Main Menu
User Menu

Konštantín IV

Konštantín IV. – byzanský cisár


vládol v rokoch 668-685


Konštantín bol najstarším synom cisára Konstansa II. a jeho manželky Fausty. Narodil sa okolo roku 650. V apríli 654 ho cisár Konstans vyhlásil za spolucisára.


Na začiatku Konštantinovej vlády, Araby vedení kalifom Muavijom zaútočili na Sicíliu, Severnú Afriku a Anatoliu. V roku 670 sa im podarilo obsadiť polostrov Kyzilkos, ležiaci v blízkosti Konštantínopolu a založili na ňom vojenskú základňu z ktorej mohli priamo ohrozovať Konštantínopol. V rokoch 674-678 zablokovala arabská flotila Konštantínopol. Byzantíncom sa ich však podarilo v roku 678 poraziť, pomocou novej zbrane – gréckeho ohňa. Vynašiel ho sýrsky architekt Kallinkus. Byzantínci, zloženie horľavej zmesi dokonale tajili, údajne ešte ani dnes nie je známe presné zloženie tejto zmesi. Byzantíncom sa podarilo poraziť aj arabskú pozemnú armádu. Tieto vojenské neúspechy donútili kalifa Muavijovi uzavrieť s Byzanciou mier na 30 rokov a zaviazal sa každoročne odvádzať Byzancii tribút.


Po tomto úspechu sa Konštantín obrátil proti Slovanom, ktorí nepriateľsky vystupovali proti Byzancii. Konštantínovi sa podarilo znemožniť zjednotenie drobných slovanských kniežactiev o ktoré sa pokúšal knieža Perbund (Perbundus).


V roku 678 sa objavilo nové nebezpečenstvo - Bulhari. Ešte v roku 660 sa časť bulharských kmeňov usadila v delte Dunaja. Druhá časť Bulharov sa usadila v Panónii a spojila sa s Avarmi. V Panónii okrem Avarov a Slovanov žili aj potomkovia Grékov, ktorí sem boli zavlečení počas lúpežných vpádov Avarov na byzanské územia. Napriek tomu, že sa miešali s Avarmi, zachovali si kresťanskú vieru a svoje grécke etnické povedomie. Ich náčelníkom sa stal Bulhar Kuver. Vzbúril sa proti Avarom a s touto skupinou Grékov a Bulharov odtiahol z Panónie. Títo Gréci sa usadili v okolí Solúne. Bulhari zostali v Macedónsku a postupne splynuli so slovanským obyvateľstvom. Konštantín prijal túto skupinu ako svojich spojencov a poddaných. Iné to už bolo so skupinou Bulharov, ktorí sa usadili v dunajskej delte. Konštantín, aby zastavil ničivé vpády tejto skupiny Bulharov na byzanské územia a aby chránil svojich nových poddaných – Slovanov, vyslal proti Bulharom byzanské vojsko a flotilu. No Bulharom, pod vedením Asparuchom (Asparuch), sa podarilo Byzantíncom poraziť a zabrať nové územia na úkor Byzancie. Bulhari si na týchto územiach podmanili slovanské kmene a založili prvý, trvalý politický celok na území byzanskej ríše – „prvé Bulharsko“.


Konštantín v roku 680 zvolal v poradí už šiesty ekumenický koncil (tretí konštantínopolský). Na tomto koncile sa definitívne vyriešil, viac ako dve storočia trvajúci, spor o dvojitosti Kristovej podstaty (božskej a ľudskej). Aj keď by sa dalo povedať, že tento spor vyriešili Araby tým, že obsadili východné provincie Byzanskej ríše. Práve tieto oblasti obývali prívrženci monotheletizmu (stretol som sa aj s pojmom monofyzitizmus (jedna podstata)). Tento koncil odsúdil monotheletizmus a obnovil ortodoxiu.


Podobne ako jeho otec Konstans II. aj Konštantín sa snažil zabezpečiť následníctvo pre svojho najstaršieho syna. Napriek silnej opozícii v armáde a v senáte sa Konštantínovi podarilo oboch svojich bratov Héraklea a Tiberia, ktorí boli formálne jeho spolucisára, zbaviť ich úradov a uväzniť. Na Konštantínov pokyn im bol odrezaní nos. Po týchto udalostiach, Konštantín vyhlásil v roku 681 svojho syna Justiniana II za svojho spolucisára.


Konštantín zomrel ako 34 ročný, v roku 685, na dyzentériu.



Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org


Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
URL : https://www.valka.cz/Konstantin-IV-t57582#208101Verze : 0