Flakpanzer IV "Ostwind"

Ostwind
Súbežne s vývojom protilietadlového tanku Wirbelwind prebiehal vývoj i samohybného protilietadlového tanku vyzbrojeného kanónom ráže 37 mm, ktorý dostal bojové meno "Ostwind" (východný vietor). Ako základ stroja bol použitý podvozok stredného tanku Pz.Kpfw. IV ausf. J. Stroj dostal vežu zvarenú zo 16 mm hrubých pancierových dosák (nie mylne uvádzaných 25 mm), ktorej pôdorys tvoril šesťuholník (niesla prezývku "Keksdose" - krabica na keksy) a v nej bol lafetovaný protilietadlový kanón Flak 43. Konečná podoba veže mala obežný priemer ložiskového uloženia rovnaký aký mal tank Pz.Kpfw. VI "Tiger" (1900 mm).
Tabuľkovo mala mať posádka 7 mužov, prakticky sa zväčša uplatňovala 5 členná posádka. Pre zameriavanie sa používal optický zameriavač ZF 1x40 od firmy Josef Schneider.
Prvý prototyp bol predstavený 3/1944. 6/1944 prebehli strelecké skúšky a po ich absolvovaní bol typ v 9/1944 prijatý do výzbroje. Sériová výroba mala dať 35 ks tohoto flakpanzeru v 11/1944, v 12/1944 - 30 ks, 1/1945 - 10 ks. Výroba však kvôli kritickej situácii nebola spustená a dostala sa do sklzu. Výrobné plány sa posunuli na ďalšie obdobie, kedy sa predpokladala výroba 80 ks (30 ks v 2/1945, 40 ks v 3/1945 a 10 ks v 4/1945). Vzhľadom na postup spojeneckých armád došlo k evakuácii výrobných priestorov firmy Stahlindustrie do Teplíc. Ešte v 3/1945 bolo vyrobených sedem Ostwindov.
K 30.3.1945 bol vydaný predpis o zložení jednotlivých Pz.Fla-Kp.z.b.V.. Prvú čatu malo tvoriť šesť Kugelblitzov, 2. čatu šesť Ostwindov a 3.čatu štyri Wirbelwindy.

Ostwind II
Ďalším vývojom konštrukcie "Ostwind" vznikol projekt "Ostwind II". Mal mať modifikovanú vežu a v nej mala byť lafetovaná dvojica kanónov 3,7 cm Flak 43. Tento komplet sa mal volať Flakzwiling 43 (44 ?) a bola dielom firmy Gustloff Werke. V 1/1945 údajne vznikol jeden prototyp (iné údaje hovoria o dvoch kusoch), ktorý vraj ešte stihol strelecké skúšky u skúšobnej jednotky Panzerflak Ersatz und Ausbildungs v Ohrdrufe. Výroba tejto verzie nebola zahájená. Celkovo sa uvažovalo o prezbrojení Ostwindov viacerými typmi kanónov (3,7 cm Flak 43, 3,7 cm Flak 44 a 3 cm MK 103).
V práci pána Franceva (Kořistní obrněná vozidla ve výzbroji čs. armády (3. část)) sa uvádza, že v hlásení VTV (Veliteľstvo tankového vojska) z 10/1947 sa medzi nemeckou technikou zozbieranou z celej republiky nachádza i protilietadlový tank so zdvojeným 3,7cm kanónom na platforme Pz.Kpfw. IV. Je možné, že išlo i o eventuálny prototyp (?).

Ivo Pejčoch - Obrněná technika 2, ilustrácie Václav Leimer, I.Pejčoch, vydavateľstvo ARES,vydanie 1., Praha 1999, ISBN 80-86158-07-1
Thomas L. Jentz, Hillary Louis Doyle - Flak Selbstfahrlaffeten and Flakpanzers - SdKfz.10/4 to 8,8cm Flak auf WFW, edícia Panzer Tracts č. 12, Darlington Productions inc., Darlington, Marryland 1998, no ISBN
Vladimír Francev - Kořistní obrněná vozidla ve výzbroji čs. armády (3. část)

Ostwind v československej armáde
Jedna nedokončená platforma Pz.Kpfw. IV nájdená v roku 1945 na železničnej stanici v Košťanoch sa mala podrobiť oprave v ČKD Praha-Libeň. Išlo o nedokončenú platformu protilietadlového tanku Ostwind. Platforma označená koristným číslom 298/D dostal po dokončení československé vojenské evidenčné číslo 79.866. Vozidlo bolo v roku odovzdané Skúšobnému oddielu Tankového učilišťa, no do zrušenia oddielu v roku 1950 sa skúšky nezačali. Upustilo sa i od zámeru opraviť ďalšie skladované ukoristené protilietadlové tanky. Vozidlo bolo 27.5.1950 výnosom MNO zrušené. Veža bola odovzdaná na zošrotovanie, 3,7 cm kanón skončil v zbrojnici v Prahe-Vršoviciach. Podvozky boli ešte istý čas evidované v Tankovom učilišti. Odoslané boli do jeho posádky vo Vyškove, kde boli v evidenci ešte v 9/1950.
Zaujímavosťou bolo vozidlo v súpise ukoristenej techniky, u ktorého je uvedená dvojitá montáž 3,7 cm kanónu (Flakzwilling 43). Je možné, že by išlo o modifikovaný Ostwind II ?

armada.vojenstvi.cz