Išiwara, Kandži

Išiwara Kandži

Išiwara bol rodákom z prefektúry Jamagata, kde sa narodil v samurajskej rodine. Jeho rodina počas Bóšinskej vojny podporovala Tokugawa-bakufu ("Tokugawký šógunát") a severnú alianciu a z tohto dôvodu následne nemohol nikto z rodiny zastávať vyššie vládne pozície po restauraci císařskej moci Meidži (1868).
Vo veku 13 rokov je zapísaný do vojenskej školy. V roku 1909 ukončuje Císařskú vojenskú akadémiu.
Po ukončení štúcia je pridelený k 65. pešiemu pluku, s ktorým po anexii v 1910 slúži v Korei. V 1915 nastupuje na Armádne štábne kolégium, ktoré úspešne ukončuje v 1918.
V nasledovnom období zastáva rôzne štábne pozície a je vybraný pre štúdium v Nemecku ako vojenský pridelenec. V rokoch 1923 – 1925 pôsobí v Berlíne a Mnichove, kde sa zaoberá štúdiom vojenskej stratégie a histórie. Ako tútotri mu slúžia bývalí dôstojníci z Nemeckého generálneho štábu a do Japonska sa vracia z novými poznatkami ohľadne vojenskej teórie a doktríny.


Mandžusko
Po svojom návrate je Išiwara pridelený k armádnemu štábnemu kolégiu ako inštruktor a následne pôsobí v štábe Kuantungskej armády v Mandžusku, kam prichádza koncom roku 1928. Išiwara po svojm príchode videl v Kuantungskej armáde príležitosť na usporiadanie chaotickej politickej situácie v severnej Číne, kde Japonsko malo dôležité ekonomické investície. Išiwara a plk. Seiširó Itagaki začali s vypracovávaním plánu na využitie tejto situácie.
18.9.1931 príslušníci Kuantungskej armády tajne umiestňujú bombu pod koľaje Japoncami kontrolovanej juhomandžuskej železnice. Toto je zhodené na čínskych vojakov s tým, že chceli zaútočiť na železnicu a Išiwara nariaďuje japonským jednotkám obsadiť čínske kasárne v neďalekom Liutiaokou. Následne nariaďuje ďalšim jednotkám Kuantungskej armády prevziať kontrolu nad ďalšími mestami v Mandžusku. Toto vśetko sa udialo bez vedomia nového velitela Kwantungskej armády gen. Šigeru Hondžó, respektíve Generálneho štábu v Tokiu.
Táto invázia v Manchurii vyvolala poplach na politickej scéne v Japonsku ako aj v medzinárodnom spoločentve. Išiwara sa domnieval, že bude postavený pred vojenský súd za svoju neposlušnosť. Ale jeho úspešná operácia mala práve opačný efekt. Išiwara začal byť obdivovavný mladými pravicovo oriantovanými nacionalistickými dôstojníkmi za jeho rozhodnosť a iniciatívu.
Po návrate do Japonska je mu zverené velenie 4. pešieho pluku v Sendai.


Pôsobenie v Japonsku
V roku 1935 sa stáva náčelníkom operácii Generálneho štábu, kde má ako úlohu pracovať na jeho vízii japonskej budúcnosti. Bol silným zástancom pan-asianizmu. Taktiež bol silným zástancom "Hokušinron" (Útoku na sever - Northern Expansion Doctrine) v opozícii s plánom námorníctva "Nanšinron" (Útok na juh - Southern Expansion Doctrine).
Útok na sever predpokladal že Japonsko sa spojí s státy Mančukuo a Čínou, pričom vytvoria Východoázijskú ligu a pripravia sa na boj s ZSSR. Po tom, ako bude ZSSR porazený, bude sa Japonsko môcť sústrediť na boj južným smerom, aby tu oslobodil krajiny spod európskeho kolonializmu. A až potomto výťaznom ťažení bude Impérium pripravené na boj proti USA.
Išiwara mal víziu, že v krajine bude existovať iba jedna strana, ktorá bude obhajovať a zabezpečovať ekonomické potreby krajiny. Ostatné politické strany budú rozpustené a obchodníci a bakári budú odstavení od moci. Toto malo zabezpečiť Japonsku ekonomickú silu na budúci konflikt.
26.2.1936 sa pokúsili jeho prívrženci o prevrat, pričom zavraždili několko rôznych politických lídrov a požadovali zmenu vlády, ktorá by bola v súlade s požiadavkami filozofie Išiwarua. Avšak Išiwara sa postavil proti prevratu a požadoval vyhlásenie výnimočného stavu.
Následne zástupca štábu Hadžime Sugijama vyslal jednotky s posádok do okolia Tokia, Išiwara je menovaný operačným dôstojníkom velenia výnimočného stavu.


Návrat do Manchurie
V marci 1937 sa Išiwara stáva generálmajorom a je odvelený späť do Mandžuska, ako zástupca náčelníka štábu Kuantungskej armády. Tu objavuje, že väčšina jeho spolubojovníkov nezdieľa jeho názor na vytvorenie novej pan-azijskej zóny, ale majú záujem sa správať ako koloniálni okupanti na dobytých územiach. Išiwara toto oznamuje nadriadeným a dostáva sa s nimi do konfliktu, dokonca aj z velitelom Kwantungskej armády, gen. Hideki Tódžó. Požadoval napríklad, aby sa Japonci nesprávali na obsadenom území dominantne, ale partnersky, čo samozrejme sa stretávalo s odporom.


Koniec kariéry
Po tomto strete je vystriedaný vo velení a prevelený, aby prevzal velenie nad lokálnou pevnosti v Maizuru, na pobreží blízko Kjóta.
Tu začína analyzovať príčiny porážky japonských síl v Nomonhan a študuje taktiku, ktorá k tomuto výsledku viedla. Taktiež vypracúva stratégie, aby k tomuto v budúcnosti nedošlo. Taktiež pokračuje vo svojej snahe o Východoázijskú ligu v pratnerstve s Čínou a Mančukuo a je odporcom invázie do Číny.
V 1939 sa stáva generálporučíkom a je mu zverené velenie 16. divize.
V tomto čase jeho politický oponent Tódžó dosahuje najvyššich postov a snaží sa o to, aby bol Išiwara vylúčený z armády. Avšak toto sa mu nedarí pre silný odpor zo strany mladých dôstojníkov a pravicových aktivistov. Avšak k tomuto dochádza aj napriek tomuto odporu po tom, ako Išiwara verejne označí Tódžóa ako nepriatela Japonska. Následne je Išiwara umiestnený do výslužby. Odchádza zpet do pref. Jamagata, kde sa venuje písaniu a štúdiu polnohospodársta a to až do konca vojny.
Po skončení 2. sv. vojny Najvyšší velitel spopjeneckých mocí povolal Išiwaru ako svedka pred Medzinárodný tribunál pre ďaleký východ. Proti Išiwarovi neboli vznesené nijaké obvinenia, pravdepodobne pre jeho otvorenú opozíciu proti Tódžóovi, nejen s Čínou ako aj útoku na USA.
Pred súdom však prejavil stvoje nepriatelstvo voči USA a pred US advokátom vyhlásil, že by pred súdiom mal stáť aj prezident Harry S. Truman za masové bombardovanie Japonských civilov.

Zdroj:
en.wikipedia.org
www.generals.dk
http://ja.wikipedia.org/wiki/石原莞爾