Narodil sa v prefektúre Hyōgo, roku 1911 ukončuje Imperiálnu vojenskú akadémiu ako dôstojník pechoty.
Od 28.1 do 4.3.1932 je pridelený k štábu Šanghajskej expedičnej armády. S touto sa účastní prvej bitvy o Šanghaj.
V čase od 1935 do 1937 je pridelený k 12. pluku pechoty, pričom v 1937 sa stáva plukovníkom. Roku 1938 sa stáva veliteľom 78. pluku pechoty.
Počiatkom roku 1941 velí Silám Južných morí. Skupina je vytvorená z 144. pluku. S touto skupinou sa zúčastňuje mnohých vylodení Japonskej expanzie na juh, obliehanie Guamu a Rabaul.
S cieľom zamedziť zverstvá páchané jeho jednotkami, vydáva v 1941 "Knihu al sprievodcu? vojakov v Južných moriach" ktorá pozostávala z 5 jednoduchých pravidiel: • nezabíjať zbytočne miestnych obyvateľov. • rabovanie a znásilňovanie je prísne zakázané. • budovy a majetok na nepriatelskom území nesmie byť vypaľovaný bez povolenia. • úszkostlive chrániť tajomstvo a dbať svojej bezpečnosti. • míňať muníciu opatrne, redukovať spotrebu na minimum.
Operácie na Novej Guinei
Počas kampane na Novej Guinei, Horii a jeho jednotka Južných morí sú poverení vykonať inváziu v Port Moresby, s týmto cieľom sa aj naloďuje, ale úmysel je odrzaený spojeneckými silami počas bitvy v Koralovom mori.
Po vylodení v oblasti Buna-Garara v júly 1942, Horii dosahuje nemožného, prevádza 8,500 mužov z jeho Síl Južných morí (teraz posilnené o 41. pluk) cez chodník Kokoda cez zradné pohorie Owen Stanley. Úmyslom Japonských jednotiek je zmocniť sa týmto spôsobom Port Moresby. Aj keď sprvoti prekvapuje Austrálsku obranu v oblasti, avšak zlyháva jeho logistika a zásobovacia trasa sa prerušuje a vojaci sú nútení bojovať s prázdnymi žalúdkami. Hlavne kôli meniacej sa vojnovej situácii, Horii v septembri 1942 nariaďuje ústup všetkým zostávajúcim vojakom cez Owen Stanley do Buna, na severnom pobreží. Bol si vedomý zložitosti ústupu, znovu rovnakou cestou, avšak situácia mu nedáva na výber, hlavne pre situáciu z nedostatočnými potravinovými zásobami.
Smrť
18.11.1942 je Horii netrpezlivý a chce sa urýchlene spojiť s jednotkami na severe. Rozhodne sa pokúsiť sa plaviť po rieke Kumusi spolu s jeho štábom na improvizovanom rafte. Keď však tento nabehne na potopený strom v prúde rieky, nariaďuje Horii opustiť raft a presadnúť na kanoe. Horii s náčelníkom štábu a ďalším dôstojníkom sa plavia v ústí Kumusi, 23.11.1942, keď sú zastihnutý silnou búrkou. Pri tejto dochádza sa kanoe prevráti do vody a Horii sa utopí. Jeho posledné slová údajne boli "Nikdy som nebol dobrý plavec. Povedzte vojakom, že Horii zahynul tu. Dlhý život cisárovi!"
Zodpovednosť za vojnové zločiny
Aj keď by Horii prežil vojnu a neutopil sa, pravdepodobne by bol súdený za vojnové zločiny a obesený spojencami. Horii a jeho jednotky boli zodpovedný za masaker Austrálskych vojnových zajatcov na Tol plantáži v Novej Británii ako aj kôli velmi zlému zobchádzaniu s civilimi na Novej Guinei.
