Hodža, Milan

Milan Hodža

(1878-1944)

Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch (okres Martin). Jeho strýko M.M. Hodža patril k najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra. V detstve bol vylúčený zo školy, pretože nechcel spievať uhorskú hymnu. Vyštudoval právo v Budapešti a Kluži, filozofiu vo Viedni, kde dosahoval vynikajúce študijné výsledky. Začínal ako novinár, vydával „Slovenský denník“ a neskôr „Slovenský týždenník“.

Hovorili mu "grandseigneur", lebo chodil vyobliekaný a správal sa ako šľachtic a mal rád nákladný život. Bol vynikajúcim rečníkom, svojím rozprávaním vedel zaujať iných zahraničných diplomatov a ministrov, vynikal rétorikou aj intelektom. Okrem toho ovládal sedem jazykov.

Veľkú časť svojho života venoval práci v prospech roľníkov. Keď mal 27 rokov, stal sa slovenským poslancom v Uhorskom sneme. Ako poslanec snemu práva slovenského národa v Uhorsku obhajoval v rokoch 1905-10. Následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d´Este si ho vybral za svojho dôverníka. Patril do tzv. Belvederskej skupiny, ktorá mala pripraviť plán reformy Rakúska-Uhorska na voľnejšiu federáciu štátov. K transformácií monarchie nakoniec nedošlo, keďže následníka trónu v Sarajeve zastrelil srbský nacionalista G. Princip.

Po vojne sa stal vedúcim činiteľom Agrárnej strany, od roku 1922 tam vykonával funkciu podpredsedu celoštátneho výboru. Významnejšia časť politickej kariéry Milana Hodžu sa datuje do obdobia medzivojnovej Československej republiky, kde zastával viaceré kľúčové posty:
- Minister unifikácie zákonov (1919-1920),
- Minister poľnohospodárstva (1922-1925),
- Minister školstva (1926-1929),
- Minister poľnohospodárstva (1932-1934),
- Minister zahraničných vecí (1935 – 1936).

Vyvrcholením jeho politickej kariéry bolo obdobie rokov 1935-38, keď ako prvý Slovák zastával post predsedu vlády.

Pred druhou svetovou vojnou chcel Hodža zamedziť Hitlerovým plánom. Vypracoval Dunajský plán, neskôr označovaný ako Hodžov plán. Jednalo sa o utvorenie homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe a zriadením zóny voľného obchodu bez colných bariér. Hoci jeho plán v tej dobe nenašiel ohlas, možno ho považovať za predohru povojnového plánu, na základe ktorého sa integrovala západná Európa.

Jeho názory prešli dlhším vývojom – myšlienku autonómie Slovenska spočiatku zavrhoval, no v lete 1938 ju nakoniec prijal. V roku 1938 sa pod tlakom medzinárodnej politickej situácie Hodža rozhodol podať demisiu a emigroval do Francúzska, kde založil Slovenskú národnú radu. V ČSR ho nahradila úradnícká vláda generála Syrového. Po porážke Francúzska odišiel do Londýna a odtiaľ pre nezhody s prezidentom Benešom do Spojených štátov.

Uvedomoval si, že ak sa chce stredná Európa brániť proti veľmociam, musí byť jednotná. Preto v tom čase rozvíjal projekt stredoeurópskej federácie, ktorá mala vzniknúť po ukončení vojny. Podľa plánu ju malo tvoriť osem štátov - Poľsko, Československo, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a Grécko. Hodža svoj plán opísal v knihe „Federácia v strednej Európe“.

Hodža zomrel 27. júna 1944 v Clearwater na Floride a pochovaný bol v Chicagu. Benešova vláda po vojne nepovolila prevoz jeho telesných pozostatkov na Slovensko. Len nedávno boli po 58 rokoch prevezené z USA a so všetkými poctami pochované na cintoríne v Martine.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Hod%C5%BEa