Jednotky Hlinkovej gardy
Podľa organizačného rozkazu číslo 5, vydaného hlavným veliteľstvom Hlinkovej gardy v Bratislave dňa 15. decembra 1938 Hlinkova garda sa delila na tieto zbory:
- Hlinkova mládež
- Hlinkova garda
- Dôvernícky zbor
Hlinkova mládež sa ďalej členila na:
- vĺčatá (6 - 10 rokov)
- orlíkov (10 - 14 rokov)
- junákov (14 - 19 rokov)
Hlinkova garda sa členila na:
- úderníkov (19 - 40 rokov)
- obrancov (40 - 60 rokov)
- rodobrancov
Okrem toho mohla byť tvorená HG i podľa zložiek ideových alebo odborných, a to na dobrovoľníkov - legionárov, akademickú mládež, železničiarov, poštárov, letcov, jazdcov, motoristov, bicyklistov a pod.
Jednotky HG
Najmenšou a základnou jednotkou bolo družstvo pozostávajúce z 8-15 gardistov, čata mala 3 družstvá, stotina 4 čaty, zástava 4 stotiny, pluk 3-4 zástavy, divízia 3 pluky. Podľa počtu obyvateľstva a gardistov mohli byť v počtoch jednotiek malé rozdiely.
Družstvo organizovali jedným veliteľom družstva, jedným zástupcom veliteľa družstva a jedenástimi gardistami.
Čata zahŕňala jedného veliteľa čaty, jedného zástupcu veliteľa čaty a tri družstvá.
Stotinu tvoril jeden veliteľ stotiny, jeden zástupca veliteľa stotiny (veliteľ tretej čaty), dvaja trubači, jeden zdravotný poddôstojník, štyria nosiči ranených a štyri čaty.
Zástavu tvoril jeden veliteľ zástavy, jeden pobočník veliteľa zástavy, jeden trubač, jeden lekár, jeden zdravotný poddôstojník a dvaja nosiči obväzov, jeden pisár a štyri stotiny.
Pluk bol organizovaný jedným veliteľom pluku, jedným pobočníkom veliteľa pluku, jedným trubačom, lekárom pluku, jedným zdravotným poddôstojníkom, dvoma nosičmi obväzov, dvoma pisármi, plukovou hudbou a tromi zástavami.
Veliteľský zbor pozostával z veliteľa, pobočníka a piatich oddelení (organizačné a osobné, propagačné a politické, výcvikové, osvetové, hospodárske).
Tvorenie jednotky
Každé miestne veliteľstvo zorganizovalo jednotky na základe počtu členov a rozdelilo ich na úderníkov a obrancov, so zreteľom na ich zameranie (akademici, železničiari, poštári, atď.).
Pre každú jednotku miestny veliteľ určil jedného gardistu ako veliteľa. Tento veliteľ organizoval jednotky podľa stanovených zásad a sám určoval veliteľov družstiev, čiat atď.
Okresné veliteľstvo organizovalo z jednotiek obcí a miest vyššie jednotky zlúčením menších jednotiek (napr. družstvá susediacich obcí zlúčil do čaty, čaty do stotín atď.).
Oblastné veliteľstvo tvorilo podobným spôsobom svoje iné jednotky. Oblastným veliteľstvám prideľovali aktívnych dôstojníkov v spolupráci s Ministerstvom národnej obrany. Títo dôstojníci boli výcvikovými a organizačnými poradcami veliteľov oblastí. V sídlach okresných veliteľstiev sa nachádzali okresné a miestne veliteľstvá HG. V sídlach oblastných veliteľstiev sídlili oblastné, okresné a miestne veliteľstvá.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša: ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora
Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:
LETZ, Róbert: Biskup Michal Buzalka a politický život. In: Biskup Michal Buzalka,
Bratislava : Lúč, 2002, s.91.
Slovenský národný archív Bratislava, archívny fond Hlinkova garda, inventárne číslo
604 - 53 - 1.
Podľa organizačného rozkazu číslo 5, vydaného hlavným veliteľstvom Hlinkovej gardy v Bratislave dňa 15. decembra 1938 Hlinkova garda sa delila na tieto zbory:
- Hlinkova mládež
- Hlinkova garda
- Dôvernícky zbor
Hlinkova mládež sa ďalej členila na:
- vĺčatá (6 - 10 rokov)
- orlíkov (10 - 14 rokov)
- junákov (14 - 19 rokov)
Hlinkova garda sa členila na:
- úderníkov (19 - 40 rokov)
- obrancov (40 - 60 rokov)
- rodobrancov
Okrem toho mohla byť tvorená HG i podľa zložiek ideových alebo odborných, a to na dobrovoľníkov - legionárov, akademickú mládež, železničiarov, poštárov, letcov, jazdcov, motoristov, bicyklistov a pod.
Jednotky HG
Najmenšou a základnou jednotkou bolo družstvo pozostávajúce z 8-15 gardistov, čata mala 3 družstvá, stotina 4 čaty, zástava 4 stotiny, pluk 3-4 zástavy, divízia 3 pluky. Podľa počtu obyvateľstva a gardistov mohli byť v počtoch jednotiek malé rozdiely.
Družstvo organizovali jedným veliteľom družstva, jedným zástupcom veliteľa družstva a jedenástimi gardistami.
Čata zahŕňala jedného veliteľa čaty, jedného zástupcu veliteľa čaty a tri družstvá.
Stotinu tvoril jeden veliteľ stotiny, jeden zástupca veliteľa stotiny (veliteľ tretej čaty), dvaja trubači, jeden zdravotný poddôstojník, štyria nosiči ranených a štyri čaty.
Zástavu tvoril jeden veliteľ zástavy, jeden pobočník veliteľa zástavy, jeden trubač, jeden lekár, jeden zdravotný poddôstojník a dvaja nosiči obväzov, jeden pisár a štyri stotiny.
Pluk bol organizovaný jedným veliteľom pluku, jedným pobočníkom veliteľa pluku, jedným trubačom, lekárom pluku, jedným zdravotným poddôstojníkom, dvoma nosičmi obväzov, dvoma pisármi, plukovou hudbou a tromi zástavami.
Veliteľský zbor pozostával z veliteľa, pobočníka a piatich oddelení (organizačné a osobné, propagačné a politické, výcvikové, osvetové, hospodárske).
Tvorenie jednotky
Každé miestne veliteľstvo zorganizovalo jednotky na základe počtu členov a rozdelilo ich na úderníkov a obrancov, so zreteľom na ich zameranie (akademici, železničiari, poštári, atď.).
Pre každú jednotku miestny veliteľ určil jedného gardistu ako veliteľa. Tento veliteľ organizoval jednotky podľa stanovených zásad a sám určoval veliteľov družstiev, čiat atď.
Okresné veliteľstvo organizovalo z jednotiek obcí a miest vyššie jednotky zlúčením menších jednotiek (napr. družstvá susediacich obcí zlúčil do čaty, čaty do stotín atď.).
Oblastné veliteľstvo tvorilo podobným spôsobom svoje iné jednotky. Oblastným veliteľstvám prideľovali aktívnych dôstojníkov v spolupráci s Ministerstvom národnej obrany. Títo dôstojníci boli výcvikovými a organizačnými poradcami veliteľov oblastí. V sídlach okresných veliteľstiev sa nachádzali okresné a miestne veliteľstvá HG. V sídlach oblastných veliteľstiev sídlili oblastné, okresné a miestne veliteľstvá.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša: ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora
Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:
LETZ, Róbert: Biskup Michal Buzalka a politický život. In: Biskup Michal Buzalka,
Bratislava : Lúč, 2002, s.91.
Slovenský národný archív Bratislava, archívny fond Hlinkova garda, inventárne číslo
604 - 53 - 1.