Kimura, Heitaró

Kimura, Heitaró

Počiatky kariéry
Narodil sa v prefektúre Saitama, severne od Tokia a vyrastal v prefektúre Hirošima. Od mladéhých liet nastupuje do vojenskej školy a v 1908 ukončuje Imperiálnu armádnu vojenskú akadémiu. V 1916 ukončuje Vojenské vojnové kolégium ako delostrelec.
Účastní sa v čase 1918 do 1919 Japonskej sibírkej intervencie a bojuje proti Červenej armáde. Potom je poverený ako vojenský atašé v Berlíne.
V druje poloovici roku 1928 je pridelený k Inšpektorátu delostrelectva a následne ako inštruktor školy polného delostrelectva.
Je vybraný ako člen Japonskej delegácie na konferenciu o odzbrojení, ktorá sa konala v Londýne od 1929 do 1931.
Po jeho návrate do Japonska je mu zverené velenie 22. pluku delostrelectva.
V 1932 sa vracia do Školy polného delostrelectva kde pôsobí ako inštruktor, pričom na tomto poste pôsobí do 1934, odkedy je inštruktorom v Škole pobrežného delostrelectva.
V roku 1935 sa Kimura najprv pohybuje v blízkosti Japonskej politiky, keď je následne menovaný vedúcim kontrolnej sekcie v Ekonomickej mobilizačnej kancelárii na Ministrestve vojny. Nasledovného roku sa stáva vedúcim kancelárie arzenálu.
1936 je mu udelaná hodnosť generálmajor a 1939 generálporučík. Toho istého roku je mu pridelené velenie 32. divízie v Číne a na tomto poste zotrváva do 1940. Od 1940 do 1941 slúži Kimura ako náčelník štábu Kuangtungskej armády v Mandžusku.
1941 sa vracia na ministerstvo vojny ako viceminister, prićom asistuje ministrovi vojny Tódžóovi Hidekimu, pri plánovaní stratégii pre druhú Sino-japonskú vojnu a následne pre vojnu v Pacifiku.
Od 1943 do 1944 je členom Najvyššej vojnovej rady, kde má výrazný vplyv na politiku a ďalšiu vojnovú stratégiu.


Obrat vo vojne
Koncom v 1944, keď sa vojna otáča proti Japonsku po drtivej porážke v Imphal, Kimura je poverený aby velil Barmskej armáde. V tomto období sú Japonské sily tlačené k ústupu na všetkých frontoch a spojenci majú jasnú prevahu a to hlavne vo vzduchu. Posily, podpora muníciou a výzbrojov sú nedostatočné. Imperiálny generálny štáb sa domnieval, že Kimura s jeho silymi si bude schopný logisticky sám vystačiť.
Japonská armáda neni schopná ubrániť Barmu a Kimura sa sťahuje za rieku Irrawaddy, aby napadol spojencov, keď budú ich zásobovacie línie stenčené. Naneśťastie pre neho, spojenci disponovali dostatočným množstvom materiálu a hlavná tiaž ofenzívy sa sústredila na pozíciách v Meiktila a Mandalay. Od tohto momentu bol Kimura schopný iba zdržiavania akcii a bojov. Snažil sa radšej o zachovanie svojich síl, ako dať príkaz k boju o hlavné mesto Rangún do posledného muža.


Koniec vojny a jeho koniec
1945 je povýšený do hodnosti generála a venuje sa organizoavniu svojich síl až do kapitulácie Japonska.
Po kapitulácii Japonska je Kimura zatknutý spojeneckými silama a obvinený Medzinárodným vojenským tribunálom pre ďaleký východ, zo spáchania vojnových zločinov. Tribunál uviedol v obžalobe jeho úlohu pri plánovaní stratégie vojny s Čínou a v Juhovýchodnej Ázii. Taktiež sa v obžalobe spomínal jeho laxný prístup pri možnosti zabrániť zverstvám páchaných na vojnových zajatcoch v Barme. Aj keď Železnica smrti v Burme bola stavaná v letech 1942–1943 a Kimura prichádza do Burmy až v 1944, je mu kladene´za vinu, že aj v tomto období bol zodpovedný za smrť väzňou a civilov pri stavbe a obsluhe tejto železnice.
Roku 1948 je zhliadnutý vinným z bodov obžaloby 1, 27, 29, 31, 32, 54 a 55. Je odsúdený k trestu smrti a popravený obesením dňa 23.12.1948 v Tokiu ve väzení Sugamo.

Zdroj:
en.wikipedia.org
http://pwencycl.kgbudge.com/
www.generals.dk