KH-60

V roku 1927 bolo rozhodnuté o ďalšom vývoji K.H.-50, ktorého výkony neboli dostatočné. Práce prebiehali už pod značkou ČKD (firma Breitfeld-Daněk sa zlúčila s firmou Českomoravská-Kolben). Vojenská správa objednala opäť dva prototypy. Hlavnou zmenou oproti K.H.-50 bola výmena motora za silnejšiu verziu. Zmeny sa týkali i konštrukcie korby (nákladový a motorový priestor).
O typ prejavili i záujemcovia zo zahraničia a po dokončení dvojice KH-60 boli tieto traktory predané Sovietskeho zväzu.
Skúsenosti s KH-60 viedli k rekonštrukcii jedného KH-50. MNO objednalo rekonštrukciu obj. čj. 32.650-V/3 odděl.1927. Zrekonštruovaný traktor prešiel preberacími skúškami 17.1.1928 - 19.1.1928.
Po skúškach bolo rozhodnuté prestavať KH-60 na bojový útočný voz.

Staršie zdroje uvádzajú, že Taliansko odkúpilo pravdepodobne v roku 1930 jedno vozidlo označované ako KH-70. Bohužiaľ v podnikovom archíve ČKD a ani v archívnych zbierkach VHA sa informácie o takomto obchode a toto označenie nedohľadalo (via. Jaroslav Špitálský¹⁾).

Ivo Pejčoch – Československé pásové dělostřelecké tahače 1918-1950, vydavateľstvo Ares, ISBN 978-80-86158-52-5
Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 6, Střední Evropa 1919-1945 I.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2005, ISBN 80-86158-46-2
Vladimír Francev, Charles K. Kliment - Československá obrněná vozidla 1918-1948, vydavateľstvo ARES, II. vydanie, Praha 2004, ISBN 80-86158-40-3
¹⁾https://rotanazdar.cz/?p=9390&lang=cs

Prestavba zrekonštruovaného traktora KH-60 na bojový útočný voz sa realizovala v ČKD Slaný na základe objednávky Vojenského technického ústavu čj. 17731/III.odděl. VTÚ. Karoséria bola vyrobená z relatívne tenkého plechu. Skúšky pokračovali až do 11/1929. Niekedy počas roka 1929 vzniká návrh novej karosérie vypracovanej III. odborom VTÚ. 16.12.1929 je vymontované delo Vickers kalibru 47 mm a nasledujúci deň je po vlastnej osi prepravené do ČKD, kde má byť namontovaná nová karoséria z plechov silných 6 - 14 mm.
Od 12/1929 do 5/1930 je bojový voz v ČKD, kde sa spoločne s VTÚ vykonávajú skúšky. Vozidlo bolo 21.5.1930 prevzaté a prevezené do Milovíc. Vozidlo 11.9.1930 formálne mení umiestnenie, kedy je prevedený do majetku Pluku útočnej vozby.
V Miloviciach je pridelený k 2. rote obrnených automobilov. Vozidlo však nie je využívané a stojí v garáži.
25.3.1931 vozidlo prešlo porovnávacími jazdnými skúškami s tankom Renault FT a dvojicou tančíkov Carden-Loyd. Po skúškach je opäť uskladnený v garáži. V 12/1932 mu bolo pridelené policajné číslo 13.362.
28.3.1933 je predvedený frekventantom vojenskej školy.
2.5.1933 nariadil veliteľ Práporu útočnej vozby vyhotoviť fotografickú dokumentáciu vozidla. To bolo splnené, dátum fotografovania však nie je známy.
Na základe Plukovného rozkazu č. 7 zo dňa 22.9.1933 bolo vozidlo pridelené k pomocnej rote Pluku útočnej vozby.
5.10.1933 je prevedené do Školy útočnej vozby (15.9.1935 bol útvar zmenený na Učilište útočnej vozby). Čoskoro po vzniku Učilišťa útočnej vozby bolo rozhodnuté nepotrebné vozidlo zrušiť. Vozidlu bolo odobraté pancierovanie, no samotný podvozok bol evidovaný ako školná pomôcka. Pri presune Učilišta z Milovíc do Vyškova putuje podvozok do nového pôsobiska. Tu bol až do okupácie Nemeckom v 3/1939, kedy ho zabavili nemecké orgány. Pravdepodobne rýchlo bol novými majiteľmi zošrotovaný.

Staršie zdroje uvádzajú, že Taliansko odkúpilo pravdepodobne v roku 1930 jedno vozidlo označované ako KH-70. Bohužiaľ v podnikovom archíve ČKD a ani v archívnych zbierkach VHA sa informácie o takomto obchode a toto označenie nedohľadalo (via. Jaroslav Špitálský¹⁾).

Ivo Pejčoch – Československé pásové dělostřelecké tahače 1918-1950, vydavateľstvo Ares, ISBN 978-80-86158-52-5
Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 6, Střední Evropa 1919-1945 I.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2005, ISBN 80-86158-46-2
Vladimír Francev, Charles K. Kliment - Československá obrněná vozidla 1918-1948, vydavateľstvo ARES, II. vydanie, Praha 2004, ISBN 80-86158-40-3
¹⁾https://rotanazdar.cz/?p=9390&lang=cs