Main Menu
User Menu

Fokas

Fokas – byzanský cisár


vládol v rokoch 602-610


Fokas bol dôstojníkom byzanskej armády. Aj za titul cisára vďačil práve armáde. Fokov predchodca, cisár Maurikios, viedol dlhoročnú vojnu proti Avarom a Slovanom. Táto vojna vyčerpávala byzanskú ekonomiku a štátnu pokladnicu. Nespokojnosť s Maurikiovou vládou rástla a bolo len otázkou času, kedy prepukne do nepokojov, prípadne do otvorenej vzbury. Táto situácia nastala v roku 602, keď Maurikios nariadil armáde, aby prezimovala za Dunajom, na území nepriateľských Slovanov. Paradoxom tejto situácie je to, že Maurikios chcel ušetriť byzanské zdroje, a ponechať armáde možnosť sebazásobovania z nepriateľských zdrojov. Tento rozkaz vyvolal veľkú nevôľu. Armáda sa vzbúrila a za cisára vyhlásila Foka. Súčastné s touto udalosťou, vypukli v Konštantínopole ľudové nepokoje vedené Maurikiovými odporcami. Fokovi sa podarilo Maurikia zajať a spolu s jeho piatimi synmi, bol Maurikios popravený.
Fokas, aby legitimoval svoju cisársku moc, vyhlásil sa za ochrancu ortodoxie. Týmto si získal podporu cirkvi. Začalo sa tvrdé prenasledovanie Židov, monofyzitov, príslušníkom kopskej (egyptskej cirkvi). Samozrejme Fokas začal prenasledovať aj prívržencov cisára Maurikia. Táto netolerantná politika vyvolávala ďalšie nepokoje.
V roku 602 perzský kráľ Chosreos II., ktorý vďačil za svoj trón Maurikiovi, pod zámienkou potrestania smrti právoplatného cisára, začal proti Byzancii novú vojnu. Po dobití byzanských pohraničných pevností, v roku 606, sa Peržanom otvorila cesta do ázijských provincií. Obyvatelia týchto provincií, ktorí trpeli Fokovím terorom, vítali Peržanov, ako svojich osloboditeľov. Perzské vojská sa dostali až k Chalkedonu a od Konštantínopolu ich delil už len Bospor. Až v roku 610 sa Peržania ztiahli z Malej Ázie. Súčasne s vpádom perzskej armády na byzanské územia, vypuklo v ázijských provinciách povstanie vedené Narsesom.
Aby mohol Fokas čeliť perzskej hrozbe, uzavrel v roku 604, s Avarmi mier a zaviazal sa im platiť tribút. No len čo sa byzanská armáda stiahla z balkánskych provincií, zaplavili byzanské územie vojská Avarov a Slovanov.
V roku 610 povstal proti Fokovi správca kartáginského exarchátu Hérakleios, osobný priateľ cisára Maurikia. Podarilo sa mu na svoju stranu získať Egypt a s byzanskou flotilou vyplával proti Konštantínopolu. Na čelo vzbúrencov postavil svojho syna, Héraklea. Obyvatelia Konštantínopolu ho privítali ako svojho spasiteľa a 5. októbra 610 ho patriarcha Sergios korunoval za cisára.
Fokas, podobne ako jeho predchodca Maurikios, skončil na popravisku. No na rozdiel od Maurikia, ktorého pravoslávni veriaci uctievajú ako svätého, Foka Byzantínci považovali za najväčšieho „podliaka“ na cisárskom tróne.


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org


Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
URL : https://www.valka.cz/Fokas-t56155#204761Verze : 0