Strážmajster Ladislav Škultéty – Gabriš
* 27. 6. 1738[1] Mojtín
+ 19. 8. 1831 Sanicolau Mic, dnes časť mesta Arad
Po matkinej smrti roku 1750 nastúpil do husárskeho pluku grófa Hadika, kde slúžil jeho otec. S týmto plukom sa zúčastnil na všetkých poľných ťaženiach sedemročnej vojny. Vyznamenal sa vo viacerých bojoch, napr. roku 1757 v bitke pri Kolýne a pri dobytí Berlína. Roku 1768 ho prevelili do 8. husárskeho pluku, kde slúžil až do svojej smrti. Až po 25 – ročnej službe sa stal poddesiatnikom (vicekaprálom) a roku 1778 riadnym desiatnikom.[2] Za zásluhy o hrdinstvo v poslednej protitureckej vojne bol povýšený na strážmajstra a vymenovaný za zástavníka pluku (1789). Vyslúžil si 2 najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú medailu za hrdinstvo a delový kríž. Ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu, latinčinu a vo veku 75 rokov sa naučil aj po francúzsky.[3] V roku 1812 sa zúčastnil ťaženia do Ruska.[4] Roku 1825 počas palácovej služby vo viedenskom Hofburgu cisár František osobne navrhol Škultétymu, že ho povýši na dôstojníka a s poctami penzionuje. Ten však túto poctu neprijal a požiadal, aby mohol ďalej slúžiť v dovtedajšej funkcii a hodnosti, s čím cisár súhlasil. Škultéty odslúžil ako vojak 81 rokov, zúčastnil sa na 22 ťaženiach[5] a 256 bitkách.[6] Posledných 41 rokov života bol zástavníkom 8. husárskeho pluku a je označovaný za najstaršieho vojaka v Európe.[7]
- --------------------
[1] Iný zdroj uvádza, že sa narodil roku 1735. DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX: Na prahu modernej doby. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008, s. 321.
[2] Podľa iného zdroja bol na desiatnika povýšený v roku 1788. DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX: Na prahu modernej doby. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008, s. 321.
[3] SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko - Vojenská kronika. Bratislava : Perfekt, 2005, s. 62.
[4] DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX: Na prahu modernej doby. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008, s. 322.
[5] SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko - Vojenská..., s. 62.
[6] DANGL, Vojtech: Bitky a bojiská v našich dejinách 2. Bratislava : Perfekt, 2007, s. 68.
[7] SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko - Vojenská..., s. 62.
* 27. 6. 1738[1] Mojtín
+ 19. 8. 1831 Sanicolau Mic, dnes časť mesta Arad
Po matkinej smrti roku 1750 nastúpil do husárskeho pluku grófa Hadika, kde slúžil jeho otec. S týmto plukom sa zúčastnil na všetkých poľných ťaženiach sedemročnej vojny. Vyznamenal sa vo viacerých bojoch, napr. roku 1757 v bitke pri Kolýne a pri dobytí Berlína. Roku 1768 ho prevelili do 8. husárskeho pluku, kde slúžil až do svojej smrti. Až po 25 – ročnej službe sa stal poddesiatnikom (vicekaprálom) a roku 1778 riadnym desiatnikom.[2] Za zásluhy o hrdinstvo v poslednej protitureckej vojne bol povýšený na strážmajstra a vymenovaný za zástavníka pluku (1789). Vyslúžil si 2 najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú medailu za hrdinstvo a delový kríž. Ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu, latinčinu a vo veku 75 rokov sa naučil aj po francúzsky.[3] V roku 1812 sa zúčastnil ťaženia do Ruska.[4] Roku 1825 počas palácovej služby vo viedenskom Hofburgu cisár František osobne navrhol Škultétymu, že ho povýši na dôstojníka a s poctami penzionuje. Ten však túto poctu neprijal a požiadal, aby mohol ďalej slúžiť v dovtedajšej funkcii a hodnosti, s čím cisár súhlasil. Škultéty odslúžil ako vojak 81 rokov, zúčastnil sa na 22 ťaženiach[5] a 256 bitkách.[6] Posledných 41 rokov života bol zástavníkom 8. husárskeho pluku a je označovaný za najstaršieho vojaka v Európe.[7]
- --------------------
[1] Iný zdroj uvádza, že sa narodil roku 1735. DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX: Na prahu modernej doby. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008, s. 321.
[2] Podľa iného zdroja bol na desiatnika povýšený v roku 1788. DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX: Na prahu modernej doby. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008, s. 321.
[3] SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko - Vojenská kronika. Bratislava : Perfekt, 2005, s. 62.
[4] DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX: Na prahu modernej doby. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008, s. 322.
[5] SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko - Vojenská..., s. 62.
[6] DANGL, Vojtech: Bitky a bojiská v našich dejinách 2. Bratislava : Perfekt, 2007, s. 68.
[7] SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko - Vojenská..., s. 62.