ITA - Lancia 1Z (1ZM)

27.1.1915 získala firma Ansaldo objednávku na dodanie nových obrnených automobilov. Janovská spoločnosť si ako platformu vybrala podvozok nákladného vozidla Lancia 1Z. Projekt bol prijatý 14.2.1915. Prototyp vozidla bol vojenským predstaviteľom predstavený 17.4.1915. Testy prebehli 25.4.1915. Výzbroj tvorila trojica guľometov Vickers-Maxim kalibru 6,5 mm. Dvojica guľometov bola lafetovaná v hlavnej veži, tretí guľomet bol lafetovaný v menšej veži umiestnenej na hlavnej veži.
7.5.1915 obdržala firma Ansaldo objednávku č. 2401 na 20 vozidiel. Sériové vozidlá sa od prototypu odlišovali vetracími otvormi na kapote motora a väčšími pneumatikami (135 x 935 namiesto 120 x 880). Nedostatok guľometov Vickers-Maxim viedlo staviteľov k použitiu guľometov Maxim-Dreyse kalibru 6,85 mm. Tieto guľomety nieslo prvých sedem postavených automobilov. Samotná výroba vozidiel viazla a v roku 1915 ich bolo postavených sedem, zvyšných 13 vozidiel bolo postavených v prvej polovici roka 1916.
Druhá séria 17 vozidiel bola objednaná 11.3.1916 na základe zmluvy č. 979. Vozidlá 2. série sa od vozidiel 1. série mierne odlišovali. Pancierové kryty predných kolies boli nahradené jednoduchými blatníkmi, mriežka chladiča dostala ochranné deflektory a nový kryt motora. Motor dostal vylepšenie, mohol pracovať 30 minút s 30% vyšším výkonom (?). Prvých 12 vozidiel 2. série malo rovnaký podvozok ako vozidlá 1. série. Zvyšných päť vozidiel dostalo zosilnený podvozok.
Vozidlá v staticky vedenej vojne nemali veľké opodstatnenie, no po zmene situácie na bojisku a prechodu k pohyblivej vojne boli tieto vozidlá efektívnejšie v prieskumných a obranných úlohách než klasické jazdecké jednotky.
Preto velenie armády rýchlo reagovalo na tieto zmeny vedenia boja a 26.11.1917 podpísali objednávku č. 1706 na tretiu sériu vozidiel. Pôvodne bola objednávka na 35 automobilov, no 13.1.1918 bola rozšírená o ďalších 65 vozidiel. Prvých 17 vozidiel bolo dodaných k 31.3.1918, k 2.5.1918 bolo dodaných 32 vozidiel a do 16.6.1918 bolo dodaných 16 vozidiel. K 27.8.1918 bolo v armádnych jednotkách celkovo 83 vozidiel 3. série. Vozidlá 3. série sa však od predchádzajúcej výroby odlišovali absenciou sekundárnej veže umiestnenej na strope hlavnej veže. Tretí guľomet sa však nezrušil ale umiestnil sa do streliska v zadnej časti karosérie. Pôvodné guľomety Vickers-Maxim boli nahradené guľometmi Saint Etienne mod. 907 F kalibru 8 mm. Z dôvodu problémov s dodávaním plechov z chrómniklovej ocele boli nahradené plechmi s prímesou molybdénu.
Vozidlá boli využívané ešte dlho po skončení 1. svetovej vojny a boli priebežne modernizované. Zúčastnili sa operáciách v Líbyi.

Tieto vozidlá boli i exportované. Jedno vozidlo bolo dodané do Afganistanu (torzo vozidla nájdené v roku 2001), jedno do Maďarska (maďarské zdroje toto vozidlo neuvádzajú, pravdepodobne ide o omyl). Viaceré zdroje uvádzajú, že štyri vozidlá získalo Albánsko, ktoré ich malo používať až do roku 1939. Štyri vozidlá mali byť dodané Rakúsku, ktoré ich používalo do roku 1934 (nemám o tom žiadne informácie).
Štyri vozidlá boli odoslané do čínskeho Tien Tsin, kde malo Taliansko koncesiu. Vozidlá sa v rámci práporu "San Marco" mali podieľať na ochrane talianských štátnych príslušníkov.
V roku 1926 bola štvorica vozidiel odoslaná do talianskej provincie v Somálsku. Dvojica vozidiel sa 5.12.1934 zúčastnila incidentu vo Walwal (predzvesť nasledujúcej taliansko-etiópskej vojny).
Pre kampaň v Etiópii bolo do Somálska k 1^a squadriglia speciale S zaslaných celkovo 12 vozidiel. Dorazili 17.5.1935 a v 4/1936 ich posilnila druhá zmiešaná jednotka.
1.2.1936 dorazila do Massaoua v Eritrei jednotka 1° btg. automotoblindo Casali. Jednotka mala celkovo 12 vozidiel.
5.1.1937 dorazilo osem vozidiel do španielského Cádizu, kde mali podporiť španielske jednotky v španielskej občianskej vojne. 8.2.1937 sa zúčastnili okupácie Malagy a neskôr v bojoch v Guadalajare. V bojoch bolo stratených päť vozidiel, zvyšné tri vozidlá boli ponechané španielskej armáde. Na tomto bojisku sa pri porovnaní s protivníkovými obrnenými vozidlami sovietskými BA-6 potvrdila zastaralosť tohoto vozidla.
Napriek tomu sa Lancie zúčastnili bojov i v 2. svetovej vojne. V bojoch o Francúzsko v roku 1940 sa zúčastnilo 34 vozidiel. Ďalšie boli zaslané na balkánske bojisko a jedna čata bola odoslaná na ostrov Rodos.
15.1.1941 dorazilo 13 Lancií do Tripolisu (Lýbia).
Finálnym užívateľom Lancií boli nemecké jednotky na Balkáne, ktoré po talianskom prímerí z 8.9.1943 zabavili bývalému talianskému spojencovi.

Poznámka k označeniu vozidla 1Z vs. 1ZM:
Napriek všeobecnému deleniu verzie 1Z (dvojvežová verzia) vs. 1ZM (jednovežová verzia) sú v primárnom zdroji³⁾ obe verzie označované ako Lancia 1ZM. Vzhľadom na kvalitné uvedené zdroje je možné, že sa vozidlá všetkých sérií označovali ako 1ZM. Tieto zdroje nemám k dispozícii.

³⁾italie1935-45.com

1. séria

italie1935-45.com

2. séria

italie1935-45.com

3. séria

italie1935-45.com

Jedno vozidlo bolo použité na natáčanie Alessandriniovho filmu Giarabub, ktorý vyšiel 9.5.1942.
Dodnes za dochoval exemplár v Museo di guerra per la pace Diego de Henriquez, Trieste.
Ďalšie torzo Lancie sa v roku 2001 našlo v Afganistane neďaleko Kábulu a momentálne sa nachádza v Militärhistorischen Museum der Bundeswehr v Drážďanoch.

Okrem toho existujú dve reprodukcie:
Lancia 1Z - Museo della Motorizzazione Militare della Cecchignola (Rím)
Lancia 1ZM - Cirene (Lýbia)

www.facebook.com
bolidirossicamicienere.wordpress.com
the.shadock.free.fr
https://it.wikipedia.org/wiki/Lancia_1Z
wwiiafterwwii.files.wordpress.com

Československé Lancie
Československé jednotky v Taliansku získali dvojicu obrnených automobilov Lancia, s ktorými dňa 23.12.1918 vyrazili k návratu domov. Išlo o automobily z 1. a 2. série. Vozidlá boli označené ako č. 1 a č. 2. Lancia číslo 1 (2. séria) sa presúva do Tepličky (blízko Popradu) (v podriadenosti 6. pešej divízie). Lancia číslo 2 (1. séria) sa presúva do Galanty (7. eskadróna). Neskôr vozidlá obdržia policajné evidenčné čísla. Lancia č. 1 nesie označenie N VII-751 a Lancia č. 2 nesie označenie N VII-752. V období tesne po vyhlásení vzniku Československej republiky sa v roku 1919 vozidlá zúčastnili bojov s maďarskými vojskami na Slovensku.
Začiatkom roka 1920 bola Lancia č. 1 prezbrojená guľometmi "Š" vz. 7/12 (Schwarzlose 1907/12).
Obe vozidlá počas nasledujúcich rokov menia svoje posádky po celom Československu.
V roku 1934 sa zišla komisia, ktorá mala posúdiť technický stav vozidiel. V tom čase už mali nové policajné evidenčné čísla. Lancia č. 1 obdržala označenie 13.004 a Lancia č. 2 označenie 13.005. Začiatkom 7/1935 boli obe vozidlá odstrojené. Pancierovanie bolo uložené v Miloviciach a podvozky boli 13.7.1935 vo vleku za nákladnými automobilmi odvezené do mladoboleslavskej Škodovky. Vo firme Škoda boli adaptované na školné vozidlá. Podvozky boli armádou prevzaté 1.3.1937. Podvozok 13.004 bol odoslaný do Olomouca k Pluku útočnej vozby 2. Podvozok 13.005 bol odoslaný do Turčianského Svätého Martina k Pluku útočnej vozby 3, kde bol evidovaný ešte 11.8.1939 ako podvozok Lancia v reze ako školná pomôcka. O tomto školnom materiáli existuje len zmienka vo výkaze školných pomôcok bez ďalších podrobností, či fotografickej dokumentácie (info via. M. Uhrin). Je možné, že táto školná pomôcka prežila až do záveru 2. svetovej vojny.
Podrobnejšie informácie o osudoch jednotlivých vozidiel sú uvedené v primárnom zdroji⁴⁾.


Lancia č. 1 si v roku 1931 zahrala vo filme režiséra Svatopluka Innemanna "Třetí rota".

⁴⁾https://rotanazdar.cz/?p=8325&lang=cs
www.facebook.com
www.bojoslovensko.sk
https://www.cassovia.sk/hist/zozabudnutej/
komunikácia s Marianom Uhrinom
www.modelforum.cz

Lancia č. 1 je vozidlo z 2. série.
Lancia č. 2 je vozidlo z 1. série.


Na kvalitnejšej fotografii je identifikovaný nápis na bielom pruhu "košickej" Lancie. Ide o nápis "6. Švadrona".

www.modelforum.cz
Tomáš Jakl, Bernard Panuš, & Jiří Tintěra - Czechoslovak Armored Cars in the First World War and Russian Civil War, ISBN 13: 9780764348044