Protitnakový granát No.68 je jeden z prvých kumulatívnych protitankových granátov zavedený do výzbroje vojsk. Vyznačoval sa jednoduchou konštrukciou a v dobe zavedenia do služby pri správnom použití aj dostatočnou prieraznosťou voči pancierovej technike protivníka.
Granát bol určený na vytreľovanie z pechotných pušiek (napr. Lee-Enfield) s použitím nástavca (granátometu) No. 1/ No.2 Discharger. Pri dopade na techniku pod uhlom 90° zabezpečovala kumulatívna hlavica prieraz pancie do hrúbky 52 mm (2 in). Granát bol počas letu stabilizovaný jednoduchým rebrovitým stabilizátorom. Do výzbroje bol granát zavedený v roku 1940, pričom z prvosledových jednotiek bol sťahovaný od roku 1942 a v jednotkách Home Guard vydržal do roku 1945. Celkom bolo vyrábaných 6 subvariánt označovaných ako Mk.I - Mk.VI.
Celková hmotnosť granátu dosahovala 0,894 kg, z toho 0,156 kg tvorila výbušná náplň (Kyselina pikrová (TNP, resp. lyddit), Pentolit, alebo kombinácia RDX so včelím voskom).
Granát bol určený na vytreľovanie z pechotných pušiek (napr. Lee-Enfield) s použitím nástavca (granátometu) No. 1/ No.2 Discharger. Pri dopade na techniku pod uhlom 90° zabezpečovala kumulatívna hlavica prieraz pancie do hrúbky 52 mm (2 in). Granát bol počas letu stabilizovaný jednoduchým rebrovitým stabilizátorom. Do výzbroje bol granát zavedený v roku 1940, pričom z prvosledových jednotiek bol sťahovaný od roku 1942 a v jednotkách Home Guard vydržal do roku 1945. Celkom bolo vyrábaných 6 subvariánt označovaných ako Mk.I - Mk.VI.
Celková hmotnosť granátu dosahovala 0,894 kg, z toho 0,156 kg tvorila výbušná náplň (Kyselina pikrová (TNP, resp. lyddit), Pentolit, alebo kombinácia RDX so včelím voskom).