Schwerstflammpanzer auf Tiger I
Na konferencii z 5.12.1944 u Adolfa Hitlera vzišla na podnet samotného vodcu potreba ťažkého plameňometného stroja s veľkým dostrelom. Na porade 29.12.1944 opätovne deklaroval takúto potrebu. Do úvahy prichádzala plameňometná úprava Jagdtigera. Na konferencii 3.1.1945 opäť predniesol prianie na vývoj ťažkého plameňometného stroja s hrúbkou čelného pancierovania 250 mm, čo bol jasný náznak na jediné takéto vozidlo, ktoré pripadalo do úvahy a to Jagdtiger.
Na stretnutí Entwicklungskommission Panzer z 23.1.1945 referoval plk. Crohn o možnostiach a potrebách plameňometného zariadenia vyhovujúcemu kladeným náročným požiadavkam. Nové zariadenie s dostrelom 120-140 metrov malo využívať na pohon stlačený dusík v nádržiak natlakovaný na 20-25 atmosfér. Výstrelná trubica plameňometu mala nahradiť lafetovaný guľomet v čelnom pancieri korby. V interiéri tanku mali byť umiestnené dve 400 litrové nádrže na zápalnú zmes. To malo stačiť na 16-20 výšľahov. Požadoval stranový odmer výstrelnej trubice aspoň 10° do všetkých strán. Pre pohon príliš hustej zmesy nebola vhodná vodná pumpa, ale pre jej "pohon" musel byť použitá stlačený dusík z tlakovej fľaše alebo z tlakových redukčných valcov. Špeciálne redukčné valce so zúženým 10 mm krížovým segmentom boli použité z bližšie nešpecifikovaných komponentov nemeckého loďstva.
Názory nemeckých vojakov boli voči tejto úprave skeptické. Viac si cenili výhody Tigera a jeho výkonného kanóna kalibru 8,8 cm, než nejaké zariadenie s nedostatočným dostrelom a zásobou zápalnej kvapaliny postačujúcou na malý počet výstrelov.
Napriek týmto skeptickým názorom sa pokračovalo v ďalšom vývoji, pretože to bolo vodcovo želanie a to sa plnilo i napriek zjavnej nezmyselnosti.
19.3.1945 bol tento projekt i napriek kritickej situácii nemeckej vojnovej výroby stále zahrnutý vo vývojových zámeroch. Hitler na stretnutí s genpor. Thomale požadoval umiestnenie plameňometu s dostrelom 100-120 metrov na bezvežovej platforme Tigera I. Zároveň sa nemeckí chemickí inžinieri pokúšali o vývoj novej zápalnej zmesy s podobnými vlastnosťami, aké mala britská zápalná zmes. Hitler podporil inštaláciu zbraňového kompletu (Stikstofflammgerät) s tak nízkym dostrelom, no podmienil to potrebou silne opancierovaného stroja, ktorý by mal čiastočne eliminovať túto nevýhodu malého dostrelu.
3.4.1945 referoval plukovník Holzhäuer vodcovi o prípravách na výrobu prototypu, ktorý mala skompletovať firma Wegmann z Kassel do 15.4.1945.
Tiger I a Stikstofflammgerät boli 17.3.1945 navagónované v Kummersdorfe a mali byť s vysokou pioritou dopravené do firmy Wegmann v Kasseli. Tieto komponenty sa však kvôli zdržaniam do Kassela nedostali ešte ani do 3.4.1945. Preto bola cieľová stanica komponentov zmenená a skončili vo firme MIAG v Braunschweige. Tam mal byť prototyp zmontovaný pracovníkmi z firmy Wegmann, ktorí sa tam mali dopraviť. Zdržanie v preprave a situácia Nemecka tesne pred kapituláciou znemožnili dotiahnúť snahu o postavenie prototypu do úspešného konca.
Na konferencii z 5.12.1944 u Adolfa Hitlera vzišla na podnet samotného vodcu potreba ťažkého plameňometného stroja s veľkým dostrelom. Na porade 29.12.1944 opätovne deklaroval takúto potrebu. Do úvahy prichádzala plameňometná úprava Jagdtigera. Na konferencii 3.1.1945 opäť predniesol prianie na vývoj ťažkého plameňometného stroja s hrúbkou čelného pancierovania 250 mm, čo bol jasný náznak na jediné takéto vozidlo, ktoré pripadalo do úvahy a to Jagdtiger.
Na stretnutí Entwicklungskommission Panzer z 23.1.1945 referoval plk. Crohn o možnostiach a potrebách plameňometného zariadenia vyhovujúcemu kladeným náročným požiadavkam. Nové zariadenie s dostrelom 120-140 metrov malo využívať na pohon stlačený dusík v nádržiak natlakovaný na 20-25 atmosfér. Výstrelná trubica plameňometu mala nahradiť lafetovaný guľomet v čelnom pancieri korby. V interiéri tanku mali byť umiestnené dve 400 litrové nádrže na zápalnú zmes. To malo stačiť na 16-20 výšľahov. Požadoval stranový odmer výstrelnej trubice aspoň 10° do všetkých strán. Pre pohon príliš hustej zmesy nebola vhodná vodná pumpa, ale pre jej "pohon" musel byť použitá stlačený dusík z tlakovej fľaše alebo z tlakových redukčných valcov. Špeciálne redukčné valce so zúženým 10 mm krížovým segmentom boli použité z bližšie nešpecifikovaných komponentov nemeckého loďstva.
Názory nemeckých vojakov boli voči tejto úprave skeptické. Viac si cenili výhody Tigera a jeho výkonného kanóna kalibru 8,8 cm, než nejaké zariadenie s nedostatočným dostrelom a zásobou zápalnej kvapaliny postačujúcou na malý počet výstrelov.
Napriek týmto skeptickým názorom sa pokračovalo v ďalšom vývoji, pretože to bolo vodcovo želanie a to sa plnilo i napriek zjavnej nezmyselnosti.
19.3.1945 bol tento projekt i napriek kritickej situácii nemeckej vojnovej výroby stále zahrnutý vo vývojových zámeroch. Hitler na stretnutí s genpor. Thomale požadoval umiestnenie plameňometu s dostrelom 100-120 metrov na bezvežovej platforme Tigera I. Zároveň sa nemeckí chemickí inžinieri pokúšali o vývoj novej zápalnej zmesy s podobnými vlastnosťami, aké mala britská zápalná zmes. Hitler podporil inštaláciu zbraňového kompletu (Stikstofflammgerät) s tak nízkym dostrelom, no podmienil to potrebou silne opancierovaného stroja, ktorý by mal čiastočne eliminovať túto nevýhodu malého dostrelu.
3.4.1945 referoval plukovník Holzhäuer vodcovi o prípravách na výrobu prototypu, ktorý mala skompletovať firma Wegmann z Kassel do 15.4.1945.
Tiger I a Stikstofflammgerät boli 17.3.1945 navagónované v Kummersdorfe a mali byť s vysokou pioritou dopravené do firmy Wegmann v Kasseli. Tieto komponenty sa však kvôli zdržaniam do Kassela nedostali ešte ani do 3.4.1945. Preto bola cieľová stanica komponentov zmenená a skončili vo firme MIAG v Braunschweige. Tam mal byť prototyp zmontovaný pracovníkmi z firmy Wegmann, ktorí sa tam mali dopraviť. Zdržanie v preprave a situácia Nemecka tesne pred kapituláciou znemožnili dotiahnúť snahu o postavenie prototypu do úspešného konca.