Main Menu
User Menu

Justin II

Justin II (Justinos) – Byzanský cisár


vládol v rokoch 565-578


Justin II. bol synom Justinianovej sestry Vigilantie. Justinian ho vždy považoval za svojho budúceho nástupcu a zveril mu niekoľko úradov. No jeho nástup na cisársky trón sa neobišiel bez komplikácií. Časť byzanskej spoločnosti, a hlavne časť senátu, podporovali iného Justinianovho synovca, zhodou okolnosti takisto Justina. Tento problém však rýchlo vyriešila manželka Justina II, Sofia. Dala manželovho soka zavraždiť. Justina korunovali hneď na druhý deň po Justinianovej smrti 15. novembra 565.


Justin II. po svojom nástupe chcel ozdraviť štátne financie a ekonomiku ríše. Zrušil a hlavne znížil výšku niektorých daní, ktoré zaviedol Justinian. Týmto si získal popularitu u obyvateľstva. Justinian si za tieto prostriedky „kupoval“ mier s Perziou a udržiaval armádu v novozískaných západných provinciách.


V roku 565 vypukla vojna medzi Longobardmi a Gepidmi sídliacimi v bývalej rímskej provincii Pannonia. Longobardi uzavreli spojeneckú dohodu s Avarmi (nomádsky kmeň, ktorý sa v Karpatskej kotline usadil ešte za Justinianovej vlády). Gepidi zasa požiadali o pomoc Justina. Justin prisľúbil Gepidom pomoc, výmenou za mesto Sirmium (dnešná Sremská Mitrovica). Byzanské vojská obsadili Sirmium, ale do vojny na strane Gepidov nezasiahli. Justin totiž uzavrel s Longobardmi dohodu, že v tejto vojne zachová Byzancia neutralitu. Longobardi a Avari porazili Gepidov a obsadili gepidské územia. Avari však pokračovali vo vojenských akciách proti svojim niekdajším spojencom Longobardom. Tí v roku 568 spoločne so zvyškami Gepidov opustili Pannoniu a vpadli do Itálie. Byzanské vojská v Itálii na túto inváziu neboli pripravené. Justin dokonca rok pred inváziou odvolal hlavného veliteľa byzanských vojsk Narsesa. Bol to práve Narses, kto pre Justiniana získal Itáliu. Byzanské vojská boli porazené. Longobardi ovládli takmer celú Itáliu, v rukách Byzantíncov zostal len juh Itálie. Byzantínci sa ešte v roku 576 pokúsil dobiť Itáliu späť, no ich vojská boli porazené. Postupne Byzancia stratila všetky provincie, ktoré k ríši pripojil Justinian. Visigóti v roku 568 dobili byzanské dŕžavy v Hispánii. A o rok nato zasa Berberi vytlačili Byzantíncov z provincie Afrika.


Justín po nástupe na trón zrušil mierovú dohodu s Perziou a odmietol platiť perzskému kráľovi každoročný tribút. Medzi oboma ríšami sa rozbehli nové diplomatické rokovania. Tie trvali až do roku 572. Rokovania stroskotali na Justinovej tvrdohlavosti. Cisár odmietal „platiť“ Perzii za mier. To malo za následok novú vojnu s Perziou. Perzské vojská koncom roku 572 až príliš ľahko ovládli dve kľúčové byzanské pevnosti Daras a Nisibis. Peržanom sa podarilo obsadiť Sýriu. V tom čase cez zamrznutí Dunaj vpadli do Byzancie Avari spoločne so Slovanmi. Porazili byzanskú armádu vedenú budúcim cisárom Tiberiom I. Konštantínom a vyplienili krajinu. A keď k tomu v Konštantínopole vypukla nová epidémia hrčovitého moru, nervovo labilný Justin sa pod ťarchou týchto katastrofických správ zbláznil. Hroziacu katastrofu sa podarilo prekvapujúco vyriešiť cisárovne Sofii. Listom sa obrátila na perzského kráľa Chosrea. Posťažovala sa mu na svoju zlú situáciu a perzský kráľ, čuduj sa svete, prerušil na tri roky vojenské akcie proti Byzancii a poslal cisárovnej svojich lekárov. Boje pokračovali len v Arménii, ktorú veliteľ byzanskej armády Justinian v roku 575 pripojil k ríši. Cisárovna Sofia v roku 576, presvedčila svojho manžela, aby vyhlásil Tiberia za spolucisára.


Justin zomrel v roku 578.


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org
URL : https://www.valka.cz/Justin-II-t55771#203928Verze : 0