Main Menu
User Menu

Leon III. Izaurský

Leon III. Izaurský (Lev, Leo) – byzanský cisár


vládol v rokoch 717-741


Narodil sa okolo roku 685 v meste Germanicia severnej Sýrii. Pôvodne sa volal Konon. Leon bol stratégom thematu (provincie) Anatolikon. . Cisár Theodosios III. sa nevenoval svojim cisárskym povinnostiam ( cisárom sa stal z „donútenia“ ) a práve to využil Leon vo svoj prospech. Podporovaný svojim zaťom Artabasdom (Artabasdos), stratégom thematu Armeniakon, porazili Theodosiových prívržencov a Theodosios sa dobrovoľne vzdal trónu. Leon nastúpil na byzanský trón 25. marca 717. Jeho manželka Mária bola za cisárovnú korunovaná v roku 718.


Ešte v roku 715 vpadli na byzanské územie arabské vojská, vedené Maslamom, dobili Pergamon a prezimovali v Kilikii. V roku 717 chystal arabský kalif Sulejman výpravu, ktorá mala dobiť Konštantínopol. Na jeseň roku 717 obľahlo Konštantínopol silné arabské pozemné vojsko a loďstvo. Konštantínopol pred rýchlim dobitím zachránil len „grécky oheň“, s pomocou ktorého Byzantínci porazili arabskú flotilu. Obliehanie sa pretiahlo a arabské vojsko bolo nútené prezimovať pod hradbami mesta. Nezvyčajne krutá zima a nový byzanský spojenec - Bulhari spôsobili ťažké straty arabskej armáde. Na jar sa Byzantíncom podarilo zničiť ďalšiu arabskú flotilu, ktorá plávala na pomoc obliehajúcim, boli Araby nútení odtiahnuť. Aj keď Arabi utrpeli ťažkú porážku od roku 720 opäť podnikali nájazdy na byzanské územie. V roku 727 sa Arabi dokonca pokúsili dobiť druhé najvýznamnejšie mesto ríše, Nikáju. V roku 740 Leon III. využil konflikt medzi Arabmi a Chazarmi. Porazil arabské vojská vedené Sajidom al-Battalom (Sajid al-Battal) v bitke pri Akroine a tým zastavil vpády Arabov na byzanské územie.


Leon III. sa pokúšal upevniť cisársku moc. Za vlády jeho predchodcov (Leontios, Tiberios III, Justinian II, Filippikos, Anastasios II a Theodosios III.) cisárska moc upadla. Cisári boli len bábkami v rukách stratégov provincií. Leon, aby obmedzil moc stratégov, rozdelil veľké thematy (provincie) na menšie časti. Stratégom odobral ich súdnu právomoc a táto právomoc prešla do rúk štátnym úradníkov, ktorých menoval cisár. Ďalším krokom ku centralizácii moci bolo vydanie novej zbierky zákonov nazvanej Ekloga. Stalo sa tak v roku 726.
V tom istom čase vyšiel a Vojenský zákon (Nomos stratiotikos), ktorý sledoval zvýšenie vojenskej disciplíny.


Leonovo úsilie o vnútornú konsolidáciu ríše hlboko narušili ikonoklastické (obrazoborecké) spory. Tento spor sa týkal funkcie ikony v náboženskom kulte. Ikony mali veľký vplyv na ľudové masy a boli mimoriadne uctievané. Pripisovala sa im dokonca aj zázračná moc. S týmto súvisela aj okázalá výzdoba byzanských chrámov a kláštorov, na ktorú boli vynakladané nemalé finančné prostriedky. A práve k týmto prostriedkom sa Leon, trpiaci neustálim nedostatkom financií, chcel dostať. Ikonoklastické hnutie sa z cisárskych kruhov prekvapivo rýchlo rozšírilo do všetkých spoločenských vrstiev. No narazilo na tvrdý odpor zástancov úcty k ikonám a samozrejme aj na odpor pápeža Gregora II.


Základom ikonoklastického „učenia“ sa stala židovská tradícia zakotvená v Starom zákone, ktorá zakazovala zobrazovať Boha a každé takéto zobrazenie sa pokladalo za modlu. Táto ikonoklastická „filozofia“ údajne ovplyvnila aj arabského kalifa Jezida II., ktorý takisto zakázal akúkoľvek figurálnu výzdobu mešít.
Ako protiklad ikonoklastické filozofie vznikla ikonoduslká filozofia. Jej hlavným predstaviteľom bol Ján z Damašku. Tvrdil že ikona nie je modla, pretože Kristus má dve prirodzenosti ľudskú a božskú. A práve ikona zobrazuje jeho ľudskú prirodzenosť a nie božskú. Podľa Jána je to podobné aj s ikonami svätcov. Podľa Jánovej filozofie, ikony majú aj výchovný charakter a spájajú v sebe ľudské a božské, preto si zaslúžia byť uctievané.


Leon III. Izaurský zomrel 18. júna 741.


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org
URL : https://www.valka.cz/Leon-III-Izaursky-t58843#212546Verze : 0