platný.


Niekoľko mesiacov po svadbe zomrel Vladislav II. a mladý Ľudovít bol zverený do výchovy tútorom. Boli nimi Tomáš Bakóc, Ján Bernemis a Juraj Brandenburský. Až do kráľovej plnoletosti mala v Uhorsku vládnuť Kráľovská rada, ktorá pozostávala zo šiestich magnátov a šestnástich členov strednej a drobnej šľachty. Táto rada však nefungovala a Uhorsko sa dostávalo do čoraz kritickejšej hospodárskej a vnútropolitickej situácie. Na istý čas sa k moci dostal Ján Zápoľský. Mladý kráľ často trpel núdzou a niekedy nemal ani na základné prostriedky pre fungovanie kráľovského dvora. Nehovoriac o finančne náročnom vydržiavaní vojenských posádok na južnej hranici, ktorá bola neustále pod tlakom tureckých oddielov. A aj preto sa musel vzdať strieborných bani na strednom Slovensku a dal ich do prenájmu spoločnosti Fuggerovcov a Turzovcov.


V roku 1521 sa turecké vojská vedené sultánom Sulejmanom I. obsadili pevnosti Belehrad a Šabac. Pevnosti boli len slabo bránené. Šabac bránilo len 700 zle platených vojakov. Ľudovítovi sa podarilo pozbierať len niekoľko tisíc vojakov, pritom Sulejmanova armáda mala stotisíc bojovníkov. Dokonca po páde Belehradu sa táto maličká armáda jednoducho rozišla. Ľudovít sa spoliehal na zahraničnú pomoc, ale ani tej sa nedočkal.


V roku 1526 sa turecký sultán rozhodol podniknúť výpravu proti Uhorsku. Dokonca Ľudovíta písomne o tom informoval. No večne sa hádajúca uhorská šľachta akoby nechcela vidieť túto hrozbu. Dokonca najväčší uhorský magnát Ján Zápoľský tajne rokoval so Sulejmanom a bolo viac ako isté, že sa nezúčastní boja po boku svojho kráľa. Mal na to samozrejme dôvod, chcel sa stať uhorským kráľom. A aj časť uhorskej šľachty ho v úsilí získať uhorský trón podporovala.


V júni 1526 sa proti Uhorsku pohla stotisícová turecká armáda. Ľudovítovi sa podarilo zhromaždiť len 30 tisíc bojovníkov. Ján Zápoľský zhromaždil asi 15 tisíc bojovníkov. Ľudovítova a turecká armáda sa stretli v bitke pri Moháči 29. augusta 1526, v ktorej bolo Ľudovítovo vojsko rozdrvené a samotný Ľudovít sa údajne utopil v riečke Csele. Dokonca niektoré nie veľmi dôveryhodné kroniky hovoria o tom, že Ľudovíta na úteku zabili jeho vlastný ľudia. Samozrejme Ján Zápoľský sa bitky nezúčastnil. Telo mladého kráľa našli až po niekoľkých dňoch a pochovali ho10. novembra 1526 v Stoličnom Belehrade.


Po tejto nešťastnej bitke, Turci takmer na 200 rokov ovládli veľkú časť Uhorska. Z pôvodného Uhorska zostalo len časť Zadunajska, Slovensko (Horné Uhorsko) a Sedmohradské kniežactvo.


Zdroj :Kolektív autorov -Kniha Kráľov
Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá –Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7
Vojtech Dangl – Bitky a bojiská v našich dejinách
- Vydavateľstvo Perfekt – Bratislava 2005, ISBN 80-8046-310-7
URL : https://www.valka.cz/Ludvik-I-t21753#177625Verze : 0