Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three)
- dôstojník operačného oddelenia Správy námorného letectva - zástupca veliteľa 78. stíhacieho leteckého pluku pre letecký výcvik a bojovú prípravu
- Officer of the Maritime Aviation Administration 's Operations Department - Deputy Commander of the 78th Fighter Air Regiment for flight training and combat training
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
Po ukončení siedmych tried školskej dochádzky (1927) začal navštevovať učilište (FZU) v miestnej tkáčskej továrni. Po absolvovaní učilišťa v rokoch 1929-1930 tam začal pracovať ako tkáčsky učeň. V roku 1931 ho vyslali na kurzy organizované v leningradskom textilnom inštitúte a po návrate z nich začal pracovať v svojej materskej továrni ako tkáčsky majster. V rokoch 1932-1933 sa stal vedúcim priemyselného výcviku a učiteľom v učilišti (FZU), kde sám začínal pred niekoľkými rokmi.
V auguste 1933 vstúpil do vojnového námorníctva a prijali ho na Vojenské letecké učilište námorných pilotov a pozorovateľov v Jejsku. Po jeho absolvovaní v roku 1935 tam zostal ako pilot-inštruktor. Od roku 1939 do roku 1941 bol leteckým pilotom-inštruktorom Námornej leteckej školy S. A. Levanevského v meste Nikolajev (dnes Mykolajiv na Ukrajine). V roku 1941 absolvoval korešpondenčne 1. kurz Akadémie vojenských vzdušných síl v meste Monino.
Kurzenkov sa podieľal na obrane Murmanska a Arktídy, rovnako sa aj zúčastnil vzdušného krytia spojeneckých konvojov. Pri jeho bojovom lete dňa 04.01.1942, ktorého cieľom bolo letisko Luostari, bolo jeho lietadlo ťažko poškodené útočiacim Bf 109. S poškodeným lietadlom sa mu podarilo núdzovo pristáť za vlastnou líniou. Liečenie zranenej pravej nohy v nemocnici v meste Vajenga (dnes Severomorsk) mu trvalo dva mesiace. Svoju kožu však lacno nedal – dosiahol svoj prvý zostrel, ktorým sa stal jeden Bf 109.
Po návrate z nemocice sa stal veliteľom roja a zástupcom veliteľa 3. eskadrily 2. gardového zmiešaného leteckého pluku Vzdušných síl Severného loďstva (2. GSAP-SF, pôvodne premenovaný 72. zmiešaný stíhací letecký pluk (72. SAP-SF) od 18.01.1942, od 14.10.1942 premenovaný na 2. gardový stíhací letecký pluk - 2. GIAP-SF).
Svoj druhý zostrel si pripísal dňa 24.03.1942 – stal sa ním Junkers Ju 87, ďalší Junkers Ju 87 poškodil. Ďalšie zostrely nasledovali - dňa 15.04.1942 Junkers Ju 87 a o dva týždne neskôr pridal ešte jeden. Stal sa ním Bf 110. Po ťažkom boji s ôsmymi Ju 88, piatimi Bf 109 a šiestimi Bf 110 bol dňa 10.05.1942 zostrelený v oblasti Mysu Pikšujev (?). Podarilo sa mu však rozšíriť svoje konto o zostrel dvoch Bf 109 (podľa iných zdrojov Luftwaffe v ten deň nestratila žiaden stroj). Následkom núdzového pristátia v tundre si zranil hlavu a strávil v nemocnici dva mesiace. Počas toho boja bolo zostrelených 5 Hurricanov, zahynuli štyria piloti. V ten deň celkovo prišli 2. GSAP a 78. IAP o 10 Hurricanov.
Od septembra 1942 do svojho zostrelu 28.02.1943 pôsobil kapitán Kurzenkov vo funkcii zástupcu veliteľa 78. stíhacieho leteckého pluku pre letecký výcvik a bojovú prípravu. Dňa 28.02.1943 dostal dôležitú bojovú úlohu – nočný bombardovací útok na letisko Luostari, z ktorého Luftwaffe podnikalo útoky na Murmansk (podľa iných zdrojov šlo o nočný prieskumný let za účelom zistenia polohy letiska nepriateľa). To sa mu aj podarilo, no silná odveta protilietadlového delostrelectva ho vážne zranila do nohy a zapálila mu krídlo lietadla. Ako keby toho nemal málo, začalo ho omylom ostreľovať aj vlastné protilietadlové delostrelectvo. Keďže sa už nachádzal nad vlastným územím, rozhodol sa Kurzenkov vyskočiť z horiaceho lietadla. Pre horiace plamene bolo však nebezpečné, aby pilot hneď otváral padák. Zranený Kurzenkov preletel voľným pádom skoro 2000 m. Vo výške asi 700 m otvoril svoj padák. Následne ucítil prudký náraz, pri ktorom prišiel o kožušinové topánky a rukavicu ľavej ruky. A to bol na zemi mráz okolo –35°C! Remene padáku poškodené črepinami a požiarom nevydržali náraz a odtrhli sa aj s padákom. Kurzenkov dopadol na zem, no život mu zachránil hlboký sneh a sklon svahu, na ktorý dopadol. Keď sa prebral z bezvedomia, dvoma výstrelmi z pištole privolal pomoc.
Po transporte do lazaretu mu tamojší lekári nedávali mnoho šancí na vyzdravenie. Veď okrem šoku, vykĺbenej ruky, rozbitej nohy, zlomených rebier, zranení od črepín, omrzlín to bola odtrhnutá ľadvina a ďalšie ťažké vnútorné zranenia. O jeho živote rozhodli dve udalosti. Jedna ošetrovateľka mu po príchode do lazaretu omylom naliala pohár čistého liehu, ktorý ho prebral zo šoku. Druhou udalosťou bola prítomnosť hlavného chirurga Dmitrija Aleksejeviča Arapova, hlavného chirurga Severného loďstva. Toho poslal admirál Golovko do nemocnice za Kurzenkovom torpédovým člnom. Arapov bojoval dva týždne o Kurzenkovov život. To sa mu aj úspešne podarilo a v júli 1943 (podľa iných zdrojov v auguste 1943) mohol Kurzenkov opustiť nemocnicu. Samozrejme so zdravotnými obmedzeniami, ktoré vyplynuli z jeho ťažkého zranenia.
Kurzenkov celkovo za svoju kariéru absolvoval 209 bojových letov, 20 vzdušných bojov a zostrelil 9 lietadiel, 4 lietadlá poškodil (iné zdroje udávajú 225 bojových letov). Celkovo vo vzduchu strávil 213 hodín a 44 minút.
Následne od októbra 1943 pôsobil ako náčelník oddelenia bojovej prípravy a neskôr vo vojenských vzdelávacích inštitúciách vojenského námorného letectva. V rokoch 1946-1949 pôsobil ako dôstojník oddelenia bojového výcviku Správy protivzdušnej obrany vojenského námorníctva, od roku 1949 ako dôstojník operačného oddelenia Správy námorného letectva. Do zálohy odišiel v roku 1950 v hodnosti plukovníka.
V roku 1956 absolvoval Moskovský literárny inštitút M. Gorkého. Bol členom Zväzu spisovateľov ZSSR. V rokoch 1957-1958 šesť mesiacov pracoval v sovietsko-čínskej filmovej expedícii ako vodič automobilu Gaz-69. Cestu začal v Alma-Ate (dnes Almaty v Kazachstane) a dokončil ju v Pekingu. Za volantom najazdil vyše 10 000 km. O svojej ceste do Číny napísal knihu cestopisov. O svojich vojnových zážitkoch napísal viacero kníh, napríklad Rasskazy o ljotčikach“ (1960), „Pod nami zemlja i more“ (1960), „Osoboje zadanie“ (1965), „Vozdušnyj as“ (1966) a „Istrebiteli“.
Sergej Georgijevič Kurzenkov zomrel v Moskve dňa 18.11.1981. Pochovali ho na cintoríne Vagankovo.
URL : https://www.valka.cz/Kurzenkov-Sergej-Georgijevic-t245593#678815
Verze : 2
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.