Kuni, Kunijóši

Narodený v Kyoto, ako tretí syn Princa Asahiko a dvornej dámy Isume Makiko.


Princ Kunijóši zdedil titul po svojom otcovi po jeho smrti, 29.10.1891.


Princ Kunijóši 25.1.1897 ukončuje Imperiálnu vojenskú akadémiu, podporučík. Vo februári 1899 sa stáva poručíkom pechoty.


Toho istého roku v decembri, nastupuje na štúdium v Armádnom vojnovom kolégiu. V marci 1901 sa stáva kapitánom.


V novembri 1902 ukončuje armádne vojnové kolégium a je pridelený k 3. pluku Divízie Imperiálnej gardy.


V 1904 slúži u generálneho štábu.


Počas Rusko - Japonskej vojny, slúži ako major pechoty (hodnosť udelená v novembri 1904), pridelený k štábu 1. armády (od februáru 1904). Za svoje zásluhy a službu počas tejto vojny je dekorovaný rádom zlatého luňáka (4. triedy).


V čase od februára 1907 do 1910 študuje vojenskú taktitku v Nemecku a je pridelený k 2. pluku Pruskej pešej gardy.


V apríly 1908 sa stáva podplukovníkom.


Po návrate do Japonska je mu v máji 1910, zverené velenie 38. pluku pechoty. V decembri 1910 sa stáva plukovníkom.
Neskôr, od augusta 1913 velí 1. brigáde Imperiálnej gardy a je povýšený na generál majora.


V auguste 1917 sa stáva generál poručíkom a veliteĺom 15. divízie. Počas tohto obdobia dostáva funkciu hlavného kňaza Meiji chrámu. V 1919 je menovaný vojenským kancelárom a v auguste 1923 generálom.


Princ Kunijóši sa nasledovne v 1923 stáva Generálom a členom Imperiálneho generálneho štábu. Prince bol zástancom vojenského letectva a jedným z jeho chránencov bol Jamamoto Isoroku, budúceho admirála a velitela Japonského námorníctva.


27.1.1929 Cisár Hirohito mu udeluje hodnosť polného maršála a udeluje mu velkú stuhu najvyššieho rádu kryzantémy.


Prince Kunijóši umiera krátko po tom, ako prichádza do jeho vily Atami, na náhlu nemoc.


V novembri 1903 velkostuha rádu krizantémy 1. triedy