Main Menu
User Menu

Konstantin IX. Monomachos

Císař Konstantin IX. Monomachos


- vládl v letech 1042 - 1055
URL : https://www.valka.cz/Konstantin-IX-Monomachos-t31976#115514Verze : 0
Konštantín IX. Monomachos – byzanský cisár


Vládol v rokoch 1042-1055


Konštantín sa narodil roku 1000. Jeho druhou manželkou bola neter cisára Romana III. Toto manželstvo mu otvorilo cestu na cisársky dvor. Rýchlo si získal sympatie cisárovnej Zoe. V roku 1035 ho cisár Michal IV. poslal do vyhnanstva na ostrov Lesbos, pre jeho údajné snahy stať sa cisárom. V exile strávil sedem rokov.


Po problematickej vláde cisárovien Zoe a Theodory, senát rozhodol, že cisárom sa musí stať muž. Zoe si spomenula na Konštantína, povolala ho späť do Konštantínopolu. 11. júna 1042 sa Konštantín a Zoe zosobášili a Konštantín sa stal cisárom. Vyhol sa chybám svojich predchodcov a plne rešpektoval postavenie svojej manželky Zoe a jej sestry Theodory. Zoe bola voči Konštantínovi značne tolerantná. Dovolila svojmu manželovi priviesť si na cisársky dvor svoju milenku Máriu Sklerovú. Jej brat Romanos dosiahol, aby Konštantín odvolal veliteľa italských vojsk, nepriateľa Sklerovskej rodiny, Georgia Maniaka. Maniakos sa však proti tomuto rozhodnutiu vzbúril a nechal sa svojou armádou prehlásiť za cisára. Maniakova armáda sa preplavila cez Jadranské more a stretla sa s cisárskou armádou v bitke pri Ostrove. Maniakovo vojsko porazilo cisárske oddiely, ale v bitke Maniakos padol. Konštantín sa tak zbavil zdatného protivníka.


Nespokojnosť v „západnom“ vojsku však pretrvávala. Na jar roku 1047 táto nespokojnosť prepukla do otvorenej vzbury. Konštantínovi sa túto vzburu podarilo na krátky čas utlmiť. Na jeseň 1047 vzbura prepukla znova. Na čelo vzbúrencov sa postavil Konštantínov bratranec Leon Tornikios. Ohniskom nepokojov sa stali provinciách Trácia a Macedónia. Leon v krátkom čase zhromaždil značnú armádu a vytiahol proti Konštantínopolu. Podarilo sa mu poraziť narýchlo postavené vojsko civilistov a prepustených väzňov, podporených cisárskou gardou, no nepodarilo sa mu vstúpiť do mesta. Od tohto okamihu začala vzbura slabnúť. Leon musel odtiahnuť od Konštantínopolu. Po príchode „východnej“ armády, vernej cisárovi, bol Leon zajatý a oslepený.


V roku 1043 ohrozovali Konštantínopol Rusi. No byzanské loďstvo, s pomocou povestného gréckeho ohňa, porazila ruské monoxyly. Zvyšky ruskej armády ustupujúce po čiernomorskom pobreží, rozdrvila byzanská armáda. Jaroslav I. Múdry a Konštantín uzavreli mierovú zmluvu. Spečatením tejto zmluvy bol sobáš Konštantínovej dcéry Anastázie a Jaroslavovho syna Vsevoloda I. Táto výprava bola posledná, ktorú Rusi podnikli proti Konštantínopolu.


Cisár Basil II a arménsky kráľ Ioannes Sembat uzavreli dohodu, podľa ktorej malo po Sembatovej smrti pripadnúť kráľovstvo Ani Byzancii. V roku 1045 sa tak aj stalo. No pripojením Ani k Byzancii sa dostala do konfliktu s novým nepriateľom – Seldžuckými Turkami. V roku 1049 uzavreli Konštantín a seldžutský sultán Togrel Beg mier. No po tom čo v roku 1053 bol Konštantín z finančných dôvodov rozpustiť arménske vojsko, začali Seldžuckí Turci opäť napádať Byzanciu.


Vzbura Leona Tornikia značne oslabila vojenskú silu Byzancie na Balkáne. V zime v roku 1048/49 prekročil zamrznutý Dunaj, kočovný kmeň Pečenehov a usadil sa na byzanskom území. Pečenehovia boli zaraďovaní do byzanskej armády. Koncom roku 1049 sa časť Pečenehov vzbúrila a ďalšie početné skupiny Pečenehov prekračovali Dunaj a začali plieniť byzanské územia. Byzanským oddielom sa však nedarilo poraziť kočovníkov. Až v roku 1053, spojená východná a západná armáda, prekročila pohorie Stará Planina a zatlačila Pečenehov na sever. Byzantínci postúpili až k Preslavi. No zásobovacie problémy ich donútili stiahnuť sa späť. V horských priesmykoch Starej Planiny však Pečenehovia porazili ustupujúcich Byzantíncov. Konštantín bol nútený prijať nevýhodný mier.


V roku 1054 pricestovali do Konštantínopolu vyslanci rímskeho pápeža Leva IX, vedení kardinálom Humbertom z Moyenmotiers. Ich úlohou bolo dohodnúť spoločný postup pápeža a cisára proti Normanom, ktorí po Maniakovej vzbure obsadili južnú Itáliu a pápeža Leva IX. vzali do čestného zajatia. No kardinál Humbert a konštantínopolský patriarcha Michal Kerularios sa nielenže nedohodli, ale po zbytočných a nezmyselných nedorozumeniach sa navzájom exkomunikovali. Tým sa dovŕšil rozkol medzi „rímskou a konštantínopolskou“ cirkvou.


Konštantín IX. Monomachos zomrel 11. januára 1055.





Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
URL : https://www.valka.cz/Konstantin-IX-Monomachos-t31976#225152Verze : 0