Grumman F4F-4 Wildcat

Grumman F4F-4 Wildcat


Stručná história vývoja:


V marci 1941 požadovalo námorníctvo od Grummanu ďalšie úpravy lietadiel F4F - hlavné zmeny bola požiadavka na hydraulické sklápanie krídiel (pre ušetrenie miesta na pri pobyte na lodi) a pridanie ďalšej dvojice guľometov do krídel. Ako prototyp XF4F-4 bolo použité lietadlo F4F-3 s.č.1897 s motorom P&W R-1830-86 a zameriavačom Mk.8. Lietadlo prvýkrát vzlietlo 15.05.1941 a začiatkom júna 1941 bolo vyslané na bojové testy k jednotkám. Piloti si ale nové lietadlo moc nepochvaľovali - dodatočná výzbroj a hydraulika spôsobila zvýšenie hmotnosti, čo sa prejavilo na obratnosti a aj na maximálnej rýchlosti. Ďalšiu nevýhodu predstavovala zmena množstva munície - z 1800 ks u F4F-3 klesla na 1440. Aby sa aspoň čiastočne odstránilo negatívne pôsobiace zvýšenie hmotnosti bolo u sériových lietadiel rozhodnuté o náhrade hydraulického sklápania krídel ručným mechanickým - rovnakým ako bolo použité na "britských" Grummanoch Martlet Mk.II. Prvý sériový stroj síce vzlietol 07.11.1941, ale až po Japonskom útoku na Pearl Harbour 07.12.1941 bolo rozhodnuté o masovom zavedení tohto stroja do výzbroje. V nasledujúcich mesiacoch zvýšil Grumman výrobu lietadiel (všetkých typov) až na 200 ks mesačne, ale stroje F4F-4 zasiahli do bojov vo väčšom počte až v máji 1942.


Na základe bojových skúseností bolo 14.07.1942 rozhodnuté o zmene výzbroje zo 6 guľometov späť na 4 so zásobou 450 nábojov na hlaveň. Ďalšiu inováciu zaviedli piloti VF-6 pôsobiaci na Guadalcanale - pod trup svojich F4F-3 a F4F-4 podvesili 159 galónovú nádrž s palivom pre zvýšenie doletu. Na tomto základe výrobca upravil pevné časti krídel novovyrobených lietadiel tak, aby sa pod ne dala podvesiť dvojica odhadzovateľných nádrží s objemom po 220 galónov paliva - takto vyrobené lietadlá vyrábal General Motors vo svojej Eastern Aircraft Division pod označením FM-2.


Označenie F4F-4A dostala verzia s motorom P&W R-1830-90, ale nakoniec sa na rozdiel od F4F-3A sériovo nevyrábala. Ako F4F-4B sa vyrábala verzia s motorom Wright R-1820-40B a vrtuľou Hamilton Standard. Tento typ nakoniec nebol zavedený do výzbroje US Navy, ale používal sa vo Veľkej Británii ako Grumman Martlet Mk.IV.
Označenie F4F-4P dostala prieskumná verzia (analógová k typu F4F-3P) vyrobená v malej sérii.


Po začatí výroby typu Grumman F6F potrebovala firma uvoľniť výrobnékapacity pre výrobu tohto typu, ale zároveň bolo potrebné pokračovať aj vo výrobe F4F-4. Preto bola výroba F4F-4 v lete 1942 presunutá do firmy General Motors (konkrétne Eastern Aircraft Division), kde prebiehala pod označením FM-1 (celkom 1060 lietadiel, z toho 300 slúžilo v Britskom námorníctve ako Martlet Mk.V). Prvých 10 kusov bolo identických s pôvodnou verziou F4F-4 (motor P&W R-1830-86, vrtuľa Curtiss Electric a 6 guľometov kalibru 0.50), ďalšie už boli vybavené iba štvoricou guľometov.


Zdroj: Andre R, Zbiegniewski, Krzysztof Janowicz - Grumman F4F Wildcat, Kagero 3012, ISBN 83-89088-53-3

Rozmístění nádrží a pancéřování F4F-4.
Třípohledový výkres F4F-4 / FM-1.


Zdroj:
www.history.navy.mil

.